Juraj Draxler: Reforma nemá strašiť

Exminister školstva Juraj Draxler hovorí o tom, prečo nechcel školskú reformu predstaviť počas svojho úradovania, aj o svojich plánoch do budúcnosti.

Na archívnej snímke Juraj Draxler, zdroj: TASR
Na archívnej snímke Juraj Draxler, zdroj: TASR

BRATISLAVA - Prinášame vám rozhovor s bývalým ministrom školstva Slovenskej republiky Jurajom Draxlerom.

Nedávno ste vydali rozsiahly text o školstve a ako ho reformovať. Baví vás vôbec ešte téma školstva?

To sa nedá povedať takto. Mňa bavila väčšina vecí, ktoré som v živote robil, či už akademický výskum alebo vyučovanie. Ale práca na rozvíjaní školstva a vedy, to už je hlavne pocit zodpovednosti voči budúcnosti krajiny.

Máme dobré alebo zlé školstvo?

Ak si pozriete materské školy v Bruseli alebo Londýne, zistíte, že naše sú krajšie. Tiež sme pozitívne rovnostárski. U nás máte zvyčajne šancu na slušné vzdelanie bez ohľadu na to, či ste v Bratislave alebo v Rožňave. Na druhej strane sa u nás učí veľmi mechanicky. Gymnazista nedostane šancu pochopiť do takej hĺbky literárne diela, alebo naučiť sa tak kvalitne matematicky či verbálne analyzovať problém, ako sa to dá naučiť na naozaj špičkových školách. Ale nie sme na tom nijak tragicky, školy majú dobrý základ.

Ako minister ste navštívili školy po celom Slovensku. Ktorá sa vám najviac páčila?

Všade je niečo zaujímavé. Napríklad vyslovene na pohľad pekné školy sú v Banskej Štiavnici a okolí, ako priemyslovka a lesnícka škola v areáli bývalej Banskej akadémie, alebo škola v Štiavnických baniach, kde majú okrem sokoliarskeho areálu aj krásne výhľady do okolia. Veľmi dobre vybavené školy som navštívil v Revúcej, v Prešove, v Bardejove... Náramne sa mi páčilo v Palíne, to je úplne na východe republiky, majú veľmi šikovnú riaditeľku a učiteľky. A tým pádom aj príjemnú atmosféru.

Stretávate sa s učiteľmi aj dnes?

Isteže. V septembri som otváral Vedecký veľtrh, tam som sa stretol aj so zástupcami základných a stredných škôl. Ale učitelia sa mi bežne prihovárajú aj na ulici, prípadne mi pošlú správu cez Facebook.

Poďme naspäť k reforme. Nemali ste s ňou začať, keď ste nastupovali na post ministra?

Médiá potrebujú drámu v podobe reformy, ľudí v školstve, naopak, nič nevydesí viac, ako počuť toto slovo. Ja som po mojom nástupe povedal, že desiť ľudí nebudem. Nemá zmysel ohlasovať bombastické zmeny, pokiaľ najprv nemáte pod kontrolou samotné ministerstvo. Bolo treba nájsť správnych ľudí, spraviť poriadok vo fungovaní.

Napriek tomu ste sám prišli s reformným konceptom.

Áno, ale na mojom texte, myslím, ľudia kvitovali práve to, že trpezlivo vysvetľuje fungovanie jednotlivých častí školstva a to, akú majú možné zmeny logiku.Nemá to byť reforma pre reformu.

Svoj dokument uverejnilo aj ministerstvo školstva. Máte podobné predstavy?

Ani nie. Tie tézy pre regionálne školstvo boli koncipované tak všeobecne, že je pre mňa ťažké sa na to pozerať ako na nejaký reformný plán.

Ako sa dívate na fungovanie ministerstva po voľbách?

Veľmi kriticky, ale nechcem ísť do detailov. Za dnešných okolností by nejaká politická prestrelka k ničomu neviedla.

Ako to, že ste nedostali šancu ako minister aj pokračovať?

Určujúci bol volebný výsledok strany Smer, ktorá nejaké rezorty musela ponúknuť koaličným partnerom. Aj vďaka predvolebnej hystérii už školstvo nikto nebral ako šancu vytvoriť niečo pozitívne.

Hovoríte o hystérii, ale, s odstupom času, nemali tí protestujúci učitelia pravdu?

Ťažko niekomu vyčítať, ak sa v dobrej viere do protestov zapojil. Ale tej konkrétnej bratislavskej skupinke som osobne v zime niekoľkokrát vysvetľoval, prečo si zvolili veľmi zlé metódy a zlé načasovanie.

Je pravda, že nedávny stupňovaný štrajk rýchlo skončil, pre nedostatok podpory.

Oni si sami podporu nikdy vytvoriť nedokázali. Vnútili do pozornosti počas štrajku v roku 2012. Organizovali ho odbory, ale títo ľudia začali vystupovať s radikálnymi vyjadreniami, akoby štrajk viedli oni. Podobne minulý rok zneužili, že sa zrazu o školstve v médiách veľa hovorilo. O kvalite vzdelávania, o investíciách do škôlok, telocviční či internátov. Tak ku každej téme, ktorú ministerstvo otváralo, začali niečo kričať. Po voľbách sa o vzdelávaní menej hovorí, tým pádom nikoho nezaujímajú ani oni.

Po skončení funkcie ste zviedli boxerský súboj s majstrom sveta Tomi Kidom a vydali knihu...

S Tomimto bola taká priateľská propagácia športu. Mrzí ma, že po odchode z kresla už nemám možnosti intenzívnej spolupráce s osobnosťami, ako je on. A vydanie knihy bola moja najväčšia radosť tohto roka. Román Petra som písal veľmi dlho, vydanie prekazil môj nástup na ministerstvo. Konečne bol na to čas a ohlasy sú dobré.

Otázka na záver – čo robíte dnes?

S vedením Slovenskej akadémie vied som sa dohodol, že im budem koordinovať prípravu niektorých projektov. Je to prirodzené pokračovanie našej predošlej spolupráce, s veľmi chytrými ľuďmi. A dohliadam na rozbeh Centra pre verejnú politiku, nezávislej organizácie pre tvorbu riešení pre verejný sektor. Zároveň sa na budúci rok musím zodpovedne rozhodnúť, čo ďalej. Aj z rodinných dôvodov, kvôli priateľke, ktorá si moje pôsobenie vo funkcii dosť odtrpela, pretože som nemal čas na súkromný život.Čiže rozhodnúť sa, či využiť ponuky do zahraničia, s pokojnejším režimom, alebo ešte ostať na Slovensku. Uvidíme.

Diskusia