Najväčšia spokojnosť je medzi učiteľmi materských škôl

Štátne vzdelávacie programy (ŠVP) prešili inováciou. Snahou autorských tímov pre jednotlivé predmety bolo vytvoriť prehľadnejšie, systematickejšie, ale aj stručnejšie štátne vzdelávacie programy. Inovovaný štátny vzdelávací program sa viac ako predchádzajúci sústredí na výsledky vzdelávania. V snahe pomôcť učiteľom a riaditeľom všetkých škôl – od materských škôl, cez základné školy, stredné školy, až po základné umelecké školy - vytvárať inovované školské vzdelávacie programy (ŠkVP), boli už  júni tohto roka zrealizované úvodné pracovné stretnutia s riaditeľmi škôl. Na týchto podujatiach boli identifikované aj  niektoré problémové oblasti tvorby ŠkVP. V súčasnosti sa uskutočňuje prieskum záujmu o stretnutia a školenia. Semináre by sa mali uskutočniť v období február a marec 2016, a ak vznikne potreba ďalších stretnutí, tak ďalšie kolo vzdelávaní bude školám poskytnuté v máji a júni 2016, prípadne podľa individuálnych požiadaviek, ktoré vzídu z terénu. Ako vznikali inovované programy, ako boli prijaté, ale aj o skúsenostiach so zahraničia sme sa zhovárali s riaditeľkou Štátneho pedagogického ústavu Mgr. Petrou Fridrichovou, PhD.

BRATISLAVA  Inovácia štátnych vzdelávacích programov sa niesla vo vízii vytvorenia dokumentov, ktoré uľahčia prácu učiteľom. Inovovaný štátny vzdelávací program pre materské školy sa nachádza v pilotnej fáze. Do pilotnej fázy zavádzania iŠVP pre MŠ sa  zapojilo viac ako 300 škôl a aktuálne sa ukončuje ďalšia fázu vzdelávania zameraná na rozvoj odborných a didaktických kompetencií.

Aká je situácia v uplatňovaní nového štátneho vzdelávacieho programu (ŠVP)?

Inovovaný štátny vzdelávací program pre základné školy, základné umelecké školy a gymnáziá, resp. stredné školy platí od 1. septembra 2015, čo prakticky znamená, že školy pripravujú inovované školské vzdelávacie programy. Výnimkou sú materské školy – ich inovovaný ŠVP sa zavádza v pilotnej fáze. Do pilotnej fázy zavádzania iŠVP pre MŠ sa spolu zapojilo 318 škôl a aktuálne ukončujeme ďalšiu fázu vzdelávania zameranú na rozvoj odborných a didaktických kompetencií. V snahe pomôcť učiteľom a riaditeľom všetkých škôl (MŠ, ZŠ, SŠ, ZUŠ) vytvárať inovované školské vzdelávacie programy (ŠkVP) sme v júni 2015 zrealizovali úvodné pracovné stretnutia s riaditeľmi škôl, počas ktorých sme identifikovali niektoré problémové oblasti tvorby ŠkVP. Pripravujeme tiež pracovné stretnutia s učiteľmi jednotlivých predmetov. Predbežný záujem o stretnutia plánujeme zisťovať už koncom novembra a začiatkom decembra 2015 a semináre by sa mali uskutočniť v období február – marec 2016, a ak vznikne potreba ďalších stretnutí, samozrejme, poskytneme školám ďalšie kolo vzdelávaní v máji – júni 2016, prípadne podľa individuálnych požiadaviek.

Na čo kladie dôraz inovovaný program v rámci rôznych stupňov škôl? V čom sa nový program zmenil oproti predchádzajúcemu?

Snahou autorských tímov pre jednotlivé predmety bolo vytvoriť prehľadnejšie, systematickejšie, ale aj stručnejšie štátne vzdelávacie programy. Inovovaný štátny vzdelávací program sa viac ako predchádzajúci sústredí na výsledky vzdelávania a obsah je v mnohých predmetoch redukovaný. Zámerom autorských tímov bolo posilňovať kvalitu vzdelávacích výstupov (smerom k vyšším kognitívnym funkciám). Zmena nastala aj v oblasti rámcových učebných plánov: základné školy majú možnosť vybrať si, či budú akceptovať ročníkový, alebo úrovňový model. Z hľadiska tvorby školských vzdelávacích programov je výhodou to, že školy môžu vzdelávacie štandardy použiť ako ich vlastné „učebné osnovy“ ŠkVP. Kriticky však musím konštatovať, že prílišná sústredenosť na vzdelávacie výsledky spôsobili nedostatočnú pozornosť na postojový a hodnotový aspekt výchovy a vzdelávania, a to je v súčasnosti alarmujúci nedostatok. Za negatívum predchádzajúceho, ale aj inovovaného ŠVP pre základné školy a gymnáziá považujem málo akceptovanú potrebu rozvoja kľúčových kompetencií, a teda reálnu výstavbu vzdelávacích oblastí.

Ako jednotlivé stupne škôl prijali tento program?

Realizované stretnutia s riaditeľmi a učiteľmi, ktoré sme absolvovali v júni 2015 indikujú rôzne názory na jednotlivých stupňoch a druhoch škôl. Objektívne informácie o tom, aké procesy reálne na školách v súvislosti so zavádzaním kurikulárnej reformy v roku 2008 a v tomto roku prebehli, zisťujeme dotazníkovým prieskumom. Na základe predbežných výsledkov je už teraz možné konštatovať, že učitelia síce nie sú úplne stotožnení s decentralizáciou kurikula (teda s tvorbou školských vzdelávacích programov), ale na druhej strane očakávajú systémové zmeny v školstve, a teda aj zmysluplnú kurikulárnu premenu. Podstatné je tiež povedať, že identifikovaná nespokojnosť učiteľov s priebehom zavádzania kurikulárnej reformy súvisí s jej (ne)pripravenosťou – vrátane komplexnej prípravy učiteľov na očakávané zmeny (od pregraduálneho po kontinuálne vzdelávanie), dostatok času na oboznámenie sa s novým kurikulárnym dokumentom a najmä dostupnosti kvalitných učebných zdrojov. Myslím (na základe prichádzajúcej spätnej väzby), že najväčšia spokojnosť so zavádzaním iŠVP je medzi učiteľmi materských škôl, najmenšia medzi učiteľmi základných a základných umeleckých škôl – dôvody nespokojnosti sú však rôzne a sú predmetom výskumu. Gymnáziám sa vytvorením úrovňového modelu rámcového učebného plánu posilnila sloboda pri tvorbe vlastných učebných plánov a rešpektovaniu osobitostí a profilácie jednotlivých škôl.

Darí sa na školách uplatňovať medzipredmetový prístup, kooperácia v rámci jednotlivých učebných predmetov v danej vzdelávacej oblasti a tiež medzi rôznymi oblasťami?

Na túto otázku nie je možné v tomto období odpovedať. Je dôležité, a pre rozvoj školského systému potrebné, zrealizovať prípadové štúdie na školách, aby sme zistili, ako sa reálne kurikulárna reforma dotkla jednotlivých predmetov. Druhým podstatným zdrojom pre odpoveď na vašu otázku bude správa o stave školstva za rok 2015/2016 od ŠŠI (dostupná bude cca o rok v tomto čase).

Štátny vzdelávací program vymedzuje aj rámcový obsah vzdelávania. Je východiskom pre tvorbu školského vzdelávacieho programu, v ktorom sa zohľadňujú špecifické podmienky a potreby regiónu, kde sa daná škola nachádza. Je v inovovanom programe upriamený väčší dôraz na tieto skutočnosti?

Tak, ako ste v úvode otázky povedali – štátny vzdelávací program nastavuje štátom garantované kurikulum. Regionálne, či iné špecifiká môžu zapracovať do školských vzdelávacích programov práve tímy, ktoré tvoria školské vzdelávacie programy. Musím však priznať, že čoraz viac sa ukazuje, že je dôležité, aby sa okrem štátnych vzdelávacích programov začali vytvárať regionálne a lokálne školské akčné plány, ktoré viac podporia cielený a systematický rozvoj jednotlivých oblastí Slovenska. Práve tvorba regionálnych akčných plánov by mohla byť cestou k systematickému odbornému, metodickému, právnemu, ale aj finančnému riadeniu na miestnej a regionálnej úrovni (obdobne ako v minulosti činnosť okresných odborov školstva).

Mohli by ste porovnať túto inováciu štátneho vzdelávacieho programu so zahraničnými programami?

Ak by som chcela byť veľmi stručná pri odpovedi na vašu otázku, parafrázovala by som prof. B. Kosovú, ktorá povedala, že slovenská školská reforma z roku 2008 bola (a aj je) unikátnou skúsenosťou. Základom tohto konštatovania je skutočnosť, že učitelia sa v priebehu jedného leta mali „zmeniť“ z realizátorov kurikula na jeho tvorcov a aj na evaluátorov. Avšak, takáto zmena nie je možná počas dvoch mesiacov, naviac bez odbornej podpory. Ak by som však chcela byť veľmi precízna v odpovedi, tak  by sme potrebovali  omnoho viac času a priestoru, pretože v rámci sveta existuje mnoho koncepcií, či stratégií. Je tiež potrebné si uvedomiť, že tí úspešní nerezignovali na vlastnú školskú tradíciu, a súčasne hľadali tie postupy, ktoré zabezpečia právo na kvalitné vzdelanie pre všetkých bez rozdielu. Som presvedčená, že cestou k zlepšeniu aktuálnej situácie na Slovensku je  komunikácia s učiteľmi, reflexia ich praxe, a najmä  naša schopnosť poučiť sa z vlastných chýb pri zavádzaní školskej reformy. Ak by som predsa len veľmi stručne chcela nájsť dobré osvedčené príklady, upozornila by som na 3 základné princípy (aj keď by sme ich, samozrejme, mohli nájsť omnoho viac). Prvým dôležitým aspektom je učiteľ. Avšak, hovoríme o učiteľovi, ktorý musí byť profesionálom. Napríklad v Anglicku musí učiteľ spĺňať náročné a prísne požiadavky profesijných učiteľských štandardov (sú preverované externými testami). Základným kritériom na prijatie na učiteľské štúdium sú veľmi dobré výsledky v čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti (uchádzač musí predkladať výsledky svojich testov). Na druhej strane, finančné ohodnotenie učiteľa (a to nielen v Anglicku, ale v podstate v rámci všetkých úspešných školských systémov), odráža náročné požiadavky na jeho prácu. Druhým princípom je dostatok času na tvorbu a experimentálne overenie štátneho kurikula. Za všetky príklady uvediem Fínsko – ich kurikulum sa pripravovalo (vrátane vzdelávania učiteľov a tvorby učebných zdrojov) a overovalo cca 25 rokov... Posledným princípom je jasné definovanie cieľov reformy, pomenovanie indikátorov kvality a deskriptorov rozpracovaných postupne na všetky úrovne riadenia školského systému (príklady: Fínsko, Anglicko, USA, Austrália, Kanada – Ontário, atď.). A ak by som mala ja osobne uviesť jeden príklad dobrej školskej reformy, uviedla by som kanadské Ontário. Z môjho pohľadu spĺňa všetky atribúty reformy, ktorá zasiahla všetky zložky systému a jej základom bolo rešpektovanie požiadaviek učiteľov a súčasne (na oplátku) ochota učiteľov reformu zrealizovať. Som presvedčená, že Slovensko má potenciál nastaviť školský systém, v ktorom budú úspešné a šťastné všetky deti bez rozdielu.

Diskusia