Banner 2

Pozitívna psychológia nabáda k zlepšovaniu podmienok pre osobnostný rozvoj učiteľov a žiakov

Prečítajte si rozhovor s docentkou Evou Szobiovou, ktorá nám porozprávala o pozitívnej psychológii a jej využití na školách.

Docentka Eva Szobiová
Docentka Eva Szobiová

BRATISLAVA - Doc. Eva Szobiová pôsobí ako vedúca Ústavu všeobecnej psychológie na Fakulte psychológie PEVŠ v Bratislave. Je autorkou mnohých učebníc, štúdií, odborných prác a príspevkov v odborných časopisoch doma i v zahraničí. V minulosti tiež pôsobila na Katedre psychológie na Filozofickej fakulte UK v Bratislave a vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave. Spolu sme sa rozprávali na tému pozitívnej psychológie a jej dopadu na vzdelávanie.

Prečo vzniklo Centrum pozitívnej psychológie na Slovensku?

Odpoveď na túto otázku je na jednej strane jednoduchá:  Centrum vzniklo ako reakcia na súčasný spôsob života v našej spoločnosti, ktorý si žiada v mnohých prípadoch odbornú psychologickú pomoc. No na druhej strane si odpoveď zároveň žiada obšírnejšie vysvetlenie. V posledných desaťročiach prevažuje na Slovensku tendencia vo všeobecnosti prezentovať (najmä v médiách) dianie okolo nás cez senzácie, silné zážitky a najmä šokujúce udalosti, ktoré sa vymykajú z pokojného behu života. Akoby bolo nezaujímavé to, čo je súčasťou prirodzeného plynutia života a prežívania väčšiny ľudí: šťastie, láska, priateľstvo, radosť, optimizmus, humor, nadšenie, altruizmus, empatia, odpúšťanie... Preto sa často stáva, že udalosti sprevádzané prejavmi slušnosti a pravých ľudských citov ako vďačnosť, láskavosť,  ktoré robia naše dni lepšími, krajšími a pohodovými, sa zväčša stávajú neatraktívnymi, „nezáživnými“, málo vzrušujúcimi pre zaujatie pozornosti „bežného“ či väčšinového príjemcu správ v súčasnej zrýchlenej dobe. Zvykáme si na „servírovanie“ šokujúcich, prevažne negatívnych udalostí, zážitkov, filmov...až do tej miery, že v nás utlmujú prirodzený sklon rozlišovať odtiene ľudských citov – od prejavenia súcitu, pomoci, zhovievavosti, obetavosti až po pokoru. Ale práve tieto zážitky robia naše dni lepšími, krajšími  a vytvárajú spokojnosť a pohodu, zároveň pozitívne ovplyvňujú naše mentálne zdravie.

V roku 2009 sa uskutočnil v 23 krajinách Európy výskum optimálneho prospievania (v angličtine flourishing - doslova rozkvet)  s viac ako 43 tisíc dospelými respondentmi. Zapojilo sa doň aj Slovensko. Skúmali v ňom 3 kľúčové kritériá šťastného a naplneného života:  pozitívne emócie, zaujatie a záujem, zmysel a účel a 5 vedľajších kritérií: sebaúcta, optimizmus, psychická odolnosť, vitalita, sebaurčenie a pozitívne vzťahy s druhými. Najvyššie percentuálne zastúpenie optimálne prospievajúcich obyvateľov bolo v Dánsku (33%), na 2. mieste vo Švajčiarsku (27%), na 3. mieste Fínsko a Nórsko (25%) Ďalšie štáty boli s 15-25% prospievajúcimi obyvateľmi (Írsko, Rakúsko, Cyprus, Švédsko, Veľká Británia a Španielsko), hodnoty 15-10% sa pohybovali od  Belgicka, Holandska, Slovinska, Poľska a Nemecka. Slovensko  so 7% zastúpenia optimálne prospievajúcich obyvateľov patrí medzi krajiny na konci rebríčka(pred nami je okrem uvedených štátov Francúzsko, Maďarsko, Ukrajina, za nami je Bulharsko, Portugalsko a posledné Rusko).

Čo môžeme urobiť preto, aby aj na Slovensku ľudia optimálne prospievali, aby sa v rodinách a školách u detí a mladých ľudí prejavovali dôsledky pozitívnych emócií napr. v podobe rozširovania repertoáru myslenia otvoreného k podnetom a kreatívnemu spracovávaniu informácií? Znamená to budovať a posilňovať ich vnútorné zdroje, schopnosti a kompetencie. Zistilo sa,  že prežívanie pozitívnych emócií zlepšuje fyzickú a psychickú zdatnosť, kladne ovplyvňuje trvalejšiu osobnú pohodu, životnú spokojnosť a dlhovekosť.  Pozitívne emócie (radosť, hravosť) súvisia s rozširovaním pozornosti, flexibilným myslením, väčšou vitalitou, prispievajú k väčšej vnímavosti, celostnému uvažovaniu a kreativite. Vytvárajú pôdu pre nadväzovanie sociálnych vzťahov a pomáhajú budovať pevné základy pre zvládanie budúcich nepriaznivých situácií.

Pod vplyvom častej prezentácie negatívnych záležitostí, považujeme za „normálne“, že spôsobom, ako riešiť problémy je „oko za oko“, čím sa otupuje citlivosť a relativizuje sa význam typicky ľudskej schopnosti sebaovládania a sebaregulácie. Prejavuje sa to aj tým, že často reagujeme inštinktívne vtedy, keď to nie je nevyhnutné ako v prípade záchrany ľudského rodu, či života v ohrození. Napr. za volantom myslíme najmä na to, aby sme prišli čo najskôr do cieľa bez ohľadu na iných, v dopravných prostriedkoch si nevšímame ľudí okolo nás a zaujatí svojimi problémami myslíme najmä na seba, alebo sledujeme médiami ponúkané negatívne udalosti, ktoré vzbudzujú úzkosť, strach, obavy, neistotu, atď. Áno, tieto udalosti sú súčasťou života, no ak nie sú vyvažované pozitívnymi príbehmi, ktoré prinášajú kladné emócie, oceňujú pozitívne črty, cnosti, snahy a konanie, nastáva nerovnováha. Dlhodobá neprítomnosť kladných emócií vyvoláva frustráciu, ktorá môže viesť k agresii v podobe útoku alebo k nude, úniku či strate kontaktu s okolitým dianím. Z bežnej empírie, ale aj historických skúseností vyplýva, že ľudia potrebujú nádej v lepší svet, že je aj v ich možnostiach posunúť veci k lepšiemu.

Skutočne, dynamickosť dnešnej doby a orientácia na výkonnosť v našej spoločnosti nás smerujú k osvojovaniu si účelového konania a fungovania v každodennom živote. Opomíname však tie stránky, ktoré sú základom človečenstva – pozitívne individuálne vlastnosti, medziľudské vzťahy, dobre fungujúce rodiny, školy, rôzne inštitúcie a spoločenstvá. Preto poslaním Centra pozitívnej psychológie je poukázať na doterajšie zistenia v psychológii posledných desaťročí, ktoré dokladajú, že uplatnenie dobrých vlastností v živote, pozitívne postoje, hodnoty a cnosti napomáhajú psychickému aj fyzickému zdraviu človeka.

Akú má mať úlohu?

Úlohou Centra pozitívnej psychológie jeprinášať a rozširovať poznatky pozitívnej psychológie do rôznych oblastí života (rodina, škola, práca, komunita), aby napomáhali k šťastnejšiemu, spokojnejšiemu a efektívnemu fungovaniu jednotlivcov a skupín. Zároveň chceme realizovať vzdelávaciu a vedecko-výskumnú v oblasti pozitívnej psychológie.

Môže byť centrum nápomocné učiteľom? Ak áno, ako konkrétne?

Pozitívna psychológia kladie dôraz predovšetkým na pozitívne oblasti života človeka a na podporu jeho individuálnych zdrojov zdravia, silných stránok a rozvíjanie potencialít človeka smerujúcich k dobrej kvalite života v rodine, v škole, v práci, v manželstve, v partnerstve, či v komunite. Pozitívna psychológiadáva do popredia skúmania také javy ako well-being (životnú pohodu), spokojnosť, šťastie, nadšenie, reziliencia (psychická odolnosť), láska, priateľstvo, radosť, optimizmus, humor, altruizmus, empatia, odpúšťanie, spiritualita a zmysel života. Pre založenie Centra pozitívnej psychológie sme sa rozhodli aj z dôvodu skúmania spôsobu života, aký vedieme, ktorý si často vyžaduje odbornú pomoc, učiteľov nevynímajúc. 

Úlohou súčasnej školy ako vzdelávacej a výchovnej inštitúcie je čo najlepšie pripraviť žiakov na ich budúci život. Znamená to, aby im aj učitelia (prirodzene okrem rodičov a iných blízkych ľudí) umožnili smerovať k disponovaniu nielen poznatkami a zručnosťami potrebnými v budúcej profesii, ale napomohli k budovaniu ich aktuálneho mentálneho zdravia.

Výskum, ktorý sa realizoval na Slovensku so študentami gymnázií a SOŠ ukázal, že existuje súvislosť medzi ich socio-emocionálnym zdravím a prežívaním šťastia. Znamená to, že v skúmanom súbore 168 študentov stredných škôl sa ukázalo, mentálne zdraví študenti sú šťastnejší. Tí, ktorí boli depresívnejší, mali nižšiu úroveň mentálneho zdravia. Pozoruhodné je, že sa ukázal stredne silný kladný vzťah medzi prežívaním šťastia a sebadôverou. Mladí ľudia, ktorí sa cítia šťastnejší, si viac dôverujú, sú sebavedomejší.

V zahraničných výskumoch sa ukázalo, že tí učitelia, ktorí umožnili žiakom byť primerane sebavedomí, mať dôveru vo svoje schopnosti, uvedomovať si svoje potenciality, zvládať bežný životný stres, pracovať produktívne a prispievať do vlastnej komunity, navodzovali prežívanie šťastia nielen u žiakov, ale aj oni sami vo svojom povolaní boli šťastnejší a spokojnejší. 

Učiteľom v ich náročnej profesii v súčasnej škole je potrebné podať pomocnú ruku okrem iného aj tým, že sa viac ocenia ich pozitívne vlastnosti, silné stránky. Nazdávame sa, že škola aj u nás by mohla byť čoraz častejšie prostredím podporujúcim nielen záujem o učivo a motiváciu žiakov, ale aj miestom vzájomnej dôvery, bezpečia, kvalitných medziľudských vzťahov s vyjadrením záujmu a podpory, dôvery a rešpektu k individuálnym odlišnostiam, s prevahou kladného prežívania (radosti, pohody, záujmu, inšpirácie) a spokojnosti.

Programy pozitívnej edukácie vo svete potvrdzujú kladný vplyv pozitívnych emócií na efektivitu procesu učenia, najmä na kreatívne učenie. Ide o aktívne zapojenie a ponorenie sa do činnosti, ktoré učiteľom i žiakom prinesú zážitky úspechu, prehĺbenia schopností a upevnenia sociálnych vzťahov.

Bolo by vhodné uplatniť takéto programy aj v našich školách, no kým sa vytvorí pre to priestor, aspoň osvetou povzbudzovať učiteľov v ich snahe posilňovať konkrétne silné stránky osobnosti a naviesť ich k tomu, aby prispievali k zlepšeniu ich osobnej pohody, ktorú potrebujú v profesionálnom živote pri svojej nezastupiteľnej každodennej práci so žiakmi, ale aj v osobnom živote.

Má pozitívna psychológia miesto vo vzdelávaní?

Pozitívna psychológia ponúka to, čo psychológia dlhší čas  prehliadala: zameranie na tie stránky a aspekty života, ktoré sa spájajú s prežívaním ľudského šťastia, zmysluplnosti a životného naplnenia. Psychológia sa celé storočie úprimne usilovala o zmiernenie ľudského trápenia, o porozumenie podstate poruchy, konfliktu, deficitu, pričom hľadala prostriedky úľavy a zmiernenia negatívneho dopadu na kvalitu života človeka. Sú to nesporne veľmi významné a cenné pokroky, no predstavitelia pozitívnej psychológie sa v posledných dvoch desaťročiach pýtajú: Ak sa odstránia či zmiernia ťažkosti, vyrieši problém, stávame sa spokojnými a šťastnými ľuďmi? Vieme ako dosiahnuť zmysluplný a naplnený život?

Pozitívna psychológia nabáda k zlepšovaniu podmienok pre osobnostný rozvoj učiteľov a žiakov, úroveň ich duševného zdravia a zvyšovanie kvality školy. Tie ovplyvňujú prípravu mladej generácie, určujú budúci vývoj a úroveň celej spoločnosti. Koncepcia pozitívnej výchovy a vzdelávania (v angličtine positive education, schooling) reaguje na potrebu podporovania pozitívnych javov v školách a nezameriava sa len na intervencie smerujúce k zníženiu výskytu negatívnych javov, či prevenciu a redukciu nežiaduceho správania v školách, agresivity, zneužívania návykových látok alebo depresivity žiakov a učiteľov, či zamestnancov škôl. Pozitívna edukácia sa zaujíma o podmienky optimálneho vzdelávania, „dobrej školy“ a podporovania rozvoja školy ako pozitívne fungujúcej inštitúcie.

V čom môže byť pozitívna psychológia prínosom pre školy?

K základným cieľom pozitívnej edukácie patria teda snahy nielen o prevenciu výskytu negatívnych javov a zážitkov, ale najmä podpora pozitívnych fenoménov. Pozitívna edukácia sa nezameriava len na to, čo riaditeľom, učiteľom, zamestnancom školy a žiakom spôsobuje úzkosť a trápenie, alebo aké sú negatívne črty ich osobnosti a rizikové faktory správania, ani na to, čo a prečo v škole nefunguje. Zaujíma ju, aké sú kladné vlastnosti a silné stránky riaditeľov, učiteľov a ostatných pracovníkov škôl, ako často a intenzívne prežívajú pozitívne emócie, čo prispieva k ich osobnej pohode, že učitelia a zamestnanci školy dobre kooperujú. Rovnako u žiakov chce zistiť, čím je to, že sa tešia do školy a čo prispieva k tomu, že sa v škole cítia dobre a prosperujú. Ak to máme rozmeniť „na drobné“, je potrebné učiteľom vyjadriť rešpekt, preukázať podporu a dôveru v ich pracovné nasadenie a úsilie, aby aj žiacia študenti dokázali prejaviť rešpekt, dôverovať si, podporovať sa a vkladať dôveru do života inýchľudí. Aj na uvedenom sa zakladajú a vyvstávajú významné oblasti pozitívneho vzdelávania a výchovy: správne a prepracované vyučovacie ciele, podpora motivácie žiakov a dobré plánovanie, ktoré sú overiteľné v žiaducom správaní a spoločensky prospešnom konaní absolventov školy v osobnom či profesijnom živote.

Dobrá škola pripravuje žiakov a študentov k tomu, aby prospievali nielen v priebehu školskej dochádzky, ale preniesli si do života túžbu po poznaní, otvorenú myseľ a dychtivosť po učení či zdokonaľovaní sa. Žiaci a študenti, ktorí v zahraničných výskumoch mali možnosť zúčastniť sa intervenčných programov podporujúcich efektívne vzdelávanie, sú presvedčení, že majú priamy vplyv na dianie v škole a vnímajú atmosféru ako prísnu, spravodlivú, jasne a pritom konzistentne udržovanú.  Zo strany učiteľov je častejšia korekcia a aktívna podpora schopností a zručností žiakov a študentov než kritika alebo tresty, cenené sú kladné spôsoby správania a konania žiakov a študentov. Podporuje sa vzájomný kontakt medzi študentmi a učiteľmi s prežívaním spolupatričnosti. Škola má silné a efektívne vedenie.

Učiteľ a pozitívna psychológia. Čo konkrétne môže priniesť učiteľovi? Aké výhody, zlepšenia?

Zakladateľ pozitívnej psychológie Martin Seligman so spolupracovníkmi skúmal účinnosť rôznych programov pozitívnej psychológie určených pre školu. Zistil, že napr. program na podporu psychickej odolnosti zvýšil aj schopnosť žiakov riešiť každodenné problémy a čeliť bežným typickým stresorom v období dospievania. Zároveň sa učili flexibilnejším a realistickejším spôsobom myslenia, optimisticky nazerať na problémy, osvojovať si asertívne spôsoby správania,  efektívne zvládať náročné situácie a správne sa rozhodovať. Účelom programu bola  prevencia výskytu depresie u viac ako 2 tisíc mladých ľudí vo veku 8-15 rokov.  Na základe výsledkov  17  výskumných štúdií s kontrolnými skupinami sa zistil znížený výskyt depresívnych symptómov a preventívne pôsobenie programu v tomto smere. Zároveň sa znížila miera prežívania bezmocnosti, úzkosti, problémového správania (agresie, delikvencie) a zvýšila miera optimizmu. Aj na základe uvedeného, ale aj z výsledkov programov na podporu silných stránok a charakterových vlastností žiakov deviatych ročníkov Seligman uzatvára: učiteľ môže naučiť žiakov a študentov  spôsoby ako dosiahnuť psychickú pohodu a udržať si ju a rozvíjať najlepšie kvality života: pozitívne emócie (radosť, šťastie, láska, vďačnosť, nádej, zážitok plynutia – flow), pozitívne individuálne vlastnosti, schopnosti a črty osobnosti (napr. optimizmus, zvedavosť, nezdolnosť, kreativita, zmysel pre humor) a uplatňovať spôsoby jednania, ktoré podporia pozitívne fungovanie triedy, školy (zmysluplnosť aktivít, angažovanosť žiakov v učení, dobré medziľudské vzťahy, dosahovanie úspechov v študijnej či pracovnej oblasti, ktoré vedú k skutočnému šťastiu). Učiteľ by mal byť dobre pripravený nielen v oblasti vlastnej odbornosti a profesijných zručnostiach, ale aj v oblasti osobnostných vlastností a  kompetencií ich rozvíjaní v priebehu profesionálneho života. Vhodné sú vzdelávacie aktivity a tréningy pedagogických a odborných zamestnancov škôl v oblasti personálnych a sociálnych zručností, emocionálnej inteligencie, riadenia tímov ľudí v spolupráci s vysokými školami, vzdelávacími agentúrami a inými inštitúciami, ktoré ich realizujú. Preto by bolo vhodné realizovať prípravu pedagogických a odborných zamestnancov škôl v oblasti mentálneho zdravia a v aplikácii poznatkov pozitívnej psychológie aj v rámci celoživotného vzdelávania. Dôraz klásť pritom na rozvoj potencialít, schopností, nadania a tvorivosti detí v školách a v rodinách formou diagnostických a intervenčných programov. Sústrediť sa na posilňovanie mentálneho zdravia zamestnancov v školách, podporovanie ich pohody, spokojnosti a pracovnej produktivity aj prostredníctvom vzdelávania, tréningov a výcvikov.  

Ako vidíte aplikáciu prvkov pozitívnej psychológie v školách na Slovensku? Existujú už nejaké praktické skúsenosti?

Na Slovensku sa už realizovali viaceré projekty pod názvom Zdravá škola alebo intervenčné programy s obsahom, ktorý je spojený s myšlienkami a poslaním pozitívnej psychológie. Boli to napr. programy na podporu tolerancie a zníženia násilia v školách a mimo nich, rozvíjanie emocionálnej inteligencie, prosociálneho správania, tvorivosti žiakov a učiteľov. Pri meraní efektívnosti uvedených programov sa zaznamenali viaceré pozitívneúčinky nielen na konkrétne sledované okruhy, ale aj širšie pôsobenie na osobnostné vlastnosti žiakov čiprenos získaných poznatkov a zručností aj do iných aktivít učiteľov. Realizovali sa tiež preventívne programy ako Cesta k emocionálnej zrelosti, Povedz to priamo, Nenič svoje múdre telo, a i.V našich podmienkach sa zatiaľ neuskutočnili priame intervencie pozitívnej psychológie v škole s overovaním efektívnosti ako je to v niektorých krajinách v zahraničí.

Kto by mal byť nositeľom týchto myšlienok do škôl? Učiteľ, riaditeľ, šk. psychológ...? Ako ju prakticky dostať do škôl? Máte nejaké odporúčania?

Princípy pozitívnej psychológie by sa mali dostať do škôl systémovo, teda spoločným pôsobením riaditeľov, učiteľov, školských psychológov a rodičov. Pozitívna škola je založená na uznávaní osobnostných čŕt a vlastností oceňovaných vo všetkých kultúrach a spoločnostiach: sú nimi múdrosť, láska, odvaha, vďačnosť, životná zaangažovanosť, empatia a sebaovládanie, vytrvalosť, sebadôvera, dôvera v iných, podporovanie úspechov školy, školskej triedy, jednotlivcov... Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že existujú praktické postupy a cvičenia, ktorými možno podporiť vnímanie priaznivých situácií a radostných udalostí spolu so zamyslením sa a uvedomením si vlastného podielu na ich výskyte v súčasnosti a častejšej frekvencii v budúcnosti. Rovnako rozpoznanie a využívanie svojich predností a silných stránok v škole, záujmových činnostiach, medzi priateľmi, v rodine je cesta ako máme byť všímaví k prednostiam a silným stránkam druhých ľudí v bežnom a profesionálnom živote. Rozvíjanie pozitívnej emocionality (napr. radosť z toho čo sa darí, význam vďačnosti, podpora konštruktívneho a tvorivého prístupu k problémom a aktívneho reagovania na ne, získanie a udržanie dobrých medziľudských vzťahov, navodenie stavu optimálneho prežívania - flow) je tiež súčasťou pozitívneho vzdelávania v rôznych učebných predmetoch na všetkých stupňoch škôl.

Doterajšie výsledky s uplatňovaním praktických cvičení pozitívneho prežívania ukazujú na zvýšenie miery prežívania radosti a angažovanosti v škole. Podľa výpovedí učiteľov dochádza u žiakov k podporovaniu tých silných stránok, ktoré súvisia priamo s učením a školskými aktivitami (zvedavosť, tvorivosť, láska k učeniu a poznaniu…). Okrem toho sa zistilo aj zlepšenie sociálnych spôsobilostí a zručností ako sú schopnosť empatie, ochota spolupracovať, sebakontrola a asertívne správanie. Pritom treba poznamenať, že učitelia neboli informovaní o tom, ktorí žiaci a študenti boli zapojení do programu pozitívnej psychológie a ktorí predstavovali kontrolnú skupinu. Skúsenosti zo zahraničia svedčia o tom, že účinnosť realizovaných projektov pozitívnej psychológie bola ovplyvnená osobnosťou lektora, preto je veľmi dôležitý tréning a supervízia vedúceho či realizátora programu.

Prekonávanie predsudkov k etnickým či národnostným menšinám je možné navodiť prostredníctvom diskusií, v ktorých je možné venovať sa tým vlastnostiam, aktivitám, prednostiam, špecifikám, ktoré sú cenné, prínosné a vzbudzujú rešpekt v odlišných kultúrach a podmienkach (piesne, jedlá, zvyklosti…). V súlade s princípmi pozitívnej psychológie ide o podporovanie a zlepšovanie vzájomného spolužitia, pozitívneho prežívania a zmysluplnosti.

Predstaviteľka pozitívnej psychológie v Čechách, Alena Slezáčková uvádza, že základy pozitívnej psychológie možno nájsť aj v nadčasovosti Komenského myšlienok v podobe vyzdvihovania ľudských cností (múdrosť, prezieravosť, miernosť, zmysel pre disciplínu a poriadok). Tie sa odrážajú v súčasnej pozitívnej psychológii v rozpoznávaní a kultivácii silných stránok charakteru. Tieto cnosti podľa Komenského sa dajú žiakom vštepovať učením, príkladom a cvičením, aby sa u nich vytvoril návyk.

Ako vidno, v našej kultúre máme hlboké tradície a základy vo výchove a vzdelávaní podľa princípov pozitívneho prístupu k životu. Zdrojom pozitívnych vzorov a modelov môžu byť aj Dobšinského rozprávky alebo ľudové povesti, v ktorých hrdinovia zastávajú hodnoty dobra, nádeje, odpustenia, vďačnosti, hrdosti ako príklady pre povzbudenie kladného prístupu žiakov k svetu a druhým ľuďom. 

Veľa sa hovorí o zlepšovaní kvality škôl na Slovensku, alebo zvyšovaní efektivity. Má využívanie prvkov pozitívnej psychológie na to vplyv? Ak áno, ako a či existujú dôkazy.

Všeobecným cieľom pozitívnej psychológie je podľa jej hlavných predstaviteľov M. Seligmana a M. Csikszentmihalyiho „rozvíjanie najlepších kvalít života“. Ide o podporu pozitívnych potenciálov a tendencií ľudskej osobnosti, silných stránok charakteru a mravných aspektov človeka (pozitívneho prežívania, múdrosti, kreativity, empatie, altruizmu, zmierenia, spirituality, pokory). Pozitívne emócie (napr. radosť, hravosť) súvisia s rozširovaním pozornosti, flexibilným myslením, väčšou vitalitou, prispievajú k väčšej vnímavosti, celostnému uvažovaniu a kreativite. Vytvárajú pôdu pre nadväzovanie sociálnych vzťahov a pomáhajú budovať pevné základy pre zvládanie budúcich nepriaznivých situácií. Významne vplývajú na životnú spokojnosť a mentálne zdravie človeka, výrazne sa uplatňujú v udržovaní kladných medziľudských vzťahov. Z výskumu sociálno-emocionálneho zdravia realizovaného na 2 gymnáziách a 2 stredných odborných školách na Slovensku vyplynulo, že škola sa stáva inštitúciou, ktorá ovplyvňuje, podporuje a rozvíja ich sociálnu a emocionálnu inteligenciu, sociálne kompetencie a zdravie. Preto sa nemôže sústrediť len na výkon, vedomosti a akademické kompetencie, ale mala by vytvárať podmienky pre mentálne zdravie žiakov a učiteľov. Ide o bezpečné školské prostredie, dobré medziľudské vzťahy, priaznivú školskú klímu a sociálnu atmosféru,  podporu sebadôvery, poznávania druhých, lepšieho chápania ich reagovania a správania. K rozvíjaniu týchto podmienok možno využiť predmety Etická výchova, Občianska výchova či triednické hodiny, ale aj každú vyučovaciu hodinu a každodenný život. Znamená to sústrediť sa viac na dobré stránky života, vnímať ich, rozširovať ich v škole a v každodennej praxi oveľa viac ako doteraz, keďže zlepšujú kvalitu nielen školy, ale aj života mimo nej.

Autor: Kornélia Ďuríková

Diskusia