Späť na zoznam
Aktuality
Autor: UCN
08.12.2017 12:45

Pracovníci Lekárskej fakulty UPJŠ realizujú prelomový výskumný projekt smerujúci k včasnej diagnostike Parkinsonovej choroby

Pracovníci Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach a UNLP Košice už tretí rok vykonávajú prelomový výskum smerujúci k včasnej diagnostike Parkinsonovej choroby. V tomto roku sa im v spolupráci s kolegami z Inštitútu Neurológie Medical University Vienna vo Viedni a Neurologickej tkanivovej banky Clinic-IDABAPS v Barcelone podarilo vyvinúť novú, doteraz najšpecifickejšiu metódu zisťovania prítomnosti pre ochorenie charakteristickej bielkoviny - patologického črevného -synukleínu, ktorý umožňuje odlíšiť zdravého človeka od pacienta s Parkinsonovou chorobou s takmer 90-percentnou presnosťou. Zároveň dokáže odlíšiť pacientov, u ktorých sa s najväčšou pravdepodobnosťou v najbližších rokoch ešte len vyvinie plne vyjadrená Parkinsonova choroba od zdravých osôb.

Cieľom základného výskumu realizovaného na Lekárskej fakulte UPJŠ je umožniť potvrdenie Parkinsonovej choroby ešte pred objavením sa charakteristických porúch hybnosti u pacientov,  teda v skoršom štádiu vývoja ochorenia, kedy by bolo možné aplikovať potenciálne neuroprotektívne lieky s podstatne vyššou efektivitou a prejavy ochorenia tým výraznejšie oddialiť (nakoľko kauzálna liečba vedúca k jeho spomaleniu alebo úplnému odstráneniu zatiaľ nejestvuje).

 

Projekt APVV–14-0415 nazvaný „Nové biomarkery premotorického štádia Parkinsonovej choroby" začali pracovníci Neurologickej kliniky UPJŠ LF a UNLP realizovať v januári 2015 a ukončený by mal byť v júni 2019. Dizajn projektu je však dlhodobý s cieľom identifikovať najprínosnejšie faktory umožňujúce diagnostiku už predmotorického štádia Parkinsonovej choroby, a preto v ňom chcú pokračovať a žiadať o nadväzujúce národné aj medzinárodné granty.

 

            „Parkinsonova choroba je druhé najčastejšie neurodegeneratívne ochorenie, ktoré zásadným spôsobom ovplyvňuje bežný život pacientov. Zapríčiňuje ju poškodenie a odumieranie buniek v rôznych oblastiach mozgu, pričom jej najtypickejšie prejavy vznikajú predovšetkým v dôsledku nedostatku tvorby dopamínu, ktorý sa tvorí v oblasti nazývanej substantia nigra - čierna substancia. Jeho najdôležitejším príznakom je spomalenosť a ochudobnenie pohybov. U niektorých pacientov môže v náleze dominovať tras, ktorý je najmä v pokoji pri končatinách voľne položených alebo voľne zvesených (nie pri aktívnej činnosti, napríklad pri jedení alebo písaní) - tras však nemusí byť prítomný u všetkých pacientov. V neskorších štádiách sa často pridávajú aj problémy s chôdzou a stabilitou. Okrem motorických prejavov majú pacienti aj množstvo nemotorických prejavov, ktoré môžu zahŕňať napríklad problémy s močením, stolicou, výkyvmi krvného tlaku, nadmernou spavosťou, poruchami nálad a v neskorých štádiách často aj demenciou a  halucináciami. Mnoho týchto prejavov, napríklad strata čuchu, úporná zápcha, poruchy nálady alebo špecifické poruchy spánku, môžu predchádzať vznik prvých motorických prejavov Parkinsonovej choroby aj o niekoľko rokov alebo dokonca desaťročí," hovorí prednostka Neurologickej kliniky UPJŠ LF a UNLP a zodpovedná riešiteľka projektu prof. MUDr. Zuzana Gdovinová, CSc., FESO.

V rámci základného výskumného tímu sa na projekte okrem pracovníkov Neurologickej kliniky UPJŠ LF a UNLP podieľajú aj histológovia z Ústavu histológie Lekárskej fakulty UPJŠ, gastroenterológovia z I. internej kliniky UPJŠ LF a UNLP a Gastroenterologickej ambulancie Trebuňa s.r.o., a tiež študenti všeobecného lekárstva Lekárskej fakulty UPJŠ. Na určitých aspektoch projektu spolupracuje aj 2. neurologická klinika Univerzity Komenského a UNB Bratislava, Institute of Neurology Medical University Vienna a Neurological Tissue Bank of the Hospital Clinic-IDIBAPS (Institut d'Investigacions Biomediques August Pi i Sunyer) Biobank v Barcelone.

 

Výskum spočíva predovšetkým v detekcii pacientov, u ktorých sa hromadia špecifické patologické formy bielkoviny a-synukleínu v periférnych nervových tkanivách a zisťovaní prítomnosti poruchy REM spánku (Rapid eye movement, čo je fáza spánku s prítomnými rýchlymi pohybmi očí) nazývanej RBD (Rapid eye movement sleep behaviour disorder), ktorých prítomnosť nasvedčuje s vysokou pravdepodobnosťou vývoju Parkinsonovej choroby u pacienta.

 

Ako súvisí a-synukleín a porucha REM spánku s Parkinsonovou chorobou?

 

„U asi 10-15 percent prípadov pacientov je Parkinsonova choroba dedičná, u ostatných hovoríme o sporadickej Parkinsonovej chorobe, kde sa ako prvotná príčina spustenia patologických procesov predpokladá rôzna úloha vonkajšieho prostredia, napríklad expozícia špecifickým toxínom, či vystavenie chemikáliám a pesticídom - a to buď samostatne, alebo v kombinácii s niektorými rizikovými génmi, ktorých samotná prítomnosť ale na spustenie ochorenia nie je postačujúca. Výskum posledných rokov ukazuje, že Parkinsonova choroba u veľkej časti pacientov zrejme nevzniká prvotne v mozgu, ale prvé patologické zmeny sa udejú v nervových vláknach, napríklad v črevnom nervovom systéme alebo v čuchovej sliznici, kde sú tieto vlákna vystavené vonkajším faktorom - a odtiaľ sa postupne patológia šíri do mozgu. V tomto smere bolo napríklad preukázané, že chronické podávanie niektorých pesticídov, alebo iných látok pokusným zvieratám, viedlo k tvorbe typickej patológie v ich črevnom nervovom systéme, ktorá sa následne šírila po nervových spojeniach do mozgu a prejavila sa typickými zmenami prítomným pri Parkinsonovej chorobe," objasňuje koordinátor projektu, pracovník Neurologickej kliniky UPJŠ LF a UNLP Košice MUDr. Matej Škorvánek, PhD.

 

Bielkovina a-synukleín je normálnou súčasťou našich buniek, avšak za určitých okolností, napríklad pri vystavení toxickým látkam, dochádza k zmene jej tvaru, čo vedie k agregácii (lepeniu) jednotlivých bielkovín a tvorbe patologických zhlukov. Tie sú pre bunku toxické a dokážu sa šíriť nervovým systémom a „infikovať" ďalšie normálne poskladané molekuly a-synukleínu, ktoré potom tieto zmeny prenášajú ďalej. Svojim spôsobom sa teda ochorenie šíri mechanizmom podobným infekciám, aj keď bez prítomnosti vírusov alebo baktérií.

 

„Prítomnosť a-synukleínu v mozgu je definujúcim patologickým kritériom pre diagnózu Parkinsonovej choroby. S predpokladaným spôsobom prenosu patológie z periférnych nervov do mozgu sa v posledných rokoch čoraz častejšie upriamuje pozornosť aj na hodnotenie a-synukleínu v periférnych tkanivách, ako je napríklad koža, slinné žľazy alebo črevo. Kým metodiky na stanovovanie prítomnosti patologického a-synukleínu v mozgu sú veľmi presné, doterajšie metodiky na stanovovanie patologických foriem a-synukleínu v periférnych tkanivách, napríklad v črevnom nervovom systéme, mali neuspokojivú diagnostickú hodnotu. Vývoj novej presnej metodiky pre hodnotenie patologického a-synukleínu, na ktorej sme sa podieľali, preto môže predstavovať významný posun v diagnostike včasnej Parkinsonovej choroby," hovorí dr. Škorvánek, podľa ktorého detekcia patologických foriem  bielkoviny a-synukleínu  v periférnych tkanivách môže v budúcnosti potenciálne nahradiť niektoré iné vyšetrovacie metodiky a potvrdiť vyvíjajúcu sa Parkinsonovu chorobu ešte niekoľko rokov pred objavením prvých motorických symptómov ochorenia.

 

Porucha správania v REM spánku označovaná ako ‚RBD', ktorá sa prejavuje hlavne nadránom rozprávaním alebo kričaním zo spánku, rozhadzovaním rúk alebo nôh, vykonávaním pohybov, o ktorých sa pacientom práve sníva - a u časti pacientov aj nebezpečným správaním spojeným s úrazmi a pádmi z postele - je zas najšpecifickejším klinickým prejavom vyvíjajúceho sa ochorenia.

 

Prvé výsledky projektu APVV–14-0415

 

Pracovníci Neurologickej kliniky doposiaľ na zainteresovaných gastroenterolo-gických pracoviskách oslovili viac ako 600 osôb bez akýchkoľvek motorických príznakov Parkinsonovej choroby, ktorí kvôli inému zdravotného problému absolvovali kolonoskopické vyšetrenie. Na základe vstupných kritérií do samotného projektu doteraz zapojili takmer 180 pacientov. Tým bola okrem rutinného kolonoskopického vyšetrenia odobraná aj vzorka (biospia) na zistenie prítomnosti patologického a-synukleínu a urobené komplexné neurologické vyšetrenie, vrátane špecifických vyšetrení na prítomnosť motorických a nemotorických na prejavov Parkinsonovej choroby, ako aj detekcie špecifických zmien v mozgu pomocou transkraniálneho ultrazvukového vyšetrenia. Pri klinickom podozrení na prítomnosť špecifickej poruchy správania v REM spánku podstúpili tieto osoby aj vyšetrenie v spánkovom laboratóriu.

 

 „Vyšetrenie v spánkovom laboratóriu pozostáva z celonočného  monitorovania spánku a bdenia a ďalších životne dôležitých funkcií. Dokáže veľmi presne identifikovať pacientov s RBD," hovorí MUDr. Eva Feketeová, PhD., oborná asistentka Neurologickej kliniky UPJŠ LF a UNLP a spoluriešiteľka projektu APVV–14-0415. Zistenie ochorenia má podľa nej nielen dôležitý prognostický a vedecký význam, ale aj praktický - veľmi jednoduchou a účinnou liečbou je totiž možné potlačiť nebezpečnú nočnú aktivitu, ktorá býva príčinou úrazov.

 

Z prvých 140 vyšetrených osôb, ktoré dosiaľ nejavili žiadne motorické prejavy Parkinsonovej choroby, na základe komplexného vyšetrenia rizikových klinických faktorov členovia výskumného tímu diagnostikovali už 7 ľudí s pravdepodobnou  Parkinsonovou chorobou v predmotorickom štádiu. Na základe prítomnosti kombinácie viacerých rizikových faktorov možno konštatovať, že sa u týchto siedmich osôb v priebehu najbližších rokov približne na 80 percent vyvinie plne vyjadrená Parkinsonova choroba s motorickými prejavmi.

 

„Táto metodika je pomerne presná, ale veľmi prácna, keďže je pri nej treba kombinovať mnoho vyšetrení. Preto sa chceme v ďalšom výskume sústrediť na odhaľovanie najšpecifickejšieho príznaku vyvíjajúcej sa Parkinsonovej choroby, ktorou je porucha REM spánku nazývaná RBD. Prítomnosť tejto parasomnie u ľudí starších ako 50 rokov dokáže predpovedať vznik Parkinsonovej choroby, alebo príbuzného neurodegeneratívneho ochorenia, u takmer 90-percent osôb, ktorí touto poruchou trpia," konštatuje MUDr. Matej Škorvánek, PhD.

Keďže sa táto porucha prejavuje výhradne počas spánku, samotní pacienti o nej ani nemusia vedieť, pokaľ ich na to neupozorní ich partner, nespadnú z postele, alebo nerozbijú počas spánku nejaké predmety okolo postele...

Máte poruchu REM spánku? Môžete sa zúčastniť na unikátnom výskume!

Povedal Vám niekto v minulosti, alebo ste mali sami pocit, že počas spánku akoby „prežívate svoje sny" - napríklad udierate alebo rozhadzujete rukami, hýbete nohami, akoby ste utekali? Ak si na túto otázku odpoviete „áno" a máte viac ako 50 rokov, je možné, že trpíte aj Vy touto vysokorizikovou poruchou spánku a v najbližších rokoch sa u Vás vyvinie plne vyjadrená Parkinsonova choroba.

Pokiaľ sa chcete zapojiť do prelomového výskumného projektu a zistiť, či je u Vás vysoké riziko vyvinutia Parkinsonovej choroby, kontaktujte pracovníkov výskumného tímu a to buď telefonátom na číslo 0940 513 350, alebo vyplnením formulára cez webovú stránku www.parkinsonovachoroba.com ,  ktorú vytvorili študenti Gymnázia na Alejovej ulici v Košiciach, kde sa o projekte môžete dozvedieť viac.

Po vyplnení formulára zameraného na rizikové faktory ochorenia Vás bude v prípade zistenia zvýšeného rizika Parkinsonovej choroby kontaktovať člen výskumného tímu ohľadom spresnenia údajov a ďalšieho postupu. A čo Vás následne čaká?

„Pri odôvodnenom podozrení na poruchu spánku charakteru RBD, budú ľudia objednaní na špecializované spánkové vyšetrenie, ktoré definitívne potvrdí, či túto poruchu majú alebo nie. Zároveň u nich vyšetríme všetky ostatné známe klinické rizikové faktory a bude im ponúknutá aj možnosť vyšetrenia prítomnosti patologického a-synukleínu v niektorom z periférnych tkanív, teda z čreva alebo kože, ktoré ale nie je nevyhnutné pre zaradenie do samotnému projektu. Benefitom pre vyšetrených je realizácia polysomnografického vyšetrenia v spánkovom laboratóriu v rámci nášho výskumu vo veľmi krátkom čase, na ktoré sa inak čaká aj viac ako 6 mesiacov a pokiaľ zistíme prítomnosť vyvíjajúcej sa Parkinsonovej choroby, budú pacienti podstatne intenzívnejšie sledovaní a včaššie sa dostanú k potrebnej symptomatickej liečbe. Navyše vedomosť o tom, že je pacient s najväčšou pravdepodobnosťou v predmotorickom štádiu Parkinsonovej choroby, nám v budúcnosti môže pomôcť zaradiť ho oveľa skôr do už prebiehajúcich alebo budúcich experimentálnych projektov, ktorých cieľom je vyvinutie účinnej liečby na spomalenie alebo zastavenie vývoja ochorenia ešte v štádiu, kedy sa typické symptómy neobjavili," zdôrazňuje MUDr. Matej Škorvánek, PhD.

Cieľom aktuálnej fázy projektu je nájsť približne 50 pacientov s definitívne potvrdenou poruchou správania v REM spánku, teda vo veľmi vysokom riziku vývoja Parkinsonovej choroby, čo si však bude vyžadovať skríning a klinické vyšetrenie podstatne väčšieho súboru zdravých osôb s podozrením na túto poruchu. Prvotné spánkové a klinické vyšetrenia sa budú realizovať na Neurologickej klinike UPJŠ LF a UNLP v Košiciach, avšak nakoľko sa jedná o celoslovenský projekt, tak na ďalšom klinickom sledovaní pacientov zo západu Slovenska sa bude spolupodieľať aj 2. neurologická klinika Lekárskej fakulty UK a UNB v Bratislave.

 

Aký bude praktický prínos realizovaného výskumu?

„Príčinná (kauzálna) liečba Parkinsonovej choroby zatiaľ neexistuje, používa sa iba symptomatická liečba, ktorá je efektívna a dokáže potlačiť veľa symptómov, predovšetkým v prvých rokoch prejavu ochorenia, kedy pacient pri adekvátne nastavenej liečbe môže pôsobiť ako zdravý človek. V neskorších štádiách ochorenia sa už začínajú objavovať výkyvy hybnosti aj napriek štandardnej terapii a vtedy prichádzajú do úvahy možnosti pokročilej liečby, ku ktorým patrí hĺbková mozgová stimulácia alebo pumpové možnosti liečby, ktoré dokážu pacientom o ďalšie roky výrazným spôsobom skvalitniť život - tie je však nutné včas indikovať. Tieto pokročilé možnosti liečby je v súčasnej dobe možné indikovať na neurologických klinikách v Bratislave, Martine a Košiciach. Všetky doterajšie pokusy o neuroprotektívnu liečbu (modifikujúcu a spomaľujúcu ochorenie), boli doteraz neefektívne, pričom za hlavný problém sa považuje predovšetkým to, že boli skúšané v neskorých  štádiách ochorenia, kedy už sú prítomné motorické prejavy a teda patologický proces v mozgu je pokročilý a došlo k úbytku viac ako 50-percent neurónov v kritických oblastiach...

 

Čas teda hrá proti pacientovi a problémom dnešnej diagnostiky je, že dokážeme diagnostikovať Parkinsonovu chorobu až v štádiu, keď sa objavia jej prvé typické motorické prejavy, no ochorenie pritom u človeka prebieha už 10 až 20 rokov, čo zhoršuje možnosti efektívnej liečby. Identifikácia pacientov v predmotorickom štádiu je do budúcnosti kľúčová k včasnej diagnostike ochorenia a umožní poskytnúť pacientovi liečbu už v štádiu, kedy ochorenie ešte nie je veľmi pokročilé a šance na efektívne spomalenie jeho vývoja sa výrazne zvýšia," vysvetľuje MUDr. Matej Škorvánek, PhD.

Umožnenie diagnostiky predmotorického štádia Parkinsonovej choroby je teda ďalším nevyhnutným krokom, bez ktorého zrejme nebude možný vývoj nových efektívnych liekov pre toto ochorenie, preto sa touto „horúcou" témou vo svete zaoberá viacero popredných výskumných tímov a viaceré grantové agentúry ju pokladajú za jednoznačnú prioritu v oblasti súčasného výskumu Parkinsonovej choroby. V posledných rokoch sa spomínajú čoraz častejšie aj možnosti aktívnej alebo pasívnej imunizácie (očkovania), ktoré by spomalilo alebo zabránilo šíreniu  a-synukleínu v organizme, pričom niektoré intervencie už aj vstúpili do prvých experimentálnych štúdií...

. . .

Čo je Parkinsonova choroba?

Parkinsonova choroba je progresívne neurodegeneratívne ochorenie centrálnej aj periférnej nervovej sústavy, ktoré súvisí okrem iného so stratou špecifických nervových buniek produkujúcich dopamín  - chemickú látku, ktorá funguje aj ako neurvový prenášač a zohráva kľúčovú úlohu v motorických funkciách mozgu. Skoré príznaky môžu byť mierne a môžu ostať aj bez povšimnutia. Viditeľné príznaky zahŕňajú:

• trasenie, ktoré zvyčajne začína na ruke alebo prstoch, kedy je ruka prirodzene uvoľnená - končatinový tras
   pri činnosti, napríklad jedení, pití alebo písaní, či tras hlavy pre Parkinsonovu chorobu nie sú typické

• spomalenie pohybu, strnulá chôdza, kroky môžu byť kratšie a  ťažšie, chýbajú alebo sú znížené pohyby
   horných končatín pri chôdzi

• stuhnutosť svalov v ktorejkoľvek časti tela

• narušenie prirodzenej rovnováhy a držania tela, zhrbený postoj

• strata alebo zníženie mimiky a gestikulácie

• zmeny v hovorenej reči, ktorá môže byť často monotónna (tichšie, rýchlejšie alebo váhavejšie rozprávanie)

• zmenšenie písma v písomnej forme komunikácie

 

Z histórie:

      Po prvýkrát ju popísal presne pred dvesto rokmi (v roku 1817) britský lekár James Parkinson, po ktorom získala svoje meno. Ochorenie nazval trasľavou obrnou, avšak už jemu boli známe niektoré typické nemotorické prejavy, ktorým sa však dlho nevenovala patričná pozornosť a samotná práca Jamesa Parkinsona zhrnutá v knihe „An Essay on the Shaking Palsy" zostala relatívne dlho nepovšimnutá.

     V úvode tejto knihy spomína Parkinson aj viaceré historické osobnosti medicíny, ktoré už opísali niektoré symptómy ochorenia pred ním. Prvý bol jeden z najznámejších starovekých lekárov Galén (129 – 200), ktorý sa vo svojich spisoch venoval charakteristickému trasu a rozlišoval medzi trasom pri činnosti a trasom v pokoji. Prvé zmienky o prejavoch ochorenia sú ešte staršie – nachádzajú sa v čínskych lekárskych textoch pochádzajúcich z obdobia 500 rokov pred Kristom a ľudia s príznakmi Parkinsonovej choroby sú dokonca popisovaní aj v Biblii.

      Vo svojich dielach popísal príznaky Parkinsonovej choroby aj Leonardo da Vinci na prelome 15. a 16. storočia. Komplexne a detailne však opísal ochorenie a jeho vývoj v listoch z rokov 1828-1835 nemecký filozof a diplomat Wilhelm von Humboldt na základe príznakov vlastnej choroby, ktoré zahŕňali pokojový tras, zmenšenie písma, nešikovnosť, poruchy vykonávať rýchle komplexné pohyby...

 

Medzi známe osobnosti, ktorým ju diagnostikovali patria:

      Pápež Ján Pavol II., maliar Salvador Dalí, boxer Muhammad Ali, herečka Deborah Kerr, spevák Johny Cash, ale aj bývalý americký prezident Ronald Reagan a Mao Ce-tung. Americký herec Michael J. Fox s ochorením žije od svojich 29-tich rokov a založil najväčšiu neziskovú organizáciu na podporu výskumu Parkinsonovej choroby...

 

 

Túto tlačovú správu nájdete archivovanú na:   www.medic.upjs.sk

 

RNDr. Jaroslava Oravcová

Súvisiace články

12.03.2018 10:48

NR SR: Rodičia by sa mali vedieť odvolať

Voči rozhodnutiu riaditeľa materskej školy sa rodičia neprijatých detí dnes nemôžu odvolať. Dôvodom je, že na rozhodovanie riaditeľov materských škôl o prijímaní detí do materskej školy sa nevzťahuje všeobecný predpis o správno...
02.05.2018 12:22

PP Poradca pre školy. Tvoríme najlepšie riešenia - vzdelávame - dávame šťastie

Majiteľ firmy, pán Juraj Málik, je vizionár a pôvodným povolaním učiteľ, preto spoločnosť podporuje vzdelávanie rôznymi formami a dlhodobo – a to nielen pre zamestnancov a svojich zákazníkov, ale chce prispieť aj k zlepšeniu vz...
05.05.2017 10:00

Košický U. S. Steel podpísal zmluvy so študentmi, ktorých zamestná

Košice - Hutnícka spoločnosť U. S. Steel Košice, s.r.o., dnes podpísala 42 zmlúv o budúcej pracovnej zmluve so žiakmi Strednej odbornej školy v Košiciach–Šaci a Strednej odbornej školy železničnej v Košiciach. Po splnení dohodn...