Späť na zoznam
Aktuality
Autor: UCN
01.09.2017 09:24

Pred 25 rokmi schválili základný zákon - Ústavu SR

Schváleniu základného zákona štátu, Ústavy SR 1. septembra 1992, predchádzal nemenej významný akt súvisiaci s Deklaráciou o zvrchovanosti Slovenskej republiky.

Foto: TASR

Bratislava  - Slovenská republika (SR) si 1. septembra pripomenie Dňom Ústavy SR svoj najvyššie postavený právny predpis - Ústavu SR. Zo Zákona Národnej rady (NR) SR č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch a v znení ďalších predpisov je 1. september na Slovensku štátnym sviatkom - Dňom Ústavy SR.

TASR pri tejto príležitosti ponúka pohľad na udalosti, ktoré viedli k schváleniu základného zákona krajiny.

Schváleniu základného zákona štátu, Ústavy SR 1. septembra 1992, predchádzal nemenej významný akt súvisiaci s Deklaráciou o zvrchovanosti Slovenskej republiky.

Dokument vznikol "v záujme presadzovania práva príslušníkov národností a etnických skupín žijúcich v SR s vedomím zodpovednosti za budúcnosť slovenského národa a vyjadrujúc jeho vôľu", a bol Slovenskej národnej rade (SNR) predložený na schválenie 16. apríla 1991. Predsedníctvo zákonodarného zboru pod vedením Františka Mikloška rozhodlo, že dokument bude v zmysle rokovaní o postupe a východiskách riešenia ústavnoprávneho postavenia predložený komisii pre prípravu spoločného návrhu Ústavy SR.

Rokovania najsilnejších politických zoskupení daných parlamentnými voľbami v roku 1992, na Slovensku Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a v Čechách Občianska demokratická strana (ODS), vyústili do rozhodnutia slovenskej politickej reprezentácie schváliť Deklaráciu v zákonodarnom zbore. Jej znenie vyhlásil na základe uznesenia vtedajší predseda SNR Ivan Gašparovič 17. júla 1992.

Predsedníctvo SNR v januári 1990 poverilo profesora Karola Planka zostavením tímu na prípravu Ústavy Slovenskej socialistickej republiky už bez inkriminovaného článku o vedúcej úlohe komunistickej strany. Zároveň boli menovaní experti do spoločnej odbornej Komisie Federálneho zhromaždenia ČSSR na prípravu federálnej ústavy. Prvá verzia pripravená v apríli 1990 mala medzi základnými postulátmi, že Slovenská republika je demokratický a sociálne spravodlivý štát slovenského národa. Obsahovala aj ustanovenie o dobrovoľnom zväzku s Českou republikou a možnosť dobrovoľne zo zväzku federácie vystúpiť.

Medzi najdôležitejšie body vtedajších politických rokovaní oboch štátov patrila otázka, ktoré ústavy majú byť prijaté skôr, či federálna alebo národné. Slovenská reprezentácia trvala na prioritnom schválení národných ústav. Preto bolo nutné pristúpiť k zmene zákona o Československej federácii, ktorý predpokladal súčasné prijatie všetkých troch ústav.

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) pripravilo v roku 1991 vlastný návrh ústavy, ktorá neobsahovala explicitné ustanovenie o zväzku s Českou republikou. Bol v nej text Slovenská republika môže vstupovať do spojenia s inými zvrchovanými krajinami a utvárať s nimi na základe zmluvy štátne zväzky v podobe suverénnych štátnych subjektov medzinárodného práva a postúpiť im časť svojich práv. Z uzavretého štátneho zväzku môže vlastným rozhodnutím aj vystúpiť.

Predsedníctvo SNR 18. júna 1991 vo svojom uznesení konštatovalo, že okrem oficiálneho návrhu komisie má k dispozícii ďalších šesť návrhov ústavy pripravenej poslancami. Prvý pripravili V. Čečetka, M. Kusý, V. Sládek, P. Tatár, M. Krajčovič M. Strýko (Verejnosť proti násiliu, VPN), druhý I. Čarnogurský, J. Klepáč, J. Brocka (KDH), tretí J. Prokeš, A. Hrnko, M. Andel, V. Miškovský (Slovenská národná strana, SNS), štvrtý R. Hofbauer, J. Findra, P. Ďurišin, A. Kerti, K. Dubjel, P. Homola, M. Miček, P. Okres, A. Zoričák (HZDS), piaty P. Brňák a šiesty skupina poslancov P. Boroň, G. Kaliská, V. Miškovský, J. Moravčík, J. Pokorný, J. Prokeš, M. Sečánsky. Všetky hodnotila ako názorovo blízke a schopné vecnej symbiózy. Preto bolo zverené vypracovanie spoločného návrhu Ústavy SR všetkým parlamentným poslaneckým klubom.

Po rokovaniach Predsedníctva SNR a Predsedníctva ČNR 5. a 6. septembra 1991 v Bratislave bolo zrejmé, že medzi nimi dochádza k zásadnému rozporu. Slovenská strana chcela dôsledne presadiť nový pohľad na federáciu, ktorý spočíval v tom, že základom spoločného štátu sú dve suverénne republiky - česká a slovenská, ktoré dobrovoľne odovzdávajú časť svojich kompetencií federálnym orgánom. Politická reprezentácia ČNR však zastávala názor, že kompetencie republík sú odvodené od kompetencií federálnych orgánov.

Uznesením pléna SNR z 12. decembra 1991 bola vyhlásená verejná diskusia k návrhu Ústavy SR a bolo zabezpečené publikovanie návrhu Ústavy v dennej tlači. Za mesiac už SNR evidovala 670 pripomienok k jej zneniu.

Po júnových parlamentných voľbách 1992 novozvolená Slovenská národná rada prijala 17. júla 1992 Deklaráciu Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky, prostredníctvom ktorej v súlade s právom národov na samourčenie vyhlásila zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa. Predtým sa na politických rokovaniach zástupcovia Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a Občianskej demokratickej strany (ODS), najvplyvnejších politických zoskupení, dohodli na postupe legitímneho zániku federácie.

Slovenský zákonodarný zbor začal rokovať o návrhu ústavy v auguste 1992. Ústavnoprávny výbor riešil na svojom takmer týždennom zasadnutí aj Preambulu ústavy, ku ktorej mali všetky poslanecké kluby svoje návrhy. Na rokovaní slovenskej a českej politickej reprezentácie vo vile Tugendhat v Brne 27. augusta 1992 padlo definitívne politické rozhodnutie o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) od 1. januára 1993.

Slovenská národná rada 1. septembra 1992 väčšinou hlasov vo verejnom hlasovaní Ústavu Slovenskej republiky schválila. Z prítomných 134 poslancov hlasovalo 114 za, 16 proti a štyria sa zdržali. Ústavu SR slávnostne podpísali predseda SNR Ivan Gašparovič a predseda vlády SR Vladimír Mečiar 3. septembra toho roku na Bratislavskom hrade za účasti mnohých významných hostí. Účinnosť nadobudla dňom vyhlásenia - 1. októbra 1992.

Základný zákon bol novelizovaný ústavnými zákonmi v rokoch 1998, 1999, 2001, 2004 dvoma zákonmi, 2005, 2006 dvoma zákonmi, 2010, 2011, 2012, 2014 dvoma zákonmi a 2015. Ústava SR sa skladá z preambuly a deviatich hláv. Niektoré hlavy sa ďalej členia na oddiely, tie sa môžu ďalej členiť na články a tie na odseky a/alebo na písmená.

NR SR pripravila na 1. septembra 2017 Deň otvorených dverí. V roku 2016 pre predsedníctvo Slovenska v Rade Európskej únie (Rada EÚ) deň otvorených dverí nebol.

 

Výberová chronológia schválených zmien v Ústave SR



14. júla 1998 - Národná rada Slovenskej republiky (NR SR) schválila návrh ústavného zákona č. 244/1998 Z. z. o presune právomocí prezidenta SR na predsedu NR SR. Išlo napríklad o kompetenciu prijať demisiu vládneho kabinetu. Novela nadobudla platnosť 5. augusta 1998.

14. januára 1999 - Parlament schválil ústavný zákon č. 9/1999 Z. z., ktorý nadobudol platnosť 27. januára 1999. Zákonom sa v slovenskom právnom systéme zaviedla priama voľba prezidenta občanmi na obdobie piatich rokov. Okrem zmeny spôsobu voľby hlavy štátu sa v návrhu upravili postavenie a kompetencie prezidenta SR tak, ako je to obvyklé v ústavných systémoch parlamentných republík.

23. februára 2001 - Zákonodarcovia trojpätinovou väčšinou hlasov schválili ústavný zákon č. 90/2001 Z. z., v ktorom sa zmenil vzťah medzinárodného i vnútroštátneho práva a vytvoril sa tak priestor na vstup SR do Európskej únie (EÚ) a NATO. Novela rozšírila aj právomoci Najvyššieho kontrolného úradu SR, Ústavného súdu SR, upravila postavenie Národnej banky Slovenska a vydávanie občanov na trestné stíhanie pred medzinárodný súdny tribunál. Novela ďalej umožnila vytvoriť druhý stupeň územnej samosprávy, predĺžila lehotu zadržania podozrivej osoby z 24 na 48 hodín a umožnila zriadiť inštitút verejného ochrancu práv občanov - ombudsmana. Novela nadobudla platnosť 17. marca 2001, okrem článkov 125a, čl. 127, čl. 127a, čl. 134 ods. 1 a 3 a čl. 151a, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2002.

4. marca 2004 - Podporu poslancov NR SR získal návrh novely Ústavy SR poslanca Jána Drgonca (ANO). Z ústavy sa na základe zákona č. 140/2004 Z. z. vypustila tretia veta v 2. odseku článku 78, ktorá umožňovala viesť proti poslancovi občiansko-právny spor za výroky prednesené v parlamente. Zákon nadobudol platnosť 18. marca 2004.

14. mája 2004 - Parlament schválil novelu Ústavy SR, ktorá zabezpečuje nezlučiteľnosť funkcie člena europarlamentu s funkciou poslanca Národnej rady SR. Novela zároveň zakotvila právomoc Ústavného súdu SR rozhodovať o zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu (EP). Ústavný zákon č. 323/2004 Z. z. nadobudol platnosť 26. mája 2004 okrem článku I prvého bodu, ktorý nadobudol účinnosť 20. júla 2004.

27. septembra 2005 - Poslanci NR SR prijali novelu Ústavy SR, podľa ktorej môže Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) kontrolovať vyššie územné celky (VÚC) a obce. NKÚ môže skúmať, či peniaze obcí a vyšších územných celkov boli použité podľa zákona, účelne a efektívne. Ústavný zákon č. 463/2005 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2006.

3. februára 2006 – Poslanci NR SR zahlasovali za ústavný zákon č. 92/2006 Z. z., podľa ktorého môže verejný ochranca práv predložiť od jeho platnosti 1. apríla 2006 Ústavnému súdu (ÚS) SR návrh na začatie konania, ak zistí, že uplatnenie právnych predpisov môže ohroziť ľudské práva a základné slobody.

16. marca 2006 - Národná rada SR schválila novelu ústavy a novelu zákona o priestupkoch, podľa ktorých sa na poslancov už nevzťahuje imunita, ak sa dopustia priestupku pod vplyvom alkoholických nápojov alebo iných návykových látok. Novela ústavy č. 210/2006 Z. z. nadobudla účinnosť 1. mája 2006.

4. marca 2010 - Vládnuce strany Smer-SD a SNS a opozičné kluby SDKÚ-DS, SMK a KDH sa v zákonodarnom zbore spojili a schválili zákon č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku, ako aj s ním súvisiacu novelu Ústavy SR. Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2011. Odvtedy začalo hroziť osobám alebo firmám prepadnutie nelegálne nadobudnutého majetku v prospech štátu.

21. októbra 2011 - Poslanci schválili novelu Ústavy SR č. 356/2011 Z. z., na základe ktorej poveril prezident SR Ivan Gašparovič vládu Ivety Radičovej (SDKÚ-DS), ktorá stratila dôveru parlamentu, vykonávaním svojich kompetencií až do vymenovania nového kabinetu - do marcových predčasných volieb v roku 2012. Jej kabinet mal byť odvolaný, dovtedajšie znenie Ústavy SR však neumožňovalo poveriť túto vládu dovládnutím do predčasných volieb. Novela nadobudla účinnosť 25. októbra 2011.

26. júla 2012 - Poslanci NR SR chválili novelu Ústavy SR č. 232/2012 Z. z., na základe ktorej sa zrušila trestnoprávna imunita poslancov. Novela nadobudla účinnosť 1. septembra 2012, v deň 20. výročia prijatia Ústavy SR.

4. júna 2014 - Poslanci Národnej rady SR schválili novelu Ústavy SR č. 161/2014 Z. z. z dielne Smeru-SD a KDH. Podľa novely sa všetci súčasní sudcovia aj kandidáti na tieto posty musia podrobiť prevereniu spôsobilosti a predseda Najvyššieho súdu SR už nemôže šéfovať aj Súdnej rade. Sudcovia prišli aj o trestnoprávnu imunitu. Do ústavy sa zároveň od septembra 2014 dostali vety: "Manželstvo je jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru". Novela nadobudla účinnosť 1. septembra 2014.

21. októbra 2014 – Poslanci NR SR schválili novelu Ústavy SR, ktorou sa stanovil zákaz vývozu vody zo Slovenska. V pléne NR SR prešiel aj pozmeňujúci návrh Ľudovíta Kaníka (SDKÚ-DS), ktorým sa do ústavy zahrnula aj lepšia ochrana nerastného bohatstva. Ústavný zákon č. 306/2014 Z. z. nadobudol účinnosť 1. decembra 2014.

8. decembra 2015 - Poslanci NR SR schválili zmenu Ústavy SR, ktorá bola súčasťou tzv. protiteroristického balíčka vlády. Platilo, že osobu možno zadržať maximálne na 48 hodín, pri trestných činoch terorizmu to po novom bude až na 96 hodín. Ústavný zákon č. 427/2015 Z. z. nadobudol účinnosť 1. januára 2016.

2. februára 2017 - NR SR schválila ústavný zákon č. 44/2017 Z. z. s účinnosťou od 27. februára 2017, podľa ktorého sa voľby do vyšších územných celkov (VÚC) a komunálne voľby v roku 2022 budú konať spoločne.

30. marca 2017 - Poslanci parlamentu schválili novelu Ústavy SR, ktorou NR SR získala kompetenciu rušiť amnestie či individuálne milosti prezidenta SR. Novela umožnila zrušiť amnestie Vladimíra Mečiara. Zmena ústavy zároveň priniesla pravidlo, že zrušenie amnestií či milosti musí do 60 dní posúdiť Ústavný súd SR. Ústavný zákon č. 71/2017 Z. z. nadobudol účinnosť 4. apríla 2017.

16. mája 2017 - NR SR schválila ústavný zákon č. 137/2017 Z. z. s účinnosťou od 1. júna 2017, ktorý má chrániť pôdu pred špekulatívnymi výkupmi. Priamo do 44. článku Ústavy SR sa zakotvila definícia, že pôda je "neobnoviteľný prírodný zdroj, ktorý požíva osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti".
 
 
TASR

Súvisiace články

30.08.2017 12:48

ARRIVA v Nových Zámkoch pokračuje v bezplatnej doprave žiakov

Nové Zámky, 30. august 2017 – Žiaci základných škôl a žiaci osemročného gymnázia v Nových Zámkoch budú môcť aj v tomto školskom roku cestovať do školy zdarma. Bezplatnú prepravu im umožní už štvrtý ročník spoločného projektu me...
31.03.2018 07:47

Zabavte sa s deťmi. 150 super tipov

Vonku je škaredo. Alebo sú vaše deti choré: Možno sa práve nudia a neviete už ako ich zabaviť? Máme super tip! Knižka Rok zábavného učenia s vyše 150 aktivitami vás bude inšpirovať každý týždeň po celý rok.
10.11.2017 18:30

PREZIDENT: Andrej Kiska v Prešove navštívil univerzitu a spoločnosť Honeywell

PREŠOV - Prešovskú univerzitu a spoločnosť Honeywell navštívil počas dnešného pracovného výjazdu v Prešove prezident SR Andrej Kiska.