Späť na zoznam
Aktuality
Autor: UCN
29.08.2017 15:10

Psychológ Michal Hacaj: K správnemu výberu strednej školy treba dieťa nasmerovať

Prieskumy Štátneho inštitútu odborného vzdelávania hovoria, že až 70 percent žiakov si vyberá strednú školu samostatne. Rodičia ovplyvňujú rozhodnutie u každého štvrtého, viac v prospech gymnázií. Na druhej strane štatistiky uplatniteľnosti absolventov hovoria o tom, že 32 percent vysokoškolsky vzdelaných ľudí pracuje na stredoškolskej pozícii a až 53 percent pracuje mimo vyštudovaný odbor. Podľa školského psychológa Michala Hacaja máloktoré dieťa skutočne vie, čo bude robiť v budúcnosti a ťažko si túto budúcnosť vie vôbec predstaviť. Dnešní žiaci sú nerozhodní, lebo majú na výber veľa možností. Aj preto vidí úlohu rodičov, učiteľov, kariérnych poradcov v samotnom rozhodovacom procese. Duálne vzdelávanie má podľa neho veľkú výhodou v tom, že si študent priamo zažije prax.

Zdroj: Dano Dida

V nasledujúcich riadkoch hovorí o predstavách žiakov aj ich rodičov, úlohe školy, učiteľa či
školského psychológa i o duálnom vzdelávaní ako jednej z možností štúdia.
#MojaPracaMaZmysel #dualnevzdelavanie

Pán Hacaj, akí sú podľa vás dnešní žiaci? Z pohľadu výberu ich budúceho povolania.
Rozhodujú o tom sami alebo im skôr radia rodičia?
Myslím si, že dnešní žiaci sú viac nerozhodní, pretože majú veľmi veľa možností, kam môžu
ísť študovať. Jednak sa rozhodujú medzi gymnáziami a je aj veľa stredných odborných škôl.
Keďže sú teraz veľmi dobré možnosti študovať v zahraničí, môžu tiež vycestovať. Vidím u
žiakov nerozhodnosť, pretože tých možností je naozaj veľa. A práve rodičia by ich mali
v tomto trochu usmerniť aj na základe predpokladov, ktoré študenti majú. Mali by ich viesť
a poradiť im, aké možností sú, čo je výhodnejšie, čo je menej výhodné.

Existuje ideálny návod, ako na to? Mali by sa rozhodnúť výhradne sami, s pomocou
rodiča alebo by mal rozhodnúť v tomto sám rodič?
V tomto veku máloktoré dieťa vie, čo bude robiť v budúcnosti a asi len ťažko si tú budúcnosť
vie vôbec predstaviť. Viem to porovnať napríklad s gymnazistami, ktorí keď si vyberajú
vysokú školu, majú s tým naozaj problém. Tu hrajú dôležitú rolu rodičia v tom, aby študentov
pri výbere vysokej školy usmernili. Ak toto usmernenie potrebujú stredoškoláci, určite o to
viac aj žiaci základných škôl.
Pri výbere školy je dôležité pozrieť sa na jeho schopnosti, aké mám dieťa a v čom si ho viem
predstaviť, že by bolo motivované. V druhom rade sa treba pozerať aj na známky a prístup
k učeniu, aké sú profilové predmety dieťaťa a konfrontovať toto s výberom školy. Ďalej je to
komunikácia s učiteľom, spýtať sa ho, v čom si myslí, že je jeho dieťa dobré a mohlo ďalej
pokračovať. Potom je to už samotný výber školy. Treba si pozrieť školy v okolí, jednotlivé

predmety, voľnočasové aktivity, možnosti praxe a podobne. Dnes už veľa škôl robí deň
otvorených dverí a treba využiť aj tieto možnosti a ísť sa na tu školu pozrieť osobne.

Čo si myslíte o správnom načasovaní, kedy by mali začať rozmýšľať o výbere školy?
Kedy je najlepší vek na to, aby si začali zbierať informácie o možnostiach štúdia?
S prieskumom je dobré začať už oveľa skôr, začať si zbierať informácie v šiestom-siedmom
ročníku nemusí byť vôbec zbytočné, ale ideálne je to minimálne rok dopredu. Malo by to
vychádzať z potrieb dieťaťa, aby nenastal ten efekt, že rodič ho začne tlačiť do niečoho, čo
chce on a pritom je dieťa úplne iné. Možno začať sledovať dieťa, čo ho baví a v čom je dobré,
čo ho dokáže namotivovať a pri čom dokáže dlhšie zotrvať. Na základe toho potom vyberať
školu. Zisťovať si technické informácie o škole, či je zapojená do rôznych projektov, aké
ponúka jazyky, aké sú profilové predmety a či ich dieťa dokáže zvládnuť.

Povedzme, že školák-deviatak reálne vie, čo chce ísť v tomto veku robiť. Nepotrebuje
radu od dospelých, má v tom jasno. Môže to byť správne rozhodnutie? Treba nechať na
dieťati to rozhodnutie?
Sú prípady, kedy sa deti rozhodnú správne na základe vlastného pocitu – „toto by ma bavilo
a toto chcem robiť a idem to vyskúšať". Ak to teda dieťa v danom momente baví a chce to
naozaj vyskúšať, nebránil by som tomu žiakovi v rozhodnutí. Potom je na rade rodič, aby
nenechal dieťa iba preplávať strednou školou, ale podporovať ho v tom, poskytovať mu
možnosti. Rodičia majú obrovskú výhodu v tom, že vedia situáciu konfrontovať s realitou,
napríklad s trhom práce. Toto by mala byť vec, ktorú by rodičia mali deťom odovzdávať.

Pozrime sa na to reálne. Uvažujú ôsmaci a deviataci vôbec o tom, čo budú robiť
o niekoľko rokov?
Z mojej skúsenosti je to tak, že majú nejakú predstavu, čo by chceli robiť. Často je to
predstava, čo by ma tak bavilo a niekedy to neodráža tie reálne schopnosti daného študenta.
To je potom aj úloha odborníkov, špeciálneho pedagóga, školského psychológa a rodiča, aby
sa na to pozreli z reálneho hľadiska a vybrali spoločne najlepšiu možnosť .

Čo im môže pomôcť pri rozhodovaní?
Dôležitá je komunikácia s učiteľmi, pretože práve tí vidia, ktoré predmety idú študentovi
lepšie. V tomto období sa začína dieťa profilovať a tiež tu vychádzajú na povrch jednotlivé
vlastnosti, ktorými disponuje. Niekto je možno viac nápomocný, niekto ide do konfliktov
a vie ich vyriešiť. Naopak niekto rád spája kolektív, je súdržný. Tieto vlastnosti sa prejavujú
na konci základnej školy a na ich základe sa dá predpokladať povolanie, kde by sa tieto

vlastnosti mohli uplatniť. Ďalej si môžu žiaci urobiť testy schopnosti, ktoré väčšinou robí
centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie alebo školský psychológ.
Dieťa sa tak niečo o sebe dozvie, viac o svojich vlastnostiach a schopnostiach. Na základe
týchto výsledkov si tiež môže vybrať školu, ktorá by mohla byť pre neho najvhodnejšia.
Tieto testy vlastne ukážu silné stránky dieťaťa. Podľa mojich skúsenosti to deťom otvorí oči
a začnú si uvedomovať, čo by chceli v budúcnosti a čo im ide viac a čo menej. Taká výhoda
testovania spočíva vlastne v tom, že deti začínajú rozmýšľať o svojej budúcnosti a začnú o nej
komunikovať aj s rodičmi.

Prihliadajú rodičia na zručnosti a schopnosti svojho dieťaťa pri výbere školy?
Tých rodičov by som rozdelil do niekoľkých kategórií. Jedna skupina rodičov je naozaj
osvietená. Dbajú na to, aké má dieťa schopnosti a podporujú ho v tom, akým smerom by sa
mohlo uberať. Ďalšia veľká skupina rodičov si myslí, že toto je pre dieťa najlepšie. Snažia sa
ho nasmerovať podľa vlastných predstáv a nie predstáv dieťaťa. A tu potom nastáva vo
vyšších ročníkoch strata motivácie. Študent si hovorí, že nechcel ísť na konkrétnu školu
a bojuje s ňou. Ešte sa stretávam s rodičmi a deťmi, ktoré nevedia, čo chcú a tak vyskúšajú
gymnázium alebo strednú odbornú školu. Myslím si, že je dôležité oslovovať všetkých
rodičov, robiť osvetu, kampane, poskytovať informácie a pracovať s odborníkmi ako aj so
školskými psychológmi.
Vedeli by ste napríklad odporučiť duálne vzdelávanie rodičom? Prečo by malo byť
dobré pre žiaka?
Duálne vzdelávanie má veľkú výhodou v tom, že si študent priamo zažije prax. Zažije ju
v realite - vo firme, v podniku, kde naozaj zistí, čo všetko bude potrebovať a ako to funguje.
Preto si aj myslím, že model duálneho vzdelávania je dobrý pre samotné deti, pretože uvidia
ako to v realite funguje.

Myslíte si, že tí žiaci, ktorí sú zruční v určitej oblasti, majú predpoklad byť úspešní
v tom odbore a môžu profesne rásť? Konkrétne, ak sa bavíme o remesle.
Určite áno. Myslím si, že každý remeselník môže ďalej rásť. Napríklad aj na manažérsku
alebo projektovú úroveň. Tie skúsenosti s praktickým využívaním remesla mu iba pomôžu.
Nemyslím si, že by to malo byť rozdelené len na základe toho, či má alebo nemá dieťa
intelektové schopnosti alebo je viac manuálne zručné. Naopak, myslím si, že je dobré to
kombinovať. Kreativita, predstavivosť, cieľavedomosť môže aj to remeslo zas posunúť ďalej.

Všeobecne prevláda názor, že remeslo je dnes zle zaplatené a teda veľa ľudí v tom nevidí
zmysel. Myslíte si, že pri výbere strednej školy ovplyvňuje deti a rodičov aj finančná
stránka?

Financie sú obrovská téma. Každý by chcel byť dobre zaplatený a riešia to aj dnešné deti a
rodičia. Je tu však jedno riziko. Ak pôjdem do určitej profesie s tým, že tam zarobím lepšie,
ale na druhej strane ma to nebude baviť a nebude ma to napĺňať, nie som ochotný sa v tom
ďalej vzdelávať a investovať tomu viac času. Môže sa teda stať, že síce vyštudujem odbor,
ktorý je dobre ohodnotený, ale tým, že sa míňa môjmu presvedčeniu, môžem byť obyčajný
priemer. Zároveň nedostanem finančné ohodnotenie také, ako som si ho na začiatku vysníval.
Preto je dôležité kombinovať, aké mám schopnosti a zároveň i finančné ohodnotenie.
Myslím si, ak je nejaké remeslo aj menej ohodnotené, ale budem v ňom dobrý a budem sa
v ňom stále vzdelávať, tak to ohodnotenie časom príde. Môj názor je taký, že naozaj každý
remeselník, ktorý je motivovaný, chce na sebe trošku pracovať a nebojí sa vyjsť zo svojej
komfortnej zóny, sa dokáže uživiť.

 

Ing. Mgr. Martina Slušná

Súvisiace články

03.02.2018 07:22

Neformálne zasadnutie ministrov v Sofii

Slovenská delegácia sa zúčastnila v piatok 2. februára 2018 Neformálneho zasadnutia ministrov zodpovedných za konkurencieschopnosť, časť výskum v Sofii. Zasadnutie sa konalo v rámci bulharského predsedníctva v Rade Európskej ún...
14.07.2017 09:00

Na hrade Ľubovňa bude soľ a láska nad zlato

Ľubovniansky hrad opäť po roku ožije rozprávkou a pesničkami. Organizátori, Ľubovnianske múzeum, Mesto Stará Ľubovňa a Základná umelecká škola Jána Melkoviča v Starej Ľubovni, pripravili pre malých i veľkých návštevníkov hradu ...
06.11.2018 13:57

Pred 80 rokmi „vypukla“ rozhlasová Vojna svetov

Najznámejšia mediálna mystifikácia spôsobila davovú psychózu, ľudia utekali do krytov