Späť na zoznam
Aktuality
Autor: UCN
29.08.2017 15:19

Ráno neplačem

Ráno neplačem rozpráva príbeh mladej ženy a poukazuje na to, že všetci máme svoje chyby.Všetci sme sa dopustili omylov, no vždy záleží len na nás, ako sa s tým vysporiadame a ktorúcestu si vyberieme. Či sa necháme prevalcovať problémami, podľahneme im a vzdámeto...alebo sa im postavíme a možno nás osud za odvahu a vytrvalosť odmení.

Zdroj: Ikar

Tridsaťpäťročná výtvarníčka Martina, ktorá žije s dcérou v bratislavskej Petržalke, svoju
rodinu nevidela už niekoľko rokov. Pozvanie na svadbu, ktoré jedného dňa nájde v poštovej
schránke, rozkrúti kolotoč spomienok. Detstvo na strednom Slovensku, poznačené vážnou
chorobou brata a starej matky, prvá láska, zrada najbližšej priateľky, tragické udalosti v
rodine, manželstvo s nemilovaným mužom a vášnivý zakázaný vzťah.
Má alebo nemá ísť na svadbu v rodnom meste?
Čo ak sa tam stretne s mužom, ktorého kedysi nadovšetko milovala?

Prvé dva romány Láska si nevyberá a Dotkni sa ma, láska získali Kataríne Gillerovej
množstvo čitateliek a vyniesli ju na vrchol rebríčka obľúbených slovenských autoriek.
Aj n knihe Ráno neplačem ostala verná svojmu prostrediu a rozohrala pútavý príbeh troch
kamarátok na petržalskom sídlisku. Tri rôzne životné príbehy, ktoré sú okorenené
dramatickou zápletkou a vyvážené vzájomnou ľudskou súdržnosťou...

Začítajte sa do knihy Ráno neplačem:

Tá pozvánka vypadla z poštovej schránky a spolu s reklamnými letákmi pristála na zemi pri
mojich nohách a dvoch taškách s nákupom. Nestačila som zachytiť bielu podlhovastú obálku,
a tak som v tej chvíli vôbec netušila, čo obsahuje. Zvedavo som skúmala neznáme písmo,
obracala ju v ruke a mala sto chutí ihneď ju otvoriť. Napokon som odolala pokušeniu, schytila
nákup a chcela privolať výťah. Zistila som však, že je zase pokazený a dve plné tašky budem
musieť vliecť na štvrté poschodie po schodoch. Nahnevane som kopla do dverí výťahu, akoby
boli zodpovedné za túto situáciu. Zvedavosť ma hnala dopredu, tie štyri poschodia som
zdolala skôr ako inokedy. S obálkou v zuboch som odomkla dvere, vošla do bytu a tašky s
nákupom nechala bez záujmu v predsieni. Vbehla som do kuchyne, nechajúc za sebou na
zemi topánky a sako, čo normálne nerobím. Kto mi to posiela? Tušila som, že to nebude
obyčajný list, lebo obsah obálky bol z pevného papiera, ako pohľadnica. Fotka? Oblial ma
nepríjemný pocit, lebo mi to pripomenulo situáciu spred rokov, keď obsah jednej obálky s
fotkami spôsobil, že som sa rozhodla zrušiť vlastnú svadbu. Netrpezlivo som obálku otvorila.
Bolo v nej ružové svadobné oznámenie. Chvíľu som ho držala v rukách a ohromene naň
civela. „Linda a Erik si Vám dovoľujú oznámiť, že 9. júla… uzavrú manželstvo…"
„Linda!" zvolala som nahlas. Bože, malá Linduška sa bude vydávať?! Rýchlo som počítala,
koľko má rokov. Devätnásť, ešte o rok menej, ako som mala ja alebo jej sestra, keď sme sa
vydávali. Kam sa to dievča ponáhľa? Prečo sa v dnešnej dobe hrnie tak rýchlo do manželstva?
Obracala som oznámenie v rukách a obdivovala elegantné strieborné písmo, keď som si
všimla, že v obálke je ešte niečo: priložené pozvanie k svadobnému stolu a malý lístok.
„Milá Martinka," písala mi Linda, „v tento šťastný deň môjho života chcem mať svojich
najbližších pri sebe a Ty nesmieš chýbať. Moje detstvo sa spája s Tvojimi rozprávkami a
Tvojou prítomnosťou. Hoci sme sa už dlho nevideli, vlastne práve preto, nesmieš odmietnuť
moje pozvanie. Určite Ťa budem čakať aj s Tvojou dcérkou. Veľmi sa na vás teším."
Vylúčené! takmer som vykríkla. Možno ty ma rada uvidíš, ale tvoja sestra nie. Kedysi sme
boli najlepšie kamarátky, až kým… V pamäti sa mi vynorili všetky tie slová, výčitky, nahnevaný výraz tváre. Pod textom na lístku som si všimla ešte dodatok: „Darina Ti odkazuje, že sa s Tebou po toľkých rokoch rada stretne. Iste budete mať dosť času porozprávať sa spolu. Tvoja Linda."

Tak Darina sa so mnou rada stretne? No, to je mi novinka! A svojho manžela schová do
skrine, alebo sa o neho už nebojí? ironizovala som v duchu. Neubránila som sa však
príjemnému pocitu, ktorý vo mne vyvolali Lindine slová. Keby sa tak dali zažehnať všetky
staré krivdy, prijala by som Lindino pozvanie na svadbu s radosťou. Lenže ja som mala vo
svojom rodnom meste nevyriešené vzťahy vo vlastnej rodine, a preto musím pozvanie
odmietnuť.
S povzdychom som odložila oznámenie s pozvánkou späť do obálky, vstala od stola a pribrala
sa vyberať nákup z tašiek. Pôvodne som mala naplánované pokračovať potom v kreslení, ale
tá ružová pozvánka odviedla moje myšlienky ďaleko od tohto miesta, od bytu v bratislavskej
Petržalke, a preniesla ma do mesta, kde som vyrástla. Dlhé roky som sa tam neukázala,
pohnevaná s celou rodinou, ktorú som vinila z mnohých vecí.
Vošla som do kúpeľne a opláchla si tvár studenou vodou. Pozrela som do zrkadla nad
umývadlom a pozorne skúmala svoju tvár. Tvár takmer tridsaťpäťročnej ženy. Čo by z nej
vyčítala Linda po toľkých rokoch? Nevydarené manželstvo, radosť z desaťročnej dcéry?
Alebo konečne znovuobjavenú radosť zo života, schopnosť zabezpečiť seba a svoje dieťa? Zo
zrkadla na mňa hľadeli veľké zelené oči, zvýraznené jemnou linkou, plné pery, ktoré som si
pred odchodom do obchodu narýchlo pretrela rúžom, a hriva hnedých vlasov s ofinou
padajúcou do čela. Schytila som ozdobnú gumičku a vypla si vlasy do chvosta.
V tridsiatke to bolo lepšie, zhodnotila som sa v duchu, ale o pár rokov sotva viditeľné vrásky
vystúpia a už to pôjde len dolu vodou. „Každá žena sa musí o seba starať, je to jej povinnosť,"
zdôrazňovala často moja priateľka Irena, suseda z piateho poschodia. „Áno, tebe sa dobre
hovorí, keď máš už veľké deti," oponovala jej zvyčajne druhá, Slávka z tretieho poschodia.
„Kde mám na to brať čas? A vôbec - pre koho?"
Irena a Slávka boli moje priateľky, ktoré som získala výmenou veľkého bytu v Starom Meste
za menší v Petržalke. Štyridsaťšesťročná Irena rozmaznávala svoju rodinu teplými večerami,
vypekala vynikajúce koláče, z ktorých sa často ušlo aj nám so Slávkou, a ešte mala čas aj na
seba. Dávala si záležať na pravidelných návštevách kozmetiky a kaderníctva, a v ktorúkoľvek
hodinu by ste ju stretli, vždy bola upravená od hlavy po päty, akoby sa práve niekam chystala.
Áno, Slávka má pravdu - pre koho? Obidve sme boli rozvedené, ona s dvoma malými
deťmi, večne bez peňazí. Zle sme si vybrali, hodnotili sme obe naše dávne rozhodnutia. Ako
by sa asi vyvíjal môj život, keby som sa bola vydala za Petra alebo za…
Pred očami sa mi vynoril obraz mojich dvoch dávnych lások. Dvaja muži. Ako si žijú? Keby
som šla na tú svadbu, určite by som sa stretla s oboma. Nebola som si však istá, či to chcem.
Radšej nech všetky spomienky spia v zabudnutí, tam, kde doteraz, rozhodla som. Ale nespali,
drali sa na povrch, mala som ich plnú hlavu, plný byt.
„No, dnes už asi robiť nebudem," hodila som rukou a postavila vodu na čaj. Kým sa
zohrievala, upratala som si stôl, kde som doobeda maľovala. Vyliala som špinavú vodu z
misiek, poriadne vymyla a vysušila štetce, odložila výkresy. Rozprávkové postavičky vydržia
dozajtra, teraz nebudem schopná sústrediť sa na kreslenie. Aj tak onedlho príde zo školy
Martinka, a keďže je piatok, pribehnú na kávu aj moje dve susedy - „horná" Irena a „dolná"
Slávka. Chvíľu budeme len tak kvákať, rozprávať si zážitky z celého týždňa, preberieme
správy a politikov, deti a mužov.

Milan Buno, literárny publicista

Súvisiace články

15.08.2017 09:14

Láska v oblakoch

Láska v oblakoch je dramatický a strhujúci príbeh z pera populárnej austrálsko-britskej spisovateľky. Je plný tajomstiev, napätia, lásky i úcty k drsnej prírode. Príbeh nastoľuje otázky, čo je v živote najdôležitejšie, kto sme,...
25.04.2017 15:07

Historická romanca Srdcom a mečom

Keď prechádzala arkádou vnútorného nádvoria do svojich komnát, musela na okamih zastať. Oprela sa o zábradlie, zhlboka sa nadýchla. Neďaleko studne sedelo dievča, sotva ešte mohla byť ženou a manželkou. Vôbec si ju nevšimla. S ...
29.11.2017 15:00

Študenti Lekárskej fakulty UPJŠ organizujú na univerzite osvetovú akciu pri príležitosti Svetového dňa boja proti AIDS

Pri príležitosti Svetového dňa boja proti AIDS zorganizujú študenti Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach už zajtra osvetovú akciu nazvanú World AIDS Day, počas ktorej budú na fakultách Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciac...