Späť na zoznam
Aktuality
Autor: UCN
17.11.2017 08:30

ŠPECIFICKÉ PORUCHY UČENIA (ŠPU)

Druháčka Betka má ťažké depresie, hovorí, že sa radšej nemala narodiť, keď sa musí tak trápiť v škole a aj tak dostáva len štvorky. Každé ráno plače, bolí ju bruško a nechce ísť na vyučovanie. Podobnú psychickú traumu dennodenne zažíva veľké množstvo detí, ktoré trpia špecifickými poruchami učenia.

Naša krajina dáva možnosť všetkým deťom bez rozdielu získať kvalitné základné vzdelanie, čo je nevyhnutný predpoklad pre život, prácu či ďalšie štúdium vo vyspelej spoločnosti. K tomu, aby sa mohol človek vzdelávať, je nevyhnutné, aby vedel dobre čítať a písať. Nie je možné pochybovať o tom, že zvládnutie správnej techniky čítania má pre vzdelávanie prvoradý význam, a to aj v súčasnej modernej spoločnosti, presýtenej špičkovými technológiami.

Prevažná väčšina detí na základných školách sa bežne používanými metódami naučí správne čítať a písať a tým dostane základ, na ktorom buduje svoje vzdelávanie a životné uplatnenie. Okrem tejto veľkej skupiny máme v školách určité percento detí, ktoré v dôsledku drobného poškodenia niektorej mozgovej oblasti, prípadne jej nerovnomerného či nedostatočného vývinu, má mimoriadne problémy so zvládaním techniky čítania, prípadne písania. Zaujímavosťou je, že takéto deti majú zväčša priemernú, často nadpriemernú inteligenciu. Tieto jednotlivé poruchy zaraďujeme k tzv. vývinovým poruchám učenia. Vývinovým z toho dôvodu, že ide o poruchy, ktoré sa prejavia až na určitom stupni vývinu (napr. vstupom do školy). Takéto poruchy učenia môžu život dieťaťa veľmi negatívne ovplyvniť na dlhé obdobie, prípadne úplne znemožniť jeho plynulé vzdelávanie.

 

Od dieťaťa, ktoré má obe ruky v sadre, nik nečaká, že bude písať úlohy a jesť samo pri stole. Keď má ruky v sadre, znamená to, že má problém. Keď však dieťa píše nečitateľne, veľmi pomaly a s nevýslovnou námahou, lebo trpí špecifickou poruchou písania, jeho problémy prehliadame. Je za ne dokonca trestané zlými známkami či početnými poznámkami v žiackej knižke, pretože tento „skrytý" hendikep na rozdiel od sadry nie je vidieť.

Namiesto pochopenia a profesionálnej pomoci sú tieto deti často vystavované neustálemu karhaniu, zosmiešňovaniu a ponižovaniu, mnohokrát pred celou triedou. Následky nenechajú na seba dlho čakať. Dieťa reaguje buď vzdorom alebo únikom do neurózy, pridružujú sa psychosomatické ťažkosti, neskôr poruchy správania, prípadne iné osobnostné ťažkosti.

 

 Základné kritériá diagnostiky ŠPU

1. Zreteľná disproporcia medzi zistenou inteligenciou a podávanými výkonmi

2. Porucha nemá príčinu v telesnej chorobe a nevznikla ani na sociálnom alebo emocionálnom základe (stavy úzkosti, zlé rodinné zázemie, EPI...)

3. Dokázaná dysfunkcia poznávacích centier mozgu (psychologické alebo neurologické vyšetrenie musí odhaliť poruchu niektorého článku tzv. hierarchie učenia)

 

Dys – poruchou nie je, ak je príčinou ťažkostí:

-ťažkosť v učení sa na základe zníženého IQ,

 

-pomalé osvojovanie čítania, písania a počítania u vývinovo nezrelých detí,

 

-použitie nesprávnych výukových metód,

 

-zameškanie školskej dochádzky,

 

-nižšia sociokultúrna úroveň,

 

-odlišné jazykové prostredie.

 

Základné pojmy

 

DYSLEXIA

porucha osvojenia čítania

DYSGRAFIA

porucha osvojenia písania

DYSORTOGRAFIA

porucha osvojenia pravopisu

DYSKALKÚLIA

porucha osvojenia matematických schopností

DYSPRAXIA

porucha osvojovania, plánovania a vykonávania voľných pohybov

 

 

DYSLEXIA

Ide o neschopnosť naučiť sa čítať bežnými výučbovými metódami napriek tomu, že dieťa má primerané rozumové schopnosti potrebné na osvojenie čítania a nechýba mu ani primeraná výchovná a vzdelávacia starostlivosť.  

Dyslexia je často podmienená poruchami v základných poznávacích schopnostiach, objavuje sa väčšinou už od začiatku školskej dochádzky a vytvára veľký rozdiel medzi schopnosťou čítať a intelektovými schopnosťami. Dyslektik má v škole ťažkosti všade tam, kde sú jeho vedomosti viazané na výkon v čítaní. Nejde však o izolované prejavy, porucha často zasahuje celú osobnosť dieťaťa. Dyslektik má často pocity menejcennosti a narušené sebavedomie. Vytvára sa u neho nechuť k čítaniu, často aj s tým súvisiacemu vzdelávaniu ako takému. Rodičia, ktorí veľakrát nechápu problém dieťaťa, ho preťažujú, trestajú či obviňujú z lenivosti a porovnávajú so súrodencami či spolužiakmi.

 

Prejavy

Dyslexia môže postihovať technickú stránku čítania (ako čítam), napr. rýchlosť čítania, správnosť čítania, alebo stránku porozumenia prečítaného a schopnosť reprodukovať obsah prečítaného (čo čítam).

Podľa toho, ktorá stránka čítania je postihnutá, hovoríme o dyslexii pravohemisférového alebo ľavohemisférového typu, čo súvisí s lateralizáciou našich mozgových hemisfér. Oba typy sa však môžu vyskytovať aj vo vzájomnej kombinácii.

 

  • P-typ: postihnutá je ľavá (jazyková, rečová) hemisféra, ktorá spracováva obsahovú stránku; dieťa číta technicky celkom dobre, ale pomaly, stratégia jeho čítania je často pomerne presná, nevie však prejsť na čítanie s porozumením
  • L-typ: postihnutá je pravá („percepčná") hemisféra; dieťa rýchlo prechádza na porozumenie, zameriava sa na porozumenie čítaného, avšak číta technicky zle, s vysokou chybovosťou, často číta veľmi rýchlo

 

 

Najčastejšie prejavy dyslexie

 

  • Ťažkosti v poznávaní jednotlivých písmen, zámena písmena za iné, tvarovo, prípadne zvukovo podobné (napríklad: b – d – p; a – e; m – n; k – h; k – b; p – j; š – s; č – c a podobne)
  • Ťažkosti v spájaní hlások do slabík, ťažkosti v spájaní slabík do slov, ťažkosti v čítaní slov, v ktorých sa vyskytuje skupina hlások (napríklad: stôl, tráva, plný, obdobie, hmla a podobne)
  • Deformovanie slov, prípadne vsúvanie hlások do slov, ktoré sa tam nevyskytujú, či vypúšťanie hlások zo slova, domýšľanie slov, komolenie slov so zmenou ich významu
  • Problémy v dodržiavaní interpunkčných znamienok – nerešpektovanie čiarok, bodiek, otáznikov
  • Nerozlišovanie dĺžky hlások v slove
  • Po prečítaní textu často neschopnosť reprodukovať a povedať vlastnými slovami obsah prečítaného
  • Porucha krátkodobej pamäte prejavujúca sa najmä pri zapamätávaní si informácií vnímaných sluchom
  • Deti majú problémy všade tam, kde sú vedomosti viazané na výkon v čítaní
  • narušenie mikromotoriky očných pohybov, lateralizácie, koncentrácie pozornosti
  • Poruchy zrakovej percepcie, P – Ľ a priestorovej orientácie


 

Dyslexia je porucha učenia, ktorá sa obyčajne prejavuje už v prvých ročníkoch školskej dochádzky a jej náprava sa dá pri ťažších formách v bežných podmienkach triedy pomerne ťažko zvládnuť. Na to, aby bol správne zvolený pedagogický postup pri vzdelávaní detí s poruchami učenia, je potrebné včasné diagnostikovanie zo strany učiteľa a odborných zamestnancov CPPPaP, CŠPP. Využívanie špeciálno-pedagogickej podpory, špeciálneho prístupu a metód už od začiatku vzdelávacieho procesu (u rizikových detí už aj v predškolskom veku) môže viesť k dobrým výsledkom. Dieťa sa naučí rôznym alternatívnym študijným zručnostiam a stratégiám, ktoré mu pomôžu zvládnuť daný problém. Ak sa tomuto problému nevenuje dostatočná pozornosť, môže to mať následky, ktoré sa budú v budúcnosti ťažšie riešiť. Ak nie je táto porucha riešená včas a dieťa i napriek vynaloženému úsiliu nedosahuje očakávané študijné výsledky, môže byť zo strany učiteľov a rodičov považované za lenivé alebo dokonca hlúpe a často je vystavené posmechu spolužiakov. Slabá informovanosť a nekvalifikovaný prístup môžu viesť k zbytočnému vystavovaniu dieťaťa stresu a negatívnym reakciám okolia. Dieťa s dyslexiou často číta pomalšie a nezrozumiteľnejšie ako iné deti v tom istom ročníku, stupeň jeho čitateľských zručností zaostáva za stupňom zaškolenia a fyzickým vekom. Dieťa sa i vo vyšších ročníkoch môže trápiť s čítaním a stáva sa, že vinou toho opakuje ročník. Dyslektik má často pocity menejcennosti a narušené sebavedomie.  

 

Navyše, dyslexia sa pomerne často nevyskytuje izolovane, ale v spojitosti s poruchou písania – dysgrafiou. Dieťa s dyslexiou často prenáša chyby, ktoré robí pri čítaní, aj na písanie, no nemusí to byť pravidlom. Deti s poruchami učenia mávajú k čítaniu výraznú nechuť, ktorá je podmienená práve tým, že sa im v tejto činnosti nedarí, majú s čítaním ťažkosti a chýba im zážitok z úspechu potrebný u všetkých detí, ktorý je nezanedbateľným zdrojom chuti plniť zadané úlohy. Keďže samo tieto ťažkosti prekonať nevie, číta nerado a málo, tým sa prehlbujú jeho nedostatky, chýba mu nácvik potrebný na zlepšenie a skvalitnenie tejto činnosti.

 

PhDr. Jana Tholtová, psychologička

Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie

Súvisiace články

07.11.2017 18:53

SAV: Počas Týždňa vedy a techniky vedci umožnia dotknúť sa atómu

Bratislava – Množstvom prednášok, seminárov, dní otvorených dverí vo svojich ústavoch a špecializovaných pracoviskách sa Slovenská akadémia vied (SAV) od pondelka zapojí do 14. ročníka Týždňa vedy a techniky. Jeho súčasťou bude...
16.11.2017 15:25

Záujemcovia sa môžu uchádzať o štipendiá na štúdium a jazykové kurzy v Nemecku

Bratislava - Vysokoškoláci, doktorandi, vysokoškolskí učitelia a výskumní pracovníci sa môžu uchádzať o štipendiá na rôzne typy pobytov v Nemecku. Štipendiá udeľuje Nemecká akademická výmenná služba (DAAD). Informuje o tom rezo...
05.05.2017 10:15

Nadácia Pontis ocenila inšpiratívne vzdelávacie prístupy

Ukazujú, ako učiť deti, aby boli pripravené na život v 21. storočí  Bratislava  – Víťazi Ceny Generácia 3.0 sú už známi. Na rovnomennom podujatí, ktoré sa uskutočnilo 3. mája v Bratislave, ocenila odborná porota inšpiratívne v...