V súčasnej dobe, v ktorej prezenčné vzdelávanie musela nahradiť dištančná forma, nás zaujímalo, ako sa popasovať s výučbou slovenského jazyka a literatúry cez internet. Na otázky odpovedala Martina Sondej Hosťovecká, stredoškolská učiteľka na Bilingválnom gymnáziu C. S. Lewisa v Bratislave a zároveň redaktorka časopisu DOBRÁ ŠKOLA.
Dištančná forma vzdelávania sa výrazne odlišuje od prezenčnej výučby. V čom vidíte najväčší rozdiel, aké sú hlavné nevýhody a naopak, možno nájsť aj výhodu oproti prezenčnej forme?
Dištančne neznamená prezenčne. To vedia všetky zúčastnené strany. Podstatné je, aby si to uvedomovali hlavne učitelia. Každá zmena chvíľu trvá. Je naivné si myslieť, že sa výuka preklopí a všetko pôjde bez problémov ďalej. V druhej vlne sa však čas na adaptáciu skrátil. Vedeli sme, čo bude. Je to ako rozdiel pri narodení prvého a druhého dieťaťa. Pri prvom ste často v šoku, neviete si rady, nemáte žiadne praktické skúsenosti, všetkého sa bojíte. Pri druhom je to skôr: toto sme tu už raz mali a riešili sme to takto a takto, toto znamená toto. Strach opadne a snažíte sa zvoliť čo najefektívnejšie riešenie. Výhodou dištančného vzdelávania je, že nestrácate čas presunom z bodu A do bodu B. Sú deti, ktoré cestujú do školy aj vyše hodiny. Takto sa konečne vyspia. Nevýhoda? Neustále musíte hľadať nové cesty, ako pracovať so študentmi tak, aby ich to bavilo. Počítač vyčerpáva viac ako interakcia face to face.
Akým spôsobom učíte, prostredníctvom videokonferencií, napr. zoomu, pomocou zadaní, kombinovanou formou? Ktoré z metód považujete za najlepšiu a najefektívnejšiu formu?
Áno, používame zoom, no existuje množstvo iných platforiem, ktoré sa dajú využiť a možno i lepšie. Veľkou podporou je pre učiteľov EduPage. Tento systém práve po prvej vlne veľa funkcií zlepšil a doplnil. Uvedomujem si, že zatiaľ jeho možnosti využívam tak na 30%, no mám šikovných mladých kolegov, ktorí z EP vedia vyťažiť maximum a nemajú problém podeliť sa a naučiť to aj ostatných kolegov. Na našej škole sa dištančne učí v blokoch, to znamená, že mám predmet 90 minút. Z toho väčšinou zoom polovicu, polovicu práca na zadaní, kde už zoom nie je potrebný.
Aj v súčasnej dobe sa nájdu domácnosti, v ktorých nie je počítač či internet samozrejmosťou, alebo nastáva situácia, keď sa o jeden počítač musí deliť viacero detí. Ako sa snažiť vyriešiť takéto situácie?
Myslím si, že toto nie je úplne otázka na učiteľa, hoci ten takúto situáciu musí rieši s podporou vedenia školy. Aspoň by mal, ak chce žiakovi pomôcť. Naša škola vyskladala študentom v podobnej situácii počítače, ktoré by sa dali používať. Rovnako aj škola, kam chodia moji synovia, požičala deťom počítače. Netuším však, ako sa takáto vec rieši koncepčne. To je asi otázka na ministerstvo.
Máte aj študentov, ktorí sa pri komunikácii cez videoaplikácie nezapájajú alebo nechcú reagovať, ak áno, ako sa to snažíte riešiť? Čo v tom prípade, ak nemajú zapnuté kamery, považujete vizuálny kontakt s deťmi za dôležitý?
Toto je podobné ako v triede. Tiež sú tam študenti, ktorým sa občas nechce. Čo robíme v takýchto prípadoch v triede, robíme i cez zoom. Mne osobne vypnutá kamera nevadí, ak máme dohodu, že to pri danej aktivite potrebné nie je. Keď dieťa oslovím a ono reaguje, viem, že tam je. Pri malých deťoch si však vypnutú kameru predstaviť neviem.
Prostredníctvom dištančnej formy výučby pravdepodobne nie je možné nazbierať také množstvo známok ako v normálnom režime. Akým spôsobom hodnotíte? Dávate testy cez EduPage, známky za úlohy, aktivitu, skúšate cez videohovor ako na klasických hodinách?
U synov, ktorí chodia na druhý stupeň, vidím, že sa to dá. Deti píšu malú rýchlu písomku z čohokoľvek – na cudzích jazykoch zo slovíčok to ide úplne hravo. EduPage ponúka priamo výrobu celkom sofistikovaných testov. Len sa s tým musí učiteľ trošku pohrať. Dá sa to aj cez zdieľanú obrazovku, ak ste našli nejaký svoj starší elektronický test a študenti ho vedia vyplnený poslať obratom na mail. No najlepšie je asi ústne skúšanie. Kvôli objektivite je dobré, ak študenta skúša jeho učiteľ a ešte tam je s nimi na zoome aj iný učiteľ daného predmetu. Takáto známka môže byť pokojne braná ako známka s vysokou hodnotou.
Literatúra ponúka množstvo kreatívnych spôsobov výučby (pozretie filmu, vypočutie záznamu, rozhlasovej hry, nacvičenie a príprava scénok, v súčasnosti existujú rôzne platformy, ktoré pomáhajú literárne vzdelávať, napr. Rádio Litera, Baštrng), ale ako učiť kreatívnym a zaujímavým spôsobom slovenský jazyk, gramatiku?
Dá sa aj to. Ja som študentom nahrávala videá. Akýsi výklad k danej téme (hlavne z morfológie). Študenti si mohli video púšťať viackrát, kým nepochopili všetko. Vždy som im pripravila aj zadanie v skupinách, kde si vyskúšali, či všetko pochopili. Spôsobov, ako to študentom spraviť zrozumiteľnejším a zábavnejším, je asi tisíc.
Každého študenta zaujíma niečo iné. Preto je prirodzené, že nie každého študenta nadchne čítanie kníh. Pravdepodobne nastanú situácie, keď študenti nie sú pripravení na vyučovanie a nemajú prečítané diela. Ako v takom prípade postupovať a namotivovať ich, aby sa situácia ďalší raz neopakovala?
Robím to vtedy úplne rovnako, ako by som to spravila, ak by takáto situácia nastala v triede. Spravíme si hodinu s inou témou a ja študentov požiadam, nech to do budúcej hodiny majú, aby sme mohli dielo analyzovať. Na nasledujúcej hodine už ticho nie je.
Štúdium na strednej škole je nevyhnutne spojené so samoštúdiom. Avšak, pri vyhľadávaní informácií na internete môžu študenti naraziť na nepravdivé informácie. Ako to riešiť a predchádzať tomu? Snažíte sa ich nasmerovať na overené a hodnoverné zdroje?
Samozrejme. Toto je ale vec, ktorú robíme bežne s kolegami aj počas prezenčného vyučovania, pretože práca s dôveryhodnými zdrojmi nie je výsostne záležitosť dištančného vzdelávania, ale prístupu študenta k informáciám.
Ďakujeme za rozhovor.
Zdroj obrázka: pexels.com
