Späť na zoznam
Externé
Autor: Soňa Kaletová
31.10.2020 16:36

150 rokov štátneho učiteľského vzdelávania v Turci (1870 – 2020)

Počiatky štátneho učiteľského vzdelávania v Turci sú späté so vznikom Maďarského kráľovského štátneho učiteľského ústavu v Znievskom Podhradí (dnes Kláštor pod Znievom).

Učiteľský ústav bol slávnostne otvorený 1. novembra 1870. Do prvého ročníka riadnej triedy sa prihlásilo 14 žiakov a do prípravnej triedy 16 žiakov. Prevažná časť žiakov bola zo Zvolenskej, Turčianskej, Nitrianskej, Trenčianskej, Liptovskej a Oravskej župy.

Spolu s otvorením učiteľského ústavu boli vymenovaní aj členovia správnej rady a profesorský zbor. Podľa vtedajšej tlače prijali miestni obyvatelia existenciu štátneho učiteľského ústavu vo svojom mestečku zdržanlivo, pretože v ňom už bolo slovenské katolícke reálne gymnázium a v maďarskom učiteľskom ústave videli nástroj na oslabenie jeho vplyvu. Znievsky učiteľský ústav patril k menším školám. V prvom desaťročí jeho existencie bol počet študentov vo všetkých triedach okolo 50 v priemere. V Lučenci bolo v tom istom období okolo 85 študentov v priemere, v Leviciach okolo 75 a v Modre okolo 70. Až na začiatku 20.storočia sa zvýšil počet študentov vo všetkých štyroch triedach spolu na 100 v priemere.

Profesorský zbor mal na začiatku sedem členov, neskôr sa ich počet zvýšil na trinásť. Členovia zboru sa okrem školského vyučovania venovali aj rozmanitej a bohatej mimoškolskej činnosti. Organizovali školenia pre učiteľov ľudových škôl, pripravovali učebnice, učebné pomôcky, zhromažďovali učebný materiál, viedli a dopĺňali kabinetné´zbierky, organizovali kultúrne, hudobné, športové a ďalšie podujatia v sídle učiteľského ústavu i v jeho okolí.

Štúdium bolo spočiatku trojročné, od roku 1881 štvorročné. Obsah vzdelávania stanovovali predpísané učebné osnovy jednotlivých vyučovacích predmetov. Hlavný dôraz sa kládol na disciplíny pedagogické, jazykové, hudobné, na kreslenie a matematiku. Z pedagogických disciplín sa vyučovala pedagogika, dejiny pedagogiky, pedagogická prax a  metodika. V školskom roku 1900/1901 k ním pribudla psychológia ako samostatný predmet. Z jazykov sa vyučoval jazyk maďarský, slovenský a nemecký. Z hudobných predmetov sa vyučovala hudobná výchova, hra na hudobný nástroj (klavír, husle, organ), spev, zborový spev a cirkevné spevy. Ostatné predmety (náboženstvo, dejepis, zemepis, matematika a geometria, prírodopis, chémia, fyzika, telesná výchova, poľnohospodárstvo a záhradníctvo, neskôr hospodárstvo) sa vyučovali rovnako ako na iných maďarských stredných školách. Do učebných osnov bolo zaradené i účtovníctvo, ktoré sa spolu s rýchlopisom vyučovalo v rámci krasopisu.

Podľa vtedajšieho školského poriadku sa hodnotilo a klasifikovalo správanie, usilovnosť a prospech žiakov. Správanie žiakov sa klasifikovalo známkou od 1 do 5, ako príkladné, chválitebné, dobré, zákonné a nezákonné. Usilovnosť sa hodnotila stupňom 1 až 5, ako neúnavná, chválitebná, náležitá, klesajúca a žiadna. Prospech žiakov sa klasifikoval rovnako ako dnes, teda známkou od 1 do 5, ako výborný, chválitebný, dobrý, dostatočný a nedostatočný.

Absolventi učiteľského ústavu nadobúdali kvalifikáciu učiteľa ľudovej (národnej) školy úspešným zložením maturitnej skúšky, ktorá pozostávala z  písomnej a ústnej časti a praktického výstupu. Maturitné skúšky sa konali spravidla na začiatku júna. Ústne maturitné skúšky sa konali za prítomnosti župného školského inšpektora, ktorý bol zároveň predsedom maturitnej komisie. Súčasťou maturitnej skúšky bol aj praktický výstup, ktorý pozostával z vyučovania predpísanej témy v cvičnej škole. Po úspešnom vykonaní maturitných skúšok získali absolventi diplom, ktorý ich oprávňoval vyučovať v ľudových školách s vyučovacím jazykom maďarským. Ak chceli vyučovať na škole s jazykom slovenským alebo nemeckým, museli absolvovať ešte ďalšiu predpísanú skúšku zo zvoleného jazyka. Študenti, ktorí úspešne zložili kantorskú skúšku mohli vykonávať popri svojej hlavnej učiteľskej činnosti aj funkciu kantora v miestnej cirkevnej obci. Praktický výcvik absolvovali študenti v cvičnej škole, ktorá bola súčasťou učiteľského ústavu. Cvičná škola bola druhom ľudovej školy. Navštevovali ju 6 až 10 ročné deti. Bola jednotriedna, neskôr dvojtriedna.

Pri učiteľskom ústave bola zriadená v roku 1885 rezbárska škola. Prijímali sa do nej chlapci, ktorí sa chceli venovať umeleckému rezbárstvu a stolárstvu.

19.marca 1904, na sviatok sv. Jozefa, vypukol v budove učiteľského ústavu požiar, ktorý úplne zničil jeho strechu i strechu na susednom kostole Panny Márie. Vyšetrovanie príčin vzniku požiaru odhalilo stavebné i bezpečnostné nedostatky tristoročnej budovy, v ktorej bol ústav umiestnený, a tak sa začali prípravy na jeho premiestnenie. Po štyridsaťročnej existencii v Znievskom Podhradí bol štátny učiteľský ústav premiestnený do Štubnianskych (dnes Turčianskych) Teplíc.

Súčasná budova školy v Turčianskych Tepliciach 

Presťahovanie do novej a modernej budovy sa uskutočnilo v čase letných prázdnin a 1. septembra 1911 sa začalo riadne vyučovanie. V budove boli 4 triedy, hudobná sieň, kresliareň, telocvičňa, učebňa fyziky, chémie, prírodopisu, zemepisu, internát, jedáleň s kuchyňou, cvičná škola, 4 študovne a kabinety. Z iniciatívy riaditeľa Andreja Párvyho bolo vybudované neďaleko školy ihrisko, ktoré využíval na svoju športovú činnosť i prvý futbalový klub v Štubnianskych Tepliciach.

Sľubný rozvoj výchovy a vzdelávania v novom prostredí prerušila prvá svetová vojna. Chlapci, ktorí mali viac ako 18 rokov, museli narukovať a postupne odchádzali na front. V priebehu školského roka 1914/1915 narukovalo 50 chlapcov, a neskôr ešte ďalších 70. Vo výročnej správe za školský rok 1915/1916 sa uvádzalo, že 26 z nich už padlo na frontoch.

Učiteľský ústav od svojho vzniku v roku 1870 do rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie v roku 1918 významnou mierou prispel k zvyšovaniu vzdelanostnej úrovne nielen v Turci, ale i v jeho širšom okolí. I napriek tomu, že bol považovaný za nástroj maďarizačnej politiky, vychoval veľa učiteľov, ktorí sa neskôr stali významnými osobnosťami slovenského národného a kultúrneho života.

V roku 1920 bol ústav premenovaný na Československý štátny koedukačný učiteľský ústav Jána Kollára a tento názov ostal až do roku 1938.

Okrem školského vzdelávania sa v medzivojnovom období rozvíjala aj bohatá mimoškolská kultúrna a osvetová činnosť pedagógov i žiakov. Ústav organizoval početné osvetové a metodické kurzy na rôzne témy, napr. kurz praktického včelárstva, kurz slovenského jazyka, telovýchovný kurz gymnastiky, kurz na vedenie verejných knižníc, kurz kreslenia, kurz na vedenie ochotníckeho divadla a mnohé ďalšie. Veľmi obľúbené boli prednášky básnika a literárneho historika Štefana Krčméryho o literatúre.

Dramatické udalosti na konci roku 1938 a začiatku roku 1939 zasiahli aj do života učiteľského ústavu. Českí učitelia boli uvoľnení zo školských služieb a museli sa vrátiť do Čiech. Zostať mohli iba tí, ktorých nebolo možné nahradiť. Povolenie na ich ďalšie pôsobenie na Slovensku udeľovalo ministerstvo školstva. Atmosféra v ústave bola v tomto období nepokojná, prevládala nervozita a strach, začali sa výraznejšie prejavovať protičeské a protižidovské nálady. Výnosom ministerstva školstva bola zrušená koedukácia a ústav sa stal čisto dievčenský. Jeho názov bol od roku 1939 Štátny slovenský ženský učiteľský ústav Jána Kollára a od roku 1940 Štátna slovenská dievčenská učiteľská akadémia.

Po vypuknutí Slovenského národného povstania na konci augusta 1944 bolo vyučovanie prerušené a v budove bola zriadená partizánska nemocnica. Po potlačení povstania Nemci zriadili v budove zajatecký tábor a neskôr vojenskú poľnú nemocnicu. Riadne vyučovanie bolo obnovené začiatkom decembra 1944. Vyučovalo sa na zmeny. Najskôr iba v byte školníka v suteréne budovy školy, po odchode Nemcov aj v ostatných priestoroch budovy. Viacerí učitelia a študenti ústavu sa zapojili počas vojny do protifašistického odboja. Niektorí z nich zahynuli na bojiskách alebo boli umučení v koncentračných táboroch. Patrili k nim: Rudolf Čillík, Ján Hruška, Jozef Junaska, Juraj Kozol, Gustáv Donoval, Ľudovít Krasnec, Ján Marták, Jozef Ľupták, Jozef Matuľa, Jozef Spratek. Po oslobodení v roku 1945 prechádzala škola ďalšími významnými premenami. Počnúc rokom 1947 sa začalo transformovať učiteľské vzdelávanie zo stredoškolskej prípravy na vysokoškolskú.

V roku 1951 bolo sídlo Pedagogického gymnázia premiestnené zo Štubnianskych Teplíc do Žiliny. 1. septembra 1959 začalo trojročné štúdium pre prípravu učiteliek materských škôl, ktoré sa v roku 1960 zmenilo na štvorročné.

V roku 1974 bola škola premenovaná na Strednú pedagogickú školu a tento názov sa používal až do v roku 1991. Obdobie šesťdesiatych až osemdesiatych rokov bolo bohaté na školskú i mimoškolskú činnosť.

V roku 1991 sa názov Stredná pedagogická škola zmenil na Stredná pedagogická škola Jána Kollára a v roku 1996 na Pedagogická a sociálna akadémia. Na základe nedávneho rozhodnutia Ministerstva školstva na tento názov zmenil na Stredná odborná škola pedagogická.

Neoddeliteľnou súčasťou školy počas celého obdobia jej existencie bol školský internát, školská kuchyňa s jedálňou a školská knižnica. Počas 150 ročnej existencie školy sa podarilo pripraviť do učiteľskej praxe okolo 10 000 absolventov. Mnohí z nich, rovnako ako i ich učitelia, sa zaradili medzi významných vedcov, literátov, kultúrnych dejateľov, politikov, pedagógov. Mnohí z nich šírili dobré meno seba, svojej školy a svojho národa nielen u nás doma, ale aj vo svete, kam sa dostali na svojich cestách, ako poslovia a vyslanci slovenského národa.

Zo znievskeho obdobia učiteľského ústavu možno spomenúť nasledovných: spisovateľ Martin Kukučín, spisovateľ Jozef Gregor Tajovský, učiteľ a spisovateľ Ján Čajak ml., literárny historik a jazykovedec Jozef Škultéty, učiteľ a prírodovedec Anton Margitai, hudobný skladateľ a pedagóg Mikuláš Moyzes, redaktor a publicista Emil Jesenský, tvorca učebníc pre ľudové školy Ján Kožehuba, učiteľ a ľudovýchovný pracovník Adolf Medzihradský, dokumentarista a redaktor Eugen Lazišťan, maliar a grafik Ctibor Belan, archeológ Juraj Bárta, jadrový fyzik Pavol Povinec, vydavateľ a autor literatúry pre deti a mládež Milan Húževka, učiteľka a prvá autorka monografie o histórii školy Margita Nižňanská, učiteľ, básnik a autor literatúry pre deti Ondrej Nagaj, učiteľ, autor niekoľkých básnických zbierok a výtvarník Miroslav Bartoš, hudobný pedagóg Ján Leporis, pop-rocková speváčka Zuzana Smatanová, operný spevák Martin Mikuš a mnohí ďalší.

„I školy majú svoje osudy. Tá naša jubilujúca prečkala tri spoločenské systémy. Pamätá časy agónie feudalizmu, počiatky kapitalizmu, komunistický experiment a víťaznú reštauráciu kapitalistického trhového systému. Pamätá na vznešené každoročné školské oslavy rakúskeho cisára a uhorského kráľa Františka Jozefa a jeho rodiny, prvého československého prezidenta Tomáša Garyka Masaryka a nášho národného hrdinu Milana Rastislava Štefánika, fašistického diktátora Adolfa Hitlera, prvého prezidenta samostatného Slovenska Jozefa Tisu, ruského komunistického ideológa Vladimíra Iľjiča Lenina a sovietskeho diktátora Josifa Vissarionoviča Stalina. Pamätá na slávnostné akadémie venované veľkým osobnostiam národného literárneho a kultúrneho života. Pamätá na spoločné večierky, sviatočné besiedky, divadelné predstavenia a zábavné podujatia. Pamätá na poníženie učiteľov, ktorí pod ťarchou bytia prisahali vernosť maďarskej vlasti a o štyridsať rokov neskôr už československej republike a o ďalších dvadsať rokov slovenskému štátu. Pamätá ako po februárovom prevrate prisahali vernosť komunistickému režimu a o pol storočia slávnostne sľúbili vernosť novému demokratickému Slovensku. Pamätá na vynútený bilingvizmus, keď v nej slovenskí žiaci museli memorovať po maďarsky, nemecky, rusky. Pamätá aj na stovky študentov, ktorí ju po úspešnom ukončení štúdia opúšťali a vydávali sa hľadať svoju vlastnú životnú cestu. Po čase sa niektorí vrátili, aby si pri spoločných stretnutiach oživili spomienky na svoju starú dobrú alma mater." povedal Ján Dvorský, bývalý dlhoročný učiteľ a riaditeľ školy. 

Zdroj text: PhDr. Ján Dvorský, PhD.

Zdroj foto: PhDr. Ján Dvorský, PhD.

Súvisiace články

08.03.2018 10:38

Vychádza nové číslo zábavno-edukačného časopisu KOZMIX

V poradí 4. vydanie obľúbeného zábavno-vzdelávacieho časopisu KOZMIX, určeného žiakom na 1. stupni základných škôl práve vyšlo. Časopis, s ktorým mnohí učitelia pracujú priamo na vyučovaní už druhý rok, prináša opäť zaujímavé t...
29.11.2018 08:30

Do poradní na Trhu kože prišlo konzultovať svoje problémy s lekármi 469 ľudí.

Zistené boli aj dva prípady rakoviny kože!
05.11.2018 19:08

Slovensko je na chvoste v znalostiach angličtiny spomedzi krajín V4

Ukazujú výsledky celosvetového prieskumu EF English Proficiency Index