Späť na zoznam
Externé
Autor: UCN
10.01.2018 07:16

Malé národy potrebujú veľké osobnosti

„V spoločnosti štátov, podobne ako v ľudskom tele, malé orgány hrajú rovnako dôležitú úlohu ako veľké. Nemôžeme popierať význam štátu vo svetovom systéme len preto, že na mape sveta zaberá malú rozlohu.“

V roku 1918 vznikol nový štát, I. ČSR, ktorý nepatril k velikánom na mape Európy, čo sa týka rozlohy, ale pokiaľ ide o význam, určite áno. Slováci ako súčasť mladej republiky prevzali kultúrny a historický odkaz našich národovcov, ktorí pôsobili v 19. storočí, a pokračovali tam, kde oni skončili: v akcentácii ľudovej kultúry, čo mimochodom našim bratom Čechom vyhovovalo. 

Aj napriek historickým peripetiám 20. storočia si Slováci dokázali presadiť vytúženú samostatnosť. Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 sme sa museli zaoberať dôležitými politickými a ekonomickými problémami, všetko bolo pre nás nové, ale na moderné nazeranie na našu kultúru a históriu nám asi nezostal čas. 

Tradície sú veľmi dobrá vec, ale nie je to jediné, čo náš národ stáročia vytváral. Je to chvályhodné, že si ich vážime, ale folklór nemôže tvoriť zlatý štandard a značku našej prezentácie v súčasnosti v európskom a ani v svetovom kontexte. 

________________________________

Uráža nás, ako málo o Slovensku vedia aj naši najbližší susedia, ale položme si základnú otázku: Čo vieme o sebe my? 

________________________________

Ani po začlenení Slovenska do Európskej únie v roku 2004 sa nič nezmenilo a vôbec sme sa nesnažili vyhovieť novým prístupom prezentácie Slovenska v európskom kontexte. Špecifickosť Slovenska je zrejmá na prvý pohľad, ale my musíme hľadať aj to, čo nás v histórii s inými národmi spájalo a nie rozdeľovalo.

________________________________

Rovnaký prístup máme aj k velikánom našej kultúry a histórie. Za ich života ich opľúvame, ale po smrti im staviame pomníky. 

________________________________

Ako nás nazval jeden slovenský literárny vedec, sme národ hrobárov, lebo si svoje osobnosti začneme vážiť až po ich smrti, a ja si myslím, že ani vtedy nie. Je zaujímavé, že ak aj niekto zo slušnosti prejaví o našu históriu a osobnosti záujem, často sa dozvie, že my sme neexistovali, boli sme tisíc rokov utláčaní a nemáme žiadne osobnosti... naša falošná skromnosť nám nedovolí prirovnávať slovenské osobnosti k tým európskym alebo svetovým, lebo sú neporovnateľné. A to je chyba nášho myslenia. 

Merito veci nie je v porovnávaní s velikánmi iných národov, ale v tom, čím naši velikáni prispeli k nášmu rastu. Ako príklad by som uviedla našu najväčšiu revoltu proti fašizmu v Slovenskom národnom povstaní. Faktom zostáva, že po roku 1948 si celý odkaz SNP privlastnili komunisti a vždy pri okrúhlom výročí vyrábali z Banskej Bystrice „Potemkinovskú dedinu", lebo dali vymaľovať fasády domov na námestí, kde sa mali oslavy konať. Za celý čas ale nedokázali zistiť, čo sa stalo s povstaleckými veliteľmi, generálmi Golianom a Viestom, o ktorých sa pre istotu ani nehovorilo a ktorí upadli do zabudnutia... a to platí aj v našom prístupe k nim po roku 1989. 

 

Zaujímavosť

Vo Francúzsku, v Normandii, môžete okrem iných krás navštíviť múzeum Slovenského národného povstania, ktoré založil priamy účastník bojov pri Strečne. V roku 1994 sprevádzal osobne skupinu slovenských študentov a svoju prezentáciu skončil so slzami v očiach od dojatia a hrdosti, že sa aktívne zúčastnil na boji proti fašizmu na Slovensku. 

My Slováci sa totiž nedokážeme pozrieť zoči-voči svojej vlastnej histórii a prijať ju takú, aká je, so všetkým zlým aj dobrým. Vyhovuje nám prizma národných buditeľov, ktorí naše dejiny idealizovali, lebo nás chceli naučiť hrdosti a odnaučiť slabosti. Sme schopný národ a môžeme byť aj silný, keď prestaneme hľadať chyby v druhých a začneme zodpovedne pracovať na svojej prezentácii, ktorá nie je mimo nás, ale v nás a budeme s úctou hľadieť na osobnosti z histórie, ale aj súčasnosti, ktoré sa zaslúžili o vytváranie nášho obrazu vo svete. Je ich naozaj veľa, ale v prvom rade by sme mali o nich vedieť MY, LEBO NÁROD BEZ VZDELANIA JE NÁROD BEZ DÔSTOJNOSTI! 

 

PhDr. Mária Holubová, PhD


 

Súvisiace články

07.10.2017 10:17

Čítanie bez bariér v Krajskej knižnici Ľudivíta Štúra

Stretnutím žánrovo príbuzných autorov so zrakovým postihnutím a bez zrakového postihnutia.
06.03.2018 09:57

Stretnutie dvoch vodných svetov

Pozývame vás do marcovej vedeckej kaviarne, v ktorej budeme diskutovať o málo známych tajomstvách dvoch susediacich morí. Dva rôzne ekosystémy boli pred 20. miliónmi rokov spojené, aby sa následne oddelili. V dnešnej dobe sú v...
06.03.2018 10:27

Fenomén čistých autoskiel, alebo kam sa vyparila lietajúca háveď?

Európa zažíva bezprecedentnú stratu biologickej rozmanitosti. Napriek čiastkovým úspechom pri ochrane niektorých veľkých cicavcov a rastlín dosiaľ zlyhávame pri ochrane najpočetnejšej zložky suchozemskej prírody: hmyzu. Entomol...