Späť na zoznam
Externé
Autor: UCN
06.12.2019 09:29

Pôvod čaju

Legiend o tom ako naši predkovia objavili, že v horúcej vode vylúhované lístky čajovníka sú zdrojom delikátneho nápoja je hneď niekoľko.

Pôvod čaju je naozaj opradený mnohými legendami a tajomstvami.

Obyvatelia Číny radi spomínajú mýtickú postavu „božského farmára" Šen-nunga, ktorý sa údajne, ako jeden z prvých, zaoberal popisovaním rastlín a skúmaním ich liečivých účinkov. Vplyv každej bylinky na ľudský organizmus najradšej skúšal sám na sebe a preto sa mu neraz stalo, že sa priotrávil. Po jednom obzvlášť produktívnom dni strávenom zberom, kedy ochutnal mnoho neznámych bylín, sa ukázalo, že 72 z nich bolo jedovatých. S úbohým Šen-nungom to už začínalo vyzerať všelijako, keď mu vietor náhodou privial do otvorených úst malý čajovníkový lístok. Mudrc ho rozžuval a ako zázrakom mu odrazu všetky príznaky otravy pominuli.

Alternatívna verzia hovorí, že Šen-nung si v ten pamätný deň len preváral vodu na ohni zo suchých čajovníkových konárov. Čajový lístok mu tak zavialo priamo do nádoby, v ktorej sa voda varila a rovno sa v nej vylúhoval do nápoja ako ho poznáme dnes.

Aj podľa indickej mytológie má čaj božský pôvod – Bodhidharma, putovný mních a šíriteľ zenovej vetvy budhizmu, v istej fáze svojho života zaspal tak tvrdo, že zostal na deväť rokov bez fyzického pohybu. To sa následne prejavilo na jeho fyziológii zakrpatením svalstva, ktoré mnícha po precitnutí natoľko rozzúrilo, že si, aby už nikdy znovu nezaspal, od hnevu odrezal vlastné očné viečka. Odhodil ich ďaleko od seba, a na miestach kde dopadli z nich vyrástli rastlinky čajovníka.
Vychádzajúc z morfologických rozdielov medzi assamským a čínskym čajom sa botanici dlho domnievali, že čaj by mohol mať pôvod v dvoch miestach súčasne. No nedávna podrobná analýza viacerých relevantných faktorov ukazuje, že čaj má predsa len jediný domov – pomedzie Číny (regióny Junan a Sičuan) a severovýchodného Mjanmarska. V dávnejších časoch tam bolo zvykom čaj konzumovať skôr ako varenú listovú zeleninu, prípadne ako prísadu do jedál. Zmena nastala pred asi 1500 rokmi, kedy si konzumenti všimli, že kombináciou čajových lístkov a teplej vody sa príjemne zlepšuje chuť výsledného nápoja.

Expanzia tejto vskutku horúcej novinky nenechala na seba dlho čakať. Prvá kniha s inštrukciami ako čaj pripravovať sa v Číne objavila už v roku 59 p.n.l., lekár Hua Tou zaradil čaj medzi svoje obľúbené medikamenty okolo roku 220 n.l. a o pár storočí neskôr začal tento božský nápoj plniť i obradné funkcie v kláštoroch naprieč Čínou.

V 6. storočí prenikol čaj do Japonska, kde sa stal rýchlo nápojom vyšších vrstiev a tamojší cisársky dvor začal podporovať jeho pestovanie a kultiváciu. Staré záznamy spomínajú mnícha menom Saičó ako toho, kto prvý priviezol z Číny do Japonska semená čajovníka určené na šľachtenie. Iný mních, JósaI (tiež Eisai), vydal v 12. storočí publikáciu s názvom  Ako zostať zdravý vďaka pitiu čaju, ktorá tvorila základ pre rozvoj slávneho japonského čajového obradu a rastúcu popularitu druhu Matcha (v tých časoch nazývaného Uji).

Do zvyšku sveta sa čaj, po sporadických zmienkach cestovateľov vrátane Marca Pola, dostal vďaka Portugalcom. Tí založili v roku 1557 vlastnú obchodnú stanicu v Macau a chýry o zázraku nazývanom „chá" sa rozniesli na západ. Začiatkom 17. storočia sa prvé zásoby dostali do Amsterdamu prostredníctvom Holandskej Východoindickej Spoločnosti a zhruba v tom istom čase bol čaj venovaný aj ruskému cárovi ako dar od čínskeho dvora.

Východoindická Spoločnosť začala s importom i do Anglicka, kde sa už v roku 1657 predával v prvom obchode v Londýne. Popularita tohto úžasného nápoja viedla Angličanov k vyjednávaniu o zvýšení objemu jeho dodávok z Číny, no to sa nestretlo s pochopením. Vyostrenie vzájomných vzťahov oboch národov a sprísnenie obchodných podmienok zo strany Číny vyústili v rozhodnutie Anglicka založiť si vlastné čajovníkové plantáže, ako inak, v Indii.

Ako súčasť kampane na prelomenie čínskeho monopolu ponúkli Angličania úrodnú pôdu v oblasti Assam každému Európanovi, ktorý bol schopný a ochotný „používať čínske semená, plus čínske vysádzacie a kultivačné techniky za účelom exportu".

Pôvodné experimenty začali ešte koncom 17. storočia v oblasti Assam, kde kolonisti snažiaci sa dopestovať úrodu z čínskych semien, na svoje prekvapenie zistili, že miestni obyvatelia už pestujú vlastnú varietu. Assamské rastliny mali hrubšie výrazne hrubšie listy ako čínske, čo pravdepodobne viedlo k záverom, že ide o iný botanický druh.
Masová produkcia v Indii začala v 19. storočí a rozrástla sa do regiónov s veľmi rozdielnymi prírodnými podmienkami, od podhimalájskej krajiny až po juh krajiny a ostrovný štát Srí Lanka.

Súčasná svetová produkcia už nie je ani zďaleka obmedzená len na Čínu a Indiu. Čaj sa udomácnil i v ostatných krajinách Ázie, ktoré mu dokázali dať svoje vlastné unikátne charakteristiky, známy je napríklad jasmínovy čaj z Vietnamu. Z afrických krajín sa čaj dostal do Somálska a Jemenu už v 13. storočí, no aktuálne tu dominuje Keňa, tretí najväčší svetový producent. 
Jediná známa produkujúca európska plantáž, Chá Gorreana, sa nachádza v strede Atlantiku, na Azorských ostrovoch patriacich Portugalsku. Experimentálna výsadba sa, možno trochu prekvapivo, nachádza i na Britských ostrovoch v juhozápadnej oblasti Cornwall. Produkuje konzumovateľný čaj predávaný v zmesi s indickým.
 

Súvisiace články

02.09.2019 21:58

Viete, kde na Slovensku ľudia najviac riskujú životy pri selfie?

Nový slovenský film Kto je ďalší? otvára aj kontroverznú tému fotografií na smrteľne nebezpečných miestach. Najviac extrémnych selfie na Slovensku má Tomášovský výhľad, na Instagrame vyše 7000! Koľko lajkov stojí ľudský život?
12.07.2019 10:13

Chovateľský deň v Skanzene

Nemáte ešte program v nedeľu 14. júla 2019? Ministerstvo pôdohospodárstva Vás pozýva stráviť výnimočný deň v skanzene Vychylovka.
11.12.2018 18:18

Talent. Objaviť ten svoj je šťastie pre každého aj pre celý svet

Kampaň #Objav svoj talent! vznikla ako slovenský komunitný projekt v rámci Európskeho týždňa odborných zručností. Ohlasom však kampaň prerástla aj študujúcich stredoškolákov, keď sa zapájali absolventi a podporovatelia talentov.