Späť na zoznam
Externé
Autor: UCN
21.02.2018 12:25

Slovenčina žije aj v metropole EÚ - vďaka systému Európskych škôl

Slovenský jazyk žije aj v Bruseli, kde deti slovenských úradníkov z inštitúcií EÚ a deti slovenských diplomatov majú šancu vzdelávať sa v materčine v rámci systému Európskych škôl (EŠ). Uviedla to pre TASR učiteľka slovenčiny Katarína Hricová z Európskej školy III v bruselskej mestskej časti Ixelles.

Hricová: "Potrebujú sa vyrozprávať o čomkoľvek, kde boli a čo zažili. Nemajú radi gramatiku, pretože gramatika slovenská je neskutočne náročná. Veľakrát majú problémy s diakritickými znamienkami, takisto s interpunkčnými. Niekedy slovosled je poznačený ich druhým jazykom, čiže angličtinou, nemčinou alebo francúzštinou. Veľakrát majú problémy vyjadriť svoje myšlienky plynulo. Ich slohové prejavy sú trošku ťažkopádnejšie. Na druhej strane ale som si všimla pri starších ročníkoch veľký záujem o literatúru a potom aj ich adekvátna analýza textu. S takým niečím som sa nestretla na slovenských školách."

___________________

 

Európske školy, ktoré boli postupne zriaďované od roku 1953 pre deti euroúradníkov a zamestnancov diplomatických misií, fungujú v šiestich členských štátoch EÚ. V súčasnosti ide o systém 13 škôl. 

Ministerstvo školstva SR uvádza, že na Európske školy bolo vyslaných 11 učiteľov slovenského jazyka a literatúry a aj niektorých ďalších predmetov vyučovaných v angličtine či francúzštine. 

Slovenčina ako materinský jazyk sa učí na dvoch európskych školách v Bruseli a v EŠ II v Luxemburgu. Najmenší počet žiakov, ktorí majú hodiny slovenčiny, je v EŠ vo Varese na severe Talianska. Ďalší učitelia pôsobia v EŠ v Alicante, Bruseli a vo Frankfurte nad Mohanom. 

Katarína Hricová, ktorá vyštudovala slovenský a anglický jazyk na Slovensku, je v Bruseli už tretí rok. Učí slovenčinu na druhom stupni a spolu s Beatrice Bartušovou sa venuje deťom vo veku 12-18 rokov vrátane prípravy na maturitu zo slovenčiny. 

Slovenčinu učí Hricová ako prvý, čiže materinský jazyk. Učí tie deti, ktorých rodičia - alebo jeden z rodičov, keďže v Bruseli je veľa národnostne zmiešaných párov - sa rozhodli pre slovenčinu ako materinský jazyk. Jazyky ako angličtina, francúzština či nemčina majú potom tieto slovenské deti v škole ako druhý jazyk.

"Nemám veľký počet detí v triede, ale vidím, že ich slovenčina baví," opísala situáciu. Štyri až osem detí v jednom ročníku - celkovo 34 detí - má podľa nej aj svoje výhody: lepšie sa poznajú, môže sa im viac venovať a dobrý je aj kontakt s ich rodičmi. 

Viac slovenských detí na EŠ 3 je v dvojročnom predprimárnom vzdelávaní a päťročnom primárnom vzdelávaní (od štyroch do 11 rokov). Učiteľka Natália Čupáková spresnila, že v tomto školskom roku je v materskej škole 20 detí a na prvom stupni 68 žiakov.

Pod tlakom vedenia Európskych škôl vznikla v Bruseli už aj slovenská národnostná sekcia - na EŠ I v Uccle/Berkendael -, zatiaľ však iba na úrovni škôlky a prvého ročníka prvého stupňa. Pôsobia tam dve učiteľky vyslané zo Slovenska.

Žiakov učí podľa upravených učebných osnov zo Slovenska pre 6., 7. a 8. ročník, ktoré vypracúva školská inšpektorka spolu s ministerstvom školstva. Maturita zo slovenčiny na EŠ je uznaná aj na Slovensku a žiaci, ktorých rodičia sa po pobyte v Bruseli vrátia do rodnej krajiny, nemusia robiť rozdielové skúšky zo slovenčiny.

Slovenské deti v Bruseli radi rozprávajú po slovensky, kde boli a čo zažili, prezradila o žiakoch Hricová - zároveň však u nich cítiť, že materinský jazyk na škole používajú len na hodinách slovenčiny. 

"Nemajú radi gramatiku. Slovenská gramatika je náročná. Veľakrát majú problémy s diakritickými a interpunkčnými znamienkami. Občas majú problémy vyjadriť svoje myšlienky plynulo. Ich slohové prejavy sú ťažkopádnejšie, slovosled je poznačený iným jazykom, v ktorom sa učia ostatné predmety," skonštatovala. U starších žiakov však vidí vyšší záujem o literatúru a vníma, že majú oveľa lepšiu analýzu textov než ich rovesníci na slovenských školách.

Každá Európska škola má tri povinné jazykové sekcie - angličtinu, francúzštinu a nemčinu. Do nich sú rozdelené aj deti slovenských rodičov.  

Podľa Hricovej slovenskí zamestnanci euroinštitúcií oceňujú, že ich deti majú možnosť oficiálne rozvíjať svoj materinský jazyk, aj keď žijú v prevažne frankofónnom prostredí. Sú však i Slováci, ktorí sa tu rozhodli usadiť natrvalo a svojim deťom ako prvý jazyk určili francúzštinu alebo angličtinu. Čo znamená, že už nemajú hodiny slovenčiny. Podľa Hricovej to školský systém povoľuje a škola musí rešpektovať rozhodnutie rodičov.

Zdroj: TASR

Súvisiace články

06.04.2018 16:38

Registrácia do Malej finančnej akadémie ukončená. Čo bude ďalej?

Tatra banka v spolupráci s neziskovou organizáciou EDULAB a spoločnosťou AGEMSOFT pripravili pre školy druhý ročník Malej finančnej akadémie. Ide o projekt, ktorý učí žiakov finančnej gramotnosti, tímovej práci a ďalším užitočn...
15.03.2019 08:41

Koncom marca štartuje TOUR de ERA

Výskumníci, akademici, podnikatelia, ale aj záujemcovia z verejného či neziskového sektora majú v najbližšom období možnosť dozvedieť sa o programoch takzvaného Európskeho výskumného priestoru (ERA) viac. Navyše získajú praktic...
07.10.2017 10:17

Čítanie bez bariér v Krajskej knižnici Ľudivíta Štúra

Stretnutím žánrovo príbuzných autorov so zrakovým postihnutím a bez zrakového postihnutia.