Blog
0

4. októbra 1760 sa narodil kardinál Alexander Rudnay

Alexander Rudnay de Rudnó et Divékújfalu bol slovenský šľachtic, katolícky kňaz, biskup a kardinál, ktorého právom zaraďujeme medzi osvietenských vzdelancov, cirkevných a národných dejateľov a mecenášov Slovenského učeného tovarišstva, založeného roku 1792 Antonom Bernolákom.

Rudnay patril k tým málo príslušníkom vysokej cirkevnej hierarchie, ktorí sa uvedomele hlásili k slovenskej národnej príslušnosti. Známy sa stal so svojim výrokom z roku 1828, keď ho pápež Lev XII. vymenoval za kardinála: „Slovák som, a keby som bol i na stolci Petrovom, Slovákom zostanem.“

Priblížme si jeho životnú cestu: Alexander Rudnay sa narodil 4. októbra 1760 ako tretie dieťa rodičom Andrejovi Rudnayovi a Anne, rod. Döryovej. Pokrstený bol ako Alexander Štefan.  Rudnay bol vychovávaný v prísne náboženskom duchu, k láske  k tradíciám a k svojim blízkym. Po absolvovaní základnej školy študoval na gymnáziu v Nitre, na Emerikáne v Bratislave, filozofiu v Trnave, teológiu v Budíne a v generálnom seminári v Bratislave. Na cestu kňazského povolania vstúpil v pamätnom roku 1777, v roku, ktorý sa stal pamätným pre slovenské národy, pretože v tento rok panovníčka Mária Terézia dala na počesť príchodu Cyrila a Metoda na naše územie zaradiť cirkevné modlitby a hodiny na celom území , za účelom aktívneho pripomenutia si príchodu vierozvestcov. V tomto roku nastúpil Rudnay na teologické štúdiá do Bratislavy, po roku prestúpil do Trnavy. Už v tomto období dokazoval, že bol milovníkom slovenčiny. V cirkevných kruhoch bola dlho pamätná jeho kázeň z roku 1778, ktorej úvodnú časť kázal v nemčine, jadro v slovenčine a záver v maďarčine. V úvode síce dal prednosť nemčine, ale jadro kázne predniesol s hlbokým citom v slovenčine. V roku 1780 prešiel na teologické štúdiá do Budína, kde bol začiatkom apríla 1784 promovaný za doktora teológie. Medzitým však ukončil teologické štúdium a 12. októbra 1783 prijal kňazskú vysviacku v Trnave. V novembri 1785 nastúpil za farára do Častej. Neskôr pôsobil aj v Hronskom Beňadiku, Trnave a Krušovciach. O tomto období jeho života sa môžeme dočítať v životopisnom náčrte, ktorý bol uverejnený v časopise Sokol, v roku 1863 : „Za tohoto, do 16 rokov trvavšieho duchovného pastierovania medzi slovenským ľudom, ukázal to najšľachetnejšie priateľstvo, proti spolurodákom svojim tatranským, keď vezmúc na rameno svoje – štít viery, berúc na seba – lebku spasenia, a pozdvihnúc meč duchovný – slovo Božie: bojoval proti zlému svetu a nakazenej krvi, tými najdojímavejšími kázňami usiloval sa osvietiť svojej opatrnosti zverenú časť národa slovenského v pravom kresťanskom zmyslu. Všetkým všetko učinen, vo dne v noci v zastávaní úradu svojho tak pilný býval, že nie len ovečkám ku blahu, ale i spolubratom okresným na príklad slúžil…“

Od roku 1805 pôsobil Alexander Rudnay v pozícii ostrihomského kanonika. V roku 1806 sa stal riaditeľom kňazského seminára v Trnave. V „Slovenskom Ríme“ sa v rokoch 1806-1808 stretávali kroky troch známych synov slovenského národa: Rudnayho, Palkoviča a Hollého. V roku 1808 ho opäť povolali do ostrihomského biskupstva. Roku 1819 bol menovaný za ostrihomského arcibiskupa a prímasa uhorského. Ani v týchto vysokých funkciách nezabúdal na svoj slovenský pôvod. Vo svojom voľnom čase rád čítal slovenské rozprávky, Ciceronove spisy, Valašskú školu od Gavloviča, podporoval chudobných študentov. Keď sa mu dostalo na známosť, že v Jozefovom predmestí, Pešti, ako aj v Ostrihome sa nedostáva Slovákom duchovného zaopatrenia, ustanovil v Ostrihome i v Pešti slovenských kaplánov.

V treťom roku svojho biskupstva obrátil pozornosť aj na sv. Apoštolov Cyrila a Metoda. Roku 1822 vydal breviársky prídavok, v ktorom čestné a zaslúžené miesto zaujíma pamiatka tých apoštolov, od cirkvi božej ustanovenej.

Zásluhou Rudnayho vyšiel v 12. roku od smrti Antona Bernoláka, v roku 1825, jeho SLOWAR.

Nebola mu ľahostajná ani starostlivosť o kultúrne pamiatky a výstavba nových budov. Roku 1822 na deň biskupa sv. Vojtecha bol položený základný kameň ostrihomskej katedrály. Na jej stavbu sám prispel sumou 800 tisíc forintmi.

Roku 1828 bol vymenovaný za kardinála. Už ako kardinál korunoval v Bratislave dňa 28. septembra 1830 panovníka Ferdinanda V.

V roku 1831 vypukla cholerová epidémia. Sám Rudnay sa snažil chorým pomáhať zabezpečovaním stravy i liekov. Dňa 13. septembra 1831 podľahol chorobe. Jeho meno však ostalo hlboko zapísané v zozname slovenských národovcov a pripomína nám ho aj historická stavba Ostrihomskej baziliky týčiaca sa na pravom brehu Dunaja.

 

 

 

 

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Fill out this field
Fill out this field
Prosím uveďte správnu/funkčnú e-mailovú adresu.
You need to agree with the terms to proceed

Najčítanejšie

Menu