Mnohé deti trpia poruchami reči, ktoré ak sa neriešia môžu nielen v detstve, ale aj v dospelosti spôsobiť ťažkosti ako napr. situácie, kedy sa stanú terčom výsmechu alebo znemožnenie uchádzať sa o prácu, ktorá si vyžaduje kultivovaný jazykový prejav. Problémom sa venuje vedná disciplína logopédia. Zaujímalo nás, aké druhy porúch v súvislosti s rečou jestvujú, aké sú príčiny ich vzniku. Nielen odpovede na otázky, ako im predchádzať alebo akými spôsobmi ich napraviť, ale aj ďalšie, sa dozviete v rozhovore s logopedičkami Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva, nesúceho názov Inštitút detskej reči, v Bratislave.
Inštitút detskej reči, fungujúci už od roku 2006, tvorí trinásť odborníčok, ktoré majú za sebou množstvo skúseností, kurzov a spoluprác s inými odborníkmi. Každá je zameraná na samostatnú, špecifickú oblasť, ktorej sa venuje. Do rozhovoru sa zapojili:
Mgr. Hana Laciková, PhD. je riaditeľkou SCŠPP Inštitútu detskej reči, okrem logopédie: školskej logopédie vyštudovala aj Učiteľstvo pre primárne vzdelávanie. Špecializuje sa na poruchy plynulosti reči so vznikom v detstve (zajakavosť), deti ohrozené poruchami učenia v predškolskom veku a deti so špecifickými poruchami učenia. Spolupracuje s viacerými odborníkmi a inštitúciami v zahraničí, absolvovala kurz ECSF – európsku špecializáciu na poruchy plynulosti reči na univerzite v Antwerpách.
Mgr. Oľga Tokárová, PhD. tiež absolvovala študijný program logopédia, špecializáciu školská logopédia a zároveň Učiteľstvo pre prvý stupeň ZŠ. Venuje sa problematike rečového vývinu a ranej intervencii, deťom s poruchami reči predškolského veku a najmä vzdelávaniu rodičov detí v ranom veku. Predmetom jej záujmu je fonematické uvedomovanie u detí v predškolskom veku, je spoluautorkou metodiky Tréning fonematického uvedomovania podľa Eľkonina.
PhDr. Lucia Palugyayová venuje sa deťom s vývinovou jazykovou poruchou a narušenou zvukovou rovinou reči (dyslália), ako aj diagnostike a terapii detí s týmito druhmi NKS. Predmetom jej záujmu sú aj deti z bilingválneho prostredia s vývinovou jazykovou poruchou a poruchami zvukovej roviny reči.
Mgr. Martina Zubáková Peregrinová, PhD. venuje sa logopedickej intervencii detí školského veku, ktoré majú ťažkosti s čítaním a pravopisom (dyslexiou a dysortografiou), deťom s narušenou komunikačnou schopnosťou pred zaškolením. Pôsobí na Katedre logopédie Pedagogickej fakulty UK a vedecko-výskumne sa venuje dyslexii u slovensky hovoriacich detí a aj deťom s poruchami autistického spektra.
Na úvod rozhovoru nám riaditeľka centra, Hana Laciková sprostredkovala niekoľko informácií o samotnej logopédii.
Odbor logopédie prešiel za posledné desaťročie veľkým progresom vo svete i na Slovensku. Samotné päťročné magisterské štúdium na Univerzite Komenského je v porovnaní s okolitými krajinami ako Maďarsko, Poľsko na vysokej úrovni. Má u nás dlhoročnú tradíciu. Logopédi študujú svoj odbor ako samostatný, jednoodborový päťročný magisterský odbor viac ako 25 rokov. Logopédia je už viac ako dve desaťročia vyňatá zo špeciálnej pedagogiky a funguje ako samostatný vedný odbor, z čoho vyplývajú aj špecifiká logopedických činností a množstvo nových poznatkov a výskumov. Logopéda – oveľa častejšie logopedičku, nájdete v praxi v rezorte školstva (v zariadení výchovného poradenstva a prevencie pracuje na pozícii logopéd alebo priamo v škole na pozícii školského logopéda), pracuje tiež v rezorte práce a sociálnych vecí a rodiny, tak i v zdravotníctve (v ambulancii či na oddelení v nemocnici). Logopédi sa venujú viac ako pätnástim druhom porúch reči a ich kombináciám.
Logopéd a školský logopéd sú v rezorte školstva súčasťou multidisciplinárnej odbornej starostlivosti o dieťa/žiaka so zdravotným postihnutím a patria medzi odborných zamestnancov. Bez ohľadu na zriaďovateľa zariadenia pracuje priamo v škole na pozícii školský logopéd; a v zariadení výchovného poradenstva a prevencie pracuje na pozícii logopéd. V poradni má priestor stimulovať vývinový trend dieťaťa (v oblasti komunikácie, reči, jazykových schopností, čítania a písania a sekundárne aj v oblasti kognície, emócií, motoriky, atď.), v súlade a v kontexte s jeho vzdelávaním v školskom systéme, a to od raného veku až po ukončenie prípravy na výkon povolania, pričom môže pracovať s deťmi z monolingválneho aj bilingválneho prostredia (tzn. že ide o viacjazyčné deti).
Zdroj: web www.komoraskolskychlogopedov.sk, Usmernenie v čase pandémie, 2020
Ktoré poruchy rieši a lieči logopédia a ktoré sa vyskytujú najčastejšie?
HL: Na úvod rozhovoru sa mi žiada milých čitateľov, kolegov, pedagógov trošku uviesť do odboru logopédia, pretože v minulosti bola logopédia vnímaná ako oblasť, zameraná najmä na nápravu výslovnosti, s predstavou pani v bielom plášti. No dnes je logopédia prepracovanou vedou a dobrá správa je, že je viac „hravá”, orientovaná na dieťa, pracuje sa s deťmi na koberci s hračkami či knihou, rovnako sa snažíme pracovať aj s rodičmi, učiteľmi – najmä v našom zariadení. Logopéd má veľmi široký záber, smerujúci k špecializácii na jednotlivé druhy porúch reči alebo ako vravíme my, logopédi, na jednotlivé druhy narušenej komunikačnej schopnosti (ďalej NKS). Vedomosti o zajakavosti či verbálne nekomunikujúcich, malých dvojročných deťoch sú dnes také rozsiahle, že nám umožňujú pomáhať im a ich rodičom už v úplne ranom veku. Možno ste počuli označenie pojmom raná logopedická intervencia. U nás v centre máme každá svoju špecializáciu, a to nám umožňuje venovať sa do hĺbky jednej problematike v širšom kontexte a súvislostiach. Nevidíme len dieťa, ale aj jeho komunikačné prostredie, sociálne prostredie a budúcu kvalitu jeho života. S ťažkosťami v reči, teda s NKS sa stretávame v ranom veku detí (už od narodenia), rovnako aj v predškolskom, školskom i dospelom veku. NKS je napríklad: vývinová jazyková porucha ako symptóm iného postihnutia známa z pôvodnej terminológie ako narušený vývin reči alebo vývinová dysfázia (vývinová jazyková porucha), zajakavosť, brblavosť, chybná výslovnosť hlásky u dieťaťa s Downovým syndrómom, či NKS u dieťaťa so sluchovým postihom, ktoré majú svoje špecifiká a pod.
Špecifikom logopedickej práce je skutočnosť, že jej hlavným cieľom i prostriedkom zároveň je KOMUNIKÁCIA. Komunikácia (v neverbálnej, verbálnej, augmentatívnej či písanej podobe), reč a jazykové schopnosti sú nástrojom hodnotenia, ale aj prostriedkom, materiálom analýzy, ako i cieľom logopedickej terapie, založenej na spolupráci aj so širším okolím dieťaťa/žiaka s NKS.
Komunikácia je esenciálnou a nevyhnutnou súčasťou života a socializácie každého dieťaťa. Klientmi logopédov v rezorte školstva sú preto dve hlavné skupiny detí, tie ktoré majú narušenú komunikačnú schopnosť primárne, ale aj deti s inými hendikepmi, kde sú ťažkosti rečového/jazykového charakteru často prvým identifikovaným symptómom inej diagnózy (postihnutia). Inak povedané, v druhej pomerne početnej skupine sú deti, ktoré majú iný dominantný problém a narušená komunikačná schopnosť je jedným z príznakov v celkovom klinickom obraze dieťaťa. Logopéd teda pracuje s deťmi (s veľkou skupinou detí a mládeže) s nasledovnými diagnózami (na objasnenie uvádzame správne terminologické pojmy aj približné percentuálne zastúpenie v detskej populácii, kde je to možné vyčísliť):
- vývinová jazyková porucha (zastrešujúca v minulosti využívané pojmy špecificky narušený vývin reči (vývinová dysfázia) a narušený vývin reči rôznej etiológie (t.j. symptomatické poruchy reči); celkovo výskyt VJP cca 18% detskej populácie;
- narušenie zvukovej roviny reči (artikulačná porucha, fonologická porucha) – u štvorročných detí výskyt cca 60%;
- poruchy plynulosti reči so začiatkom v detstve (zajakavosť) – 5%;
- brblavosť (2–7%);
- mutizmus (0,08%);
- špecifická porucha učenia – (v Európe 9–12% populácie; 2–4% závažná forma dyslexie);
- NKS u osôb s poruchou sluchu;
- NKS u osôb s telesným postihnutím;
- NKS u osôb so zrakovým postihnutím;
- NKS u detí s mentálnym postihnutím;
- NKS u osôb s viacnásobným postihnutím;
- NKS u detí so zdravotným oslabením (palatolália, dyzartria a pod.);
- NKS u osôb s autizmom;
- NKS u detí s poruchami aktivity a pozornosti, poruchami správania.
Úloha logopéda v poradenskom systéme je komplexná, realizuje logopedickú osvetu, prevenciu, logopedické poradenstvo, logopedickú diagnostiku, logopedickú terapiu. Logopéd zabezpečuje zdravú stimuláciu komunikačných schopností vo všetkých jej rovinách, ako súčasť podpory celého vzdelávacieho procesu, a ovplyvňuje tak kvalitu života dieťaťa/žiaka. Neoddeliteľnou súčasťou práce logopéda je úzka spolupráca s rodičmi, pedagógmi, školskými logopédmi, či inými odbornými zamestnancami (psychológ, špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg a pod.), ale aj lekármi a inými zdravotníckymi pracovníkmi (ORL, pedopsychiater, neurológ, klinický logopéd, klinický psychológ, fyzioterapeut a pod.).
Dajú sa poruchy výslovnosti riešiť v ktoromkoľvek veku, aj v dospelosti?
LP: Poruchy výslovnosti sa, samozrejme, dajú riešiť v ktoromkoľvek veku, rozhodujúca je miera motivácie. Kým v detskom veku musí byť motivovaný najmä rodič dieťaťa, v dospelom veku je to na samotnom dospelom. Zlozvyk nesprávne vyslovovanej hlásky R sa u dospelého fixoval oveľa dlhšie ako u dieťaťa, a tak je pochopiteľné, že u detí sa chybná výslovnosť rieši rýchlejšie a jednoduchšie. Kým u detí hovoríme o mesiacoch, u dospelých sú to roky nesprávnej výslovnosti, a preto je viac než pravdepodobné, že aj samotná terapia potrvá dlhší čas. Preto je významná práve spomínaná miera motivácie a pevná vôľa, ak výsledky nenastanú tak rýchlo, ako si dospelý predstavoval.
Je stanovená nejaká veková hranica, ktorá určuje, kedy je potrebné navštíviť logopéda, ak rodičia spozorovali u svojho dieťaťa nejakú odchýlku vo vývine reči? Malo by každé dieťa preventívne navštíviť logopéda? Aké sú časové míľniky optimálneho vývinu reči?
OT: Chceli by sme povzbudiť rodičov, aby neváhali konzultovať rečový vývin svojho dieťatka, kedykoľvek majú pocit, že niečo nie je v poriadku. Nie je nutné čakať do určitého veku. Naopak, čakaním by sa mohlo prepásť obdobie, kedy sa s malou podporou môže predísť väčším ťažkostiam. Je úplne bežné, že s nami rodičia konzultujú vývin reči malých detí už okolo jedného roka, najmä ak ide o mladších súrodencov detí, ktoré už nejaké ťažkosti v rečovom vývine mali. Platí pravidlo, že radšej ísť k logopédovi jedenkrát zbytočne, ako prísť neskoro.
Pokiaľ ide o časové míľniky optimálneho vývinu reči, máme, samozrejme, niekoľko kritérií. Dieťa, ktoré má jeden rok, rozumie jednoduchým príkazom, používa gestá (ukazuje na hračku, podáva ju a pod.), tvorí prvé zvuky, citoslovcia a prvé slová. Tieto ešte nemusia znieť úplne ako slová dospelých. Vo veku 1,5 roka očakávame používanie minimálne desiatich zrozumiteľných slov. Môže to byť samozrejme oveľa viac. Dvojročné dieťa spája slová do dvojslovných kombinácií (mama poď, tuto havo…), pýta sa prvé otázky, používa gramatiku. Ak dvojročné dieťatko nemá komunikačný zámer, nevyhľadá rodiča s cieľom niečo odkomunikovať, má menej ako desať slov, nespája slová do dvojslovných kombinácií alebo je to dieťatko, ktoré síce rozpráva, ale má v reči neplynulosti, alebo je jeho reč výrazne nezrozumiteľná aj pre blízkych, je vhodné konzultovať vývin reči s logopédom a nečakať.
U trojročného dieťaťa s normálnym rečovým vývinom očakávame, že sa bude vyjadrovať formou rozvitých viet a súvetí, nebude robiť gramatické chyby a jeho reč bude zrozumiteľná pre širšie okolie, aj keď, samozrejme, výslovnosť ešte nemusí byť úplne stopercentná. Už dávno neplatí, že rodič má čakať do troch rokov, či sa dieťa rozhovorí. To sa môže stať, ale aj nemusí a len ťažko sa bude dobiehať to, čo dieťatko zameškalo. Po treťom roku je priestor venovať sa náprave chýb vo výslovnosti. Platí, že dieťa v predškolskom veku, pred nástupom do školy, má mať reč úplne v poriadku (primerane veku obsahovo aj formálne). Má mať rozvinutú slovnú zásobu, reč gramaticky správnu bez porúch výslovnosti, všetky hlásky by mali byť vyslovované správne. Má byť schopné v časovej následnosti popísať nejaký príbeh, malo by rozumieť súvislostiam v príbehoch a vedieť odvodzovať správne závery – primerane veku používať reč a jazykové prostriedky. Dôležite je upozorniť, že vývin reči je proces a pokračuje aj v školskom veku, teda nielen v hovorenej podobe, ale pokračuje osvojovaním si čítanej a písanej podoby jazyka. V každom období má vývin reči svoje špecifiká, ktoré najlepšie posúdi logopéd. Na záver len posledná, súhrnná veta: každá etapa vývinu reči má svoje špecifiká, logopédi majú v jednotlivých etapách skríningové nástroje na zachytenie rizikových detí (napr. od 8. mesiaca ž. d., používané aj pediatrami), ale rodič by mal vyhľadať logopéda vždy, ak má pochybnosť o vývine reči, plynulosti, spôsobe vyjadrovania či porozumenia reči svojho dieťaťa.
Hovorí sa, že najnáročnejšie zo všetkých hlások je naučiť sa vysloviť hlásku R, prečo?
LP: Jazyk pri vyslovovaní hlásky R musí rýchlo kmitať, vibrovať, a teda je dôležité, aby bol dostatočne silný a pružný. Významnú úlohu hrá aj výdychový prúd vzduchu, ktorý jazyk rozkmitá. Koordinácia týchto faktorov z nej asi robí najnáročnejšiu hlásku z pohľadu výslovnosti. Z vývinového hľadiska je prípustná jej nesprávna výslovnosť až do veku siedmych rokov. Neodporúčala by som však čakať až do tohto veku. Pokiaľ si ju dieťa neosvojí spontánne najneskôr vo veku okolo piatich rokov, treba určite vyhľadať logopéda.
O zajakavosti sa zas traduje, že súvisí so psychikou, vznikne ako následok prežitia určitej traumy. Je to tak?
HL: Informácia, že zajakavosť je následok traumy je jeden z najväčších pretrvávajúcich mýtov. Početné svetové výskumy ukazujú, že za zajakavosťou je genetika, nie trauma či zlé dýchanie. Ako sa rodíme s istou farbou očí, tvarom nosa, či talentom na hudbu, tak sa narodíme s potenciálom na reč, a s tým či sa budeme zajakávať alebo nie. V populácii je 5% detí, ktoré majú diagnostikovanú zajakavosť v detstve – z toho vyplýva, že je to celoživotná súčasť ich života, ktorej príznaky sa však v priebehu života môžu meniť. Úlohou logopéda je správnou diagnostikou a následne terapiou podporiť dieťa a jeho rodinu na základe ich potrieb – každého individuálne. Nenájdete totiž dvoch rovnakých ľudí so zajakavosťou. Našou úlohou je v logopedickej terapii zabezpečiť, aby „zajakavosť„ negatívne neovplyvňovala kvalitu života dieťaťa či jeho rodiny. Možno je to pre mnohých prekvapením, ale deti so zajakavosťou môžu robiť všetky povolania. Môžu byť právnikom, hercom, učiteľom, novinárom… Nedávno sme robili v centre seminár o zajakavosti, mali sme zahraničného lektora a tlmočil nám dospelý muž, ktorý sa zajakáva. Išlo mu to perfektne a to, že sa občas zajakal predsa neurčovalo jeho hodnotu, či kvalitu jeho práce. Myslím, že sa musíme ešte veľa učiť ohľadom akceptácie a podpory detí/ľudí so zajakavosťou. Pred rokom vyšla na Slovensku pútavá a veľmi zrozumiteľne spracovaná kniha Petra Schneidera a Anky Kohmäscherovej s názvom „Čo môžem robiť, ak sa moje dieťa zajakáva?” Rodičia a učitelia v nej nájdu veľa užitočných informácii o zajakavosti.
V súčasnosti deti dosť často vyrastajú v bilingválnom prostredí (pozn. red. dvojjazyčné prostredie, v ktorom dieťa prichádza od útleho veku do styku s dvoma jazykmi). Môže to spôsobiť problémy alebo byť nevýhodou pri osvojovaní si správnej výslovnosti?
LP: Nemalo by to mať vplyv na výslovnosť, ani na osvojovanie reči dieťaťa. Bilingválne deti majú vo vývine reči určité špecifiká, čo sa týka aj výslovnosti, avšak ako dieťa rastie, dokáže bez problémov rozlíšiť jazyk prostredia a plynulo sa mu prispôsobiť. Veľkú úlohu zohráva okrem iných faktorov aj správna bilingválna výchova dieťaťa. Ak sa aj vyskytnú problémy pri výslovnosti slovenských hlások, logopéd v terapii postupuje rovnako ako u monolingválnych detí.
Čo všetko môže ovplyvniť vývin výslovnosti a podmieniť vznik jej porúch? Je pravdou, že vplyv môže mať aj dlhé pitie z fľaše, používanie cumlíka alebo dlhé dojčenie dieťaťa? Zohráva rolu aj genetika?
LP: Ide o viacero faktorov. Do určitej miery vplýva na vývin reči genetika, ale aj prostredie, v ktorom dieťa vyrastá. Na správnu výslovnosť môžu vplývať faktory ako zväčšená nosová mandľa, časté zápaly stredného ucha, časté nádchy, soplíky, alergie, zlý zhryz, dlhé dojčenie.
Je dobré naučiť dieťa, čo najskôr hrýzť tuhú stravu, piť z pohárika, eliminovať a najneskôr po druhom roku úplne odstrániť používanie cumlíka a dojčenskej fľaše. Naučiť ho správne smrkať a dýchať nosom. Nedá sa však povedať, že aj keď všetky tieto zásady rodič dodrží, poruchy výslovnosti sa neobjavia. Príčinou totiž môže byť napríklad aj pomalšie dozrievanie fonematického sluchu – schopnosti dieťaťa počuť a vedieť sluchom rozlíšiť nenápadné rozdiely medzi hláskami.
Zdá sa, že detí s poruchami reči čoraz viac pribúda. Naozaj ich je v porovnaní s minulosťou viac? Ak áno, čo je príčinou?
HL: Posledné roky v poradniach vnímame, že klientov s logopedickými problémami pribúda (detí i mládeže) a teší nás, že sa hlásia už v pomerne ranom veku. V oboch skupinách a ako sme spomínali v tých, kde je NKS hlavným dominantným problémom, ale aj tam, kde je ako súčasť iných ťažkostí napr. ťažkostí v reči u detí so sluchovým postihom. V skutočnosti je tento počet detí s NKS vyšší aj z dôvodu dobrej pediatrickej starostlivosti o deti hneď po narodení. Druhou stranou mince je, že logopédi majú nástroje na skoré zachytávanie ohrozených detí – skríning či depistáže, ako tomu hovoríme v odbornom slovníku, a v dôsledku toho je aj viac detí podchytených. Jedným z nich je test komunikačného správania (od 8–36 mesiacov) kolegyne Kapalkovej a kolektívu. Treťou skutočnosťou je, že dnešní rodičia si vedia vyhľadať mnohé potrebné informácie na internete, a tak potom včas zareagovať na prípadné oneskorovania, či disharmóniu vo vývine komunikačných schopností (reči a jazykových schopností).
Sú poruchy vývinu reči spojené s poruchami učenia, napr. s dyslexiou alebo poruchami autistického spektra?
HL: Reč a jazykové schopnosti veľmi úzko súvisia s čítaním a osvojovaním si pravopisu. Samozrejme, že je tu ešte mnoho iných faktorov, ktoré proces čítania ovplyvňujú, ako pozornosť, dobrý zrak či iné. Rada to rodičom vysvetľujem na príklade cudzieho jazyka. Keď sa začnete učiť taliančinu, tak musíte dobre porozumieť reči, mať dobrú slovnú zásobu, chápať gramatiku na úrovni reči, pochopiť fonológiu jazyka či vedieť prerozprávať príbeh a až potom sa môžete učiť čítať a písať – v zmysle pravopisu. Z výskumov vieme, že 60% z detí, ktoré navštevovali logopéda do šiesteho roku, sú deti s rizikovým vývinom s ohľadom na rozvoj špecifických porúch učenia dyslexie a dysortografie. Teda odpoveď znie áno, poruchy vývinu ovplyvňujú budúcu gramotnosť. I keď je to zložitejší proces súvislostí, ale najnovšie výskumy dyslexie potvrdzujú, že za samotnou dyslexiou a dysortografiou sa skrývajú jazykové deficity (viditeľné či menej viditeľné). A z toho dôvodu je pri tomto type vývinových porúch učenia nutná až nevyhnutná participácia logopéda na komplexnej intervencii detí a mladistvých. Podľa vedeckých odhadov v Európe trpí špecifickými poruchami učenia 9–12% populácie, pričom 2–4% trpia závažnou formou dyslexie. Títo žiaci si vyžadujú podporu systému v škole – a nielen legislatívnu, ale predovšetkým odbornú, konkrétnu – ako i kvalitnú logopedickú terapiu.
MZP: Porucha autistického spektra (ďalej PAS) je samostatná diagnostická jednotka, ktorá sa prejavuje narušením v niekoľkých oblastiach a jednou z nich sú práve deficity v sociálnej komunikácii. Primárne sa ťažkosti vo vývine reči týkajú tzv. pragmatickej roviny reči, čo znamená, že dieťa má problém s používaním reči a jazyka v medziľudskej komunikácii. V novej, jedenástej revízii MKCH (pozn. red. medzinárodná klasifikácia chorôb) termín pervazívne poruchy vývinu nahradí pojem porucha autistického spektra, ktorý naznačuje, že dieťa s touto poruchou môže vykazovať príznaky rôznej závažnosti, od nízkej funkčnosti až po vysoko funkčné poruchy. A toto sa týka aj jazykových a komunikačných schopností. U dieťaťa sa môžu vyskytovať len mierne poruchy v pragmatickej funkcii reči až po závažné, keď dieťa nehovorí, nekomunikuje s okolím vôbec. Avšak, najzávažnejšie poruchy sú veľmi často spojené s mentálnou retardáciou. Naopak, u vysokofunkčných jedincoch, často s nadpriemernými inteligenčnými schopnosťami, vidíme, že majú dobre rozvinuté jazykové schopnosti, avšak používanie reči býva zvláštne až bizarné. U detí s PAS býva prvým signálom oneskorený vývin reči. Závažnú úlohu vo vývine reči u detí s PAS hrá fakt, že tieto deti nie sú schopné učiť sa imitovaním tak, ako zdravé deti (nemajú potrebu napodobňovať, opakovať počutú reč, sledovať tvár dospelého a „zrkadliť” jeho mimiku a gestá). Podľa miery závažnosti PAS bývajú zasiahnuté všetky jazykové roviny ako artikulácia, gramatika, slovná zásoba, porozumenie, avšak vždy je narušená spomínaná pragmatická funkcia reči. Narušenie v pragmatickej rovine reči teda negatívne vplýva na vývin ostatných jazykových rovín, preto je logopéd dôležitou súčasťou tímovej spolupráce v odbornej starostlivosti u týchto detí.
Existujú nejaké interaktívne alebo digitálne pomôcky, ktoré môžu pomôcť deťom a ich rodičom pri trénovaní a cvičení správnej výslovnosti?
Na trhu i internete sa nachádzajú viac či menej kvalitné digitálne produkty na podporu týchto schopností, na prácu rodičov s deťmi doma. Chcem len vyzdvihnúť, že logopedická terapia nie je len o výslovnosti, ale i o gramatike, rozprávaní príbehov, podpore slovnej zásoby a funkčnom používaní reči a všetkých jazykových kompetencií, nielen v hovorenej, ale aj v písanej podobe. A na to sa dajú použiť mnohé hry, knižky, aplikácie či programy. No i tieto doplnkové digitálne produkty by mali rodičia alebo pedagógovia používať podľa usmernenia logopéda. Môže sa totiž stať, že v programe sú aktivity a cvičenia, ktoré nekopírujú potreby dieťaťa a vývinovú úroveň, na ktorú ho logopéd vedie. Nesprávne aktivity môžu proces osvojovania si napr. nejakej hlásky alebo gramatiky komplikovať. Samozrejme, závisí aj od toho, na akom podklade boli digitálne produkty tvorené, či ako komerčné, alebo ako odborné pomôcky, za ktorými sú kvalitné výskumy. Na inšpiráciu odporúčame kvalitné materiály recenzované logopédmi, ktoré nájdete na: https://www.sal.sk/index.php?page=publikacie&sub=publikacie-ostatne
Odporúčame aj publikácie, na ktorých spolupracovala ďalšia odborníčka z nášho centra, doc. Mgr. Svetlana Kapalková, PhD., ktorá je aj spoluautorkou nového Šlabikára: https://www.sal.sk/index.php?page=publikacie&sub=publikacie-sal
Prikladáme plagáty, ktoré informujú o zajakavosti a dyslexii.
Ďakujeme za rozhovor.
Emailový kontakt: info@detskarec.sk
Webová stránka: www.detskarec.sk
Zdroj obrázkov: unsplash.com, pinterest.com, martinus.sk
