Ako rozlíšiť správne a chybné držanie tela u detí

Držanie tela je definované ako poloha ľudského organizmu a jednotlivých telesných segmentov v prostredí zemskej príťažlivosti (Gúth a kol., 2004). Správne držanie tela je také, pri ktorom dochádza ku kvalitnému zaujatiu polohy v kĺbe (kĺb je správne centrovaný), je spevnený prostredníctvom koordinovanej svalovej aktivity, svalové napätie posturálnych svalov je minimálne a statické a dynamické svaly majú vyváženú funkciu. Charakterizuje ho svalová rovnováha (Kolář a kol., 2009).

Správne držanie tela opisuje viacero autorov. Ide o polohu v stoji, pri ktorej:

brada zviera s krkom pravý uhol, hlava je v predĺžení osi tela a nie je predsunutá pred hrudníkom ani uklonená či rotovaná;
ramená sú v rovnakej výške a spustené dozadu a dolu – nie sú predsunuté pred hrudníkom;
lopatky sú symetrické a celou plochou priliehajú k hrudníku, neodstávajú;
taile (boky) sú symetrické;
horné končatiny sú uložené voľne vedľa trupu;
hrudník je v neutrálnom postavení, teda medzi nádychovým a výdychovým postavením,
brucho je vtiahnuté;
chrbtica má fyziologické oblúky (krčná 2 – 2,5 cm, drieková 3 – 3,5 cm) a je bez skoliotických zakrivení;
panva je v neutrálnom postavení (bez klopenia dopredu či dozadu) a symetrická (bez poklesu do strán);
dolné končatiny sú roznožené na šírku bokov a chodidlá sú rovnobežné;
pri pohľade zboku sú brada, hrudná kosť a panva uložené nad sebou, ani jedna časť neprominuje, a tak kolmica spustená z vonkajšieho zvukovodu (ucha) prechádza stredom cez plecový, bedrový, kolenný a členkový kĺb (Lánik, 1990; Kolář a kol., 2009; Blahušová, 2002; Schorová, 2002; Hromáková, 1999).

Ak uvedené segmenty nie sú v postavení, ako ho opisuje odborná literatúra, hovoríme o chybnom držaní tela. Najčastejšie odchýlky v držaní tela u žiakov na prvom stupni základných škôl sme zaznamenali pri postavení hlavy, ramien, lopatiek, chodidiel, panvy a následne i v zakrivení chrbtice. U detí sa uvedené odchýlky vyskytujú buď samostatne, alebo ide o poruchy v držaní dvoch alebo viacerých segmentov.

U detí sa najčastejšie vyskytuje :

predsunuté držanie hlavy a ramien,
odstávanie lopatiek,
uvoľnená brušná stena,
nesprávne klopenie panvy,
hrudník v tzv. výdychovom postavení,
začínajúce deformity chrbtice (zvýraznenie zakrivení alebo guľatý chrbát, prípadne skoliotické držanie – nie skolióza),
plochonožie.

Nesprávne držanie tela je u detí na prvom stupni základných škôl závažným problémom súčasnej doby. Aby sme výskyt tohto ochorenia minimalizovali, je vhodné aplikovať v školách preventívne opatrenia. Z našich dlhoročných pozitívnych skúseností odporúčame stimulovať deťom správne držanie tela počas bežného dňa a na hodinách telesnej výchovy realizovať zdravotné cvičenia. O tomto sa zmienime na budúce.