Späť na zoznam
Poradňa
Autor: UCN
04.01.2018 17:25

DYSGRAFIA - vieme o čo ide?

Dysgrafia je porucha písania, grafomotorického prejavu, neschopnosť správne napodobniť tvary písmen, vynechávanie, resp. pridávanie ich častí či vynakladanie značného úsilia na písanie.

Dysgrafik má problémy s grafickou stránkou písomného prejavu, s osvojením si tvarov písma, ich napodobením a zapamätaním napriek tomu, že jeho intelektuálna úroveň je minimálne priemerná, niekedy dokonca nadpriemerná. Dysgrafia sa často vyskytuje spolu s dyslexiou a dysortografiou. 

Samotný proces písania je ovplyvnený grafomotorikou a mentálnymi funkciami, ako sú vnímanie, myslenie, reč, pamäť, pozornosť, fantázia. Ťažkosti s písaním sú u každého dieťaťa individuálne a špecifické. Najčastejšie ide o problémy s motorikou, teda pohybové ťažkosti a poruchy vizuálneho vnímania, ktoré sťažujú dieťaťu rozpoznávanie tvarov písmen a ich umiestnenie v slove. 

Písmo dysgrafika je neusporiadané, niekedy až nečitateľné, rozvrátené. Akt písania je ťažkopádny a často pomalý. Pohybové ťažkosti sú spojené s poruchou jemnej motoriky alebo vizuomotoriky, čo znemožňuje dieťaťu robiť úkony, pri ktorých sa vyžaduje presná práca prstov. To sa netýka iba písania a kreslenia; dieťa má problém napríklad i pri zaväzovaní šnúrok na topánkach atď.

Dysgrafia sa prejavuje vstupom do školy, ale riziko jej vzniku, predpoklady na jej rozvoj sú často badateľné a zistiteľné už v predškolskom období. V škole si dieťa ťažko osvojuje písmenká a jeho písmo je nečitateľné alebo nezrelé napriek tomu, že zo všetkých síl sa snaží písať pekne a dobre. Dieťa s dysgrafiou musí písaniu venovať veľmi veľa času a často píše mimoriadne pomaly. Pomalé tempo písania spôsobuje, že dieťa sústavne nestíha, dopisuje a nakoniec môže rezignovať. Musí sa totiž extrémne sústrediť, aby napísalo čo i len krátky text.  

Písanie sa preň stáva únavné a vyčerpávajúce, stojí ho veľa energie a pokiaľ dieťa nevidí žiadne pokroky, môže voči nemu získať odpor alebo prestane písať úplne.  

Je nesmierne dôležité, aby dieťa s dysgrafiou nebolo preťažované písaním. Tým, že bude písať mnoho a neustále, sa jeho problém nevyrieši, práve naopak, nechuť dieťaťa k tejto činnosti sa môže ešte prehĺbiť. Pre takéto deti je primerané písať radšej menej, ale častejšie a pravidelne. 

Prejavy

Postihnutá býva technická stránka písania, technické návyky pri písaní, ako napr.: 

  • tempo písania, 
  • úchop pera,
  • sila prítlaku pri písaní, 
  • sklon písma,
  • dodržanie lineatúry,
  • plynulosť písania,
  • tvary grafém alebo grafických spojov, 
  • proporcionalita písma,
  • veľkosť písma, 
  • problémy s reverznými písmenami, 
  • problém s pravo-ľavou a priestorovou orientáciou,
  • porucha zrakovo-sluchového vnímania,
  • malá pohyblivosť ruky,
  • kvalita písania,
  • zámeny tvarovo alebo sluchovo podobných písmen a pod. 

Deti často musia bojovať s nepochopením okolia. Pri uvedomení si vlastných možností a svojich limitov môžu prepadať depresiám alebo riešiť problémy agresívne. Preto je nesmierne dôležitý citlivý prístup nielen rodičov, ale i pedagógov. Je dôležité rozprávať sa s dieťaťom o jeho problémoch a ťažkostiach, pomôcť mu uvedomiť si ich, naučiť dieťa vyrovnať sa s danými problémami.

!!!Deti s poruchou písania veľmi často potichu trpia, mávajú často veľmi nízke sebavedomie, preto je tiež dôležité naučiť dieťa vážiť si samo seba, svoje kvality, aby sa nepodceňovalo a poznalo svoje klady a hodnoty!!! 

Pri práci s dieťaťom s dysgrafiou a pri náprave jeho problému je dôležité pre rodičov i učiteľov získať si jeho dôveru, nadviazať s dieťaťom taký kontakt, pri ktorom sa bude cítiť uvoľnené, bezpečné, dokáže bez problémov hovoriť o svojich ťažkostiach a záujmoch. Takisto je dôležité, aby sa dieťa (napríklad vhodnou formou rozhovorov s rodičom alebo učiteľom) naučilo hodnotiť samo seba, aby vedelo posúdiť a uvedomiť si svoje kvality, ale i nedostatky. 

Pri reedukačných cvičeniach, stimulačných programoch a iných aktivitách by sa malo začať s tou činnosťou, v ktorej je predpoklad, že dieťa bude úspešné, že ju bez problémov zvládne, začať z tej úrovne, ktorú má dieťa ešte bezpečne zvládnutú. Vhodnými metódami pri práci s deťmi s dysgrafiou sú napríklad: uprednostnenie ústneho skúšania pred písomným, zníženie množstva písaného textu alebo zadávanie diferencovaných úloh, cvičenie zrakového alebo sluchového vnímania, obťahovanie, písanie do piesku, modelovanie písmen, využitie práce s PC. Takisto sú dôležité uvoľňovacie cviky na ruky a rovnako je podstatné naučiť dieťa správne držať písacie potreby, správne sedieť, mať nastavenú správnu výšku stola i stoličky. 

Podľa potreby je možné využiť rôzne korekčné pomôcky, ako sú:

  • gumové nadstavce na perá, 
  • trojhranné perá, 
  • pomocné linajky, 
  • predlohy s tvarmi písmen a pod. 

Pri výbere hier a materiálov, s ktorými dieťa pracuje, je dobré zamerať sa na tie, ktoré podporujú zmyslové vnímanie, najmä v  oblastiach, ktoré sú oslabené (zrakové, sluchové, priestorové, pravo-ľavú orientáciu), pamäť, pozornosť, myslenie, reč a motorické funkcie. Pomoc by však mala byť zameraná na celú osobnosť dieťaťa. 

PhDr. Jana Tholtová, psychologička
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie 

Súvisiace články

09.01.2018 20:00

„No dobre, ešte jeden medovník a už naozaj stačí!“

Vieme, prečo vlastne jeme?
18.01.2018 20:00

Výtvarná výchova ako ďalšia oblasť poznania predškoláka

Kreslenie je pre dieťa prirodzenou činnosťou, s ktorou môže začať už v útlom veku. Aj keď sa nám spočiatku môže zdať, že dieťa skôr vyryje dieru do stola, než niečo nakreslí, je na mieste tieto aktivity podporovať a rozvíjať. 
30.08.2017 09:06

Pozornosť

V predošlej časti psychologickej poradne sme sa venovali všeobecnému uvedeniu problematiky účelového správania, pričom sme vychádzali z konceptu Alfreda Adlera a Rudolfa Dreikursa.