Späť na zoznam
Poradňa
Autor: UCN
09.01.2018 20:00

„No dobre, ešte jeden medovník a už naozaj stačí!“

Vieme, prečo vlastne jeme?

V prvom rade preto, lebo máme hlad. Aké jednoduché... V tomto prípade riešime prirodzenú fyziologickú potrebu organizmu – naše telo potrebuje energiu, bielkoviny, tuky, sacharidy a všetko ostatné.

Občas sa však stáva, že jeme len tak. Keď nie sme hladní, ale máme na „niečo dobré chuť". Vtedy nevedomky riešime potrebu duše. Tento jav nazývame psychogénne jedenie, t. j. jedenie vyvolané emóciami. 

 Ako zistíte, že ide o psychogénne a nie klasické jedenie?

  • Jete aj vtedy, keď nie ste hladní.
  • Potreba zjesť „niečo dobré" môže prísť v jednom okamihu, akoby ju niečo zaplo diaľkovým ovládačom – Pociťujete silné nutkanie jesť nejakú veľmi konkrétnu (obľúbenú) potravinu – áno, napríklad čokoládu.
  • Ste otvorení návrhom. Kolegyňa sa dvíha od stola s vetou: „Idem si do bufetu kúpiť venček, donesiem aj tebe?" A zrazu sa aj vám zdá venček ako výborný nápad.  
  • Stáva sa vám, že jete bezmyšlienkovite: napríklad zjete kúsok po kúsku celé balenie lentiliek alebo pražených arašidov bez toho, aby ste to uvedomili, dokonca si pri tom málokedy uvedomujete chuť potraviny v ústach.

Kde sa tá neodolateľná chuť berie?

Tam dnu, takmer v samom jadre vášho mozgu, je časť, ktorá sa volá hypotalamus. To je miesto, odkiaľ mozog kontroluje nielen vašu telesnú teplotu, tepovú frekvenciu, sexuálnu túžbu a metabolizmus, ale aj emócie a hlad. Práve v tejto časti, kde sa emócie tak intímne dotýkajú hladu, sa rozhoduje o vašom víťazstve alebo prehre pri jedení a chudnutí. 

_____________________________________
 

Keď vás nazúria študenti, bežíte si do kancelárie zobrať tri stonky zeleru? Alebo keď vám lezie na nervy kolegyňa v kabinete, vyberiete sa na dvor požuť zopár púpavových listov?
Asi nie.
:)

______________________________________

Pri psychogénnom jedení sa vaše aktuálne emócie spoja s vašimi spomienkami ( jaj, tá mamina sviečková a starkine koláče boli také dobréé!) a už to ide...

Jete predovšetkým to, čo vás naučili jesť, keď ste boli maličkí, a to, čo ste sa naučili jesť sami, keď vám bolo zle

Jete to, čím ste sa naučili odmeňovať, chrániť, uvoľniť sa. Neverím, že na svete žije človek, ktorý by skutočne našiel pri strese uvoľnenie v jedení púpavy alebo zeleru a je mi jasné prečo. 

-> Po prvé, vaši rodičia neboli zajace, ale ľudia, a tak vás nenaučili, že jedným z vrcholných životných zážitkov je mladá púpava.

-> A po druhé, tieto potraviny neobsahujú nič, z čoho by vo vašom mozgu vznikli vaše vlastné drogy (napr. sérotonín). Takže kto by jedol zeler a púpavu, keď mu je zle a potrebuje si vrátiť stratený pocit bezpečia a šťastia?

 

Ilustračné fotoh: unsplash.com by Igor Ovsyannykov

Drogy? Ja mám nejaké drogy?

Spomeňme zopár chemikálií, ktoré vo vašom mozgu regulujú emócie.

  • Noradrenalín: pomáha vám utekať pred valiacim sa kameňom alebo statočne bojovať s komárom v spálni.
  • Sérotonín: vraj hormón šťastia. V skutočnosti to však nie je ani hormón, ani šťastie, ale mediátor uvoľnenia a spokojnosti.
  • Dopamín: je to váš osobný klaun – pomáha vám necítiť a zabudnúť na bolesť, umožňuje vám prežívať radosť, cítiť uznanie a odmenu. Hrá dôležitú úlohu aj pri vzniku lásky a závislosti (preto sa nám tak často tieto dve veci miešajú).
  • GABA (gama – aminomaslová kyselina): táto aminokyselina z vás robí zodpovedných ľudí, ktorí vedia, že ráno treba ísť do práce, aj keď by ste radšej zostali v posteli (nepýtajte sa ma, ako sa jej, tej GABA-y, nie práce, môžete zbaviť, pretože to neviem).
  • Oxid dusnatý: dôležitý plyn, voľný radikál, ktorý využívate napríklad pri upokojení, modlitbe či meditácii, je však nevyhnutný aj na to, aby sa vám roztiahli cievy práve tam a vtedy, keď to najviac potrebujete (a to nielen pri práci :)).

Vo vašom mozgu je aj množstvo iných druhov komunikačných látok, ale tieto sú na pochopenie psychogénneho (emotívneho) jedenia najdôležitejšie. A teraz zase späť do toho hypotalamu, kde sa ukrýva centrum sýtosti. Nenechajte sa oklamať škŕkaním v bruchu. Je to váš mozog, kde sa rozhoduje o vašom jedení. 

 

Signály sýtosti 

vedie ich látka CART
potláčajú chuť do jedla, stimulujú metabolizmus, zvyšujú hladinu inzulínu, aby vaša energia v krvi smerovala do svalov a nie do tukových buniek 

Signály hladu 

pod vedením NPY – neuropeptid Y, medzi nami zvaný tiež „ Neviem Prečo Yem",
vyvolávajú hlad, ktorý vás má presvedčiť, že potrebujete jesť EŠTE VIAC

 

Otázka:
Ktoré signály bude mozog počúvať?

Odpoveď:
Predsa tie, ku ktorým vás priťahujú vaše emócie. 


Ak máte hladiny piatich centrálnych hráčov svojich emócií (noradrenalín a spol.) príliš nízko, vo vašom mozgu stúpa „hlučnosť" NPY a vy budete jesť bez ohľadu na to, či si myslíte, že máte pevnú vôľu, alebo nie. 

Je to začarovaný kruh. Emócie vyvolávajú psychogénne jedenie a psychogénne jedenie vyvoláva emócie. A to rovnako pozitívne, ako i negatívne. 
       Ten blažený pocit, keď si otvoríte salónku... A ten pocit viny, keď zistíte, že je vlastne polnoc a vy ste        „odsalónkovali" celý stromček. 

Človek, ktorý svoje emócie rieši jedlom, riskuje, že prehliadne veľmi dôležité informácie, ktoré nám emócie prinášajú.

Ak máte chuť na...  Pravdepodobne cítite...
tuhé potraviny (napr. mäso), tvrdé a chrumkavé potraviny hnev
cukor a sladkosti depresívne stavy
mäkké a sladké potraviny (zmrzlina) úzkosť
slané potraviny  stres, preťaženie
objemné jedlá (cestoviny, buchty, krekery)   samotu, sexuálnu frustráciu
čokoľvek a všetko   žiarlivosť 

 
  A teraz trošku psychopatológie

Neschopnosť primerane narábať so svojimi emóciami je podľa psychologického výskumu nielen príčinou „bežného" prejedania sa, ale aj bulímie a záchvatového jedenia (tzv. binge eating). Anorexia je zrejme tiež snahou unikať pred emóciami pomocou manipulácií s jedlom. Tieto problémy už vyžadujú dobrého a skúseného psychoterapeuta.

      -> Jedným z dôvodov (opakujem: jedným z mnohých dôvodov) anorexie u dievčat môže byť odpor či nestotožnenie sa s rolou ženy. Absencia potravy má za následok pokles váhy, stratu „ženských kriviek", ako i menštruácie. Extrémna manipulácia s kalóriami je len zradný pokus mysle o dosiahnutie „vyššieho" cieľa.

Všetko podrobne vysvetľuje moja kniha „Plán B". :)

 

MUDr. Igor Bukovský, PhD.

A je tu ďalšia súťaž!!!

Napíšte nám:

  • kedy naposledy ste podľahli psychogénnemu jedeniu,
  • ako ste sa cítili, 
  • čo dobré ste si dali. 

A hrajte o spomínanú knihu „Plán B"!!!

 

Príklad:

Komu: redakcia@ucn.sk

Predmet: súťaž Bukovský

Správa: Naposledy včera. Nahneval ma pes. Zjedla som asi tonu pukancov. 

 

Výhercu vyžrebujeme 31. 1. 2018.


 

 

 

Súvisiace články

25.12.2017 15:45

Zdravotné cvičenie

Doc. MUDr. Róbert Rusnák, Phd., Mgr. Marina Kolarová, PhDr. Zuzana Hrčková, OZ Za zdravší život - Zdravotné cvičenie je vysoko efektívny a organizovaný systém cvičení, ktoré sa využívajú na prevenciu chybného držania tela a lie...
23.03.2018 11:17

Vitamín C - ako ho (ne)poznáme

Aj vy ste privítali jar v koženke (aj keď vonku snežilo)? A aj vy sa teraz trápite s bolesťami hrdla, dutín či teplotou?
30.08.2017 09:06

Pozornosť

V predošlej časti psychologickej poradne sme sa venovali všeobecnému uvedeniu problematiky účelového správania, pričom sme vychádzali z konceptu Alfreda Adlera a Rudolfa Dreikursa.