Vo vysokom školstve nastávajú výrazné zmeny. Zredukuje sa ich počet, ale naskytnú sa aj nové príležitosti pre pedagógov a študentov. Ako bude prebiehať samo-očisťovací proces na VŠ a čo sa stane s tými, ktoré sa preslávili plagiátorstvom? Na otázky odpovedá Ľudovít Paulis, štátny tajomník Ministerstva školstva.
Mali ste možnosť absolvovať rôzne odbory na rozdielnych vysokých školách na Slovensku. Čím sa výrazne odlišovalo štúdium za Vašich čias a teraz? V čom sa vysoké školstvo odvtedy zmenilo, resp. zlepšilo?
Zmien, ktoré sa udiali je viacero. Prvá a najdôležitejšia je možnosť štúdia vo vyspelom zahraničí. Za mojich čias sa to ešte len začínalo, dnes môžete absolvovať časť štúdia alebo dokonca celé štúdium na najprestížnejších zahraničných univerzitách. Ďalšou zmenou je aj prechod z fyzickej podoby informačných zdrojov na podobu elektronickú, čo môže byť dobré, ale aj zlé. Výrazne sa zmenil aj počet študentov na vysokých školách. Jednak prichádzajú populačne slabšie ročníky a tiež dlhodobo klesá záujem o štúdium na Slovensku. Mnoho talentovaných stredoškolákov dáva prednosť zahraničným univerzitám. Tomuto sa naše vysoké školy neprispôsobili. Je tu pomerne veľká ponuka často podobných študijných programov a relatívne malý počet záujemcov. Nevytvára sa tak konkurenčný tlak a študenti nemajú motiváciu viac sa snažiť.
Z toho vyplýva, že sa zmenil aj prístup študentov k vysokej škole, však?
Presne tak. Študenti vedia, že im stačí priemerná snaha na to, aby sa dostali na lepšiu vysokú školu na Slovensku. Ak budú mať ešte o trochu lepšie výsledky, dostanú sa aj do zahraničia. Výstup zo strednej školy je preto slabší ako bol voľakedy.
Je teda lepšie spojiť vysoké školy, aby sme zefektívnili ich fungovanie?
Nemalo by byť toľko ponúkaných miest ako je teraz, lebo ich ani toľko nepotrebujeme, to je prvá vec. A druhá zase to, aby nám najlepší študenti neodchádzali na zahraničné školy, ale ostávali u nás. A práve tomu môže pomôcť prerozdelenie vysokých škôl. V rámci fakúlt tak vznikne dynamika, ale aj väčšia spolupráca. Inak bude vyzerať fungovanie na katedre, kde je len jeden učiteľ, ako keď ich tam bude dvadsať. Pedagógovia budú síce spolu, no aj napriek tomu si budú môcť zachovať svoj vlastný štýl vyučovania. Prínosné to bude aj pre študentov. Začnú vidieť, že sa dá vyučovať aj inak, môžu učiteľovi napísať za to pochvalu, alebo naopak upozorniť na ich nedostatky. Na podobnom spájacom princípe fungujú aj univerzity vo Francúzsku alebo vo Fínsku.
V nedávnom rozhovore pre RTVS ste v kontexte spájania vysokých škôl spomínali aj ich samo-očisťovací proces. Čo to presne znamená?
Spájanie vysokých škôl nechceme robiť direktívne. Chceme dať vysokým školám možnosti, aby s týmto procesom začali samé od seba a urobili to takým spôsobom, ktorý im najviac vyhovuje. Záleží nám na tom, aby vysoké školy dodržiavali nastavené parametre a mali ambíciu napredovať. Samozrejme, že následkom spájania môže byť aj to, že niekto, kto nebude vedieť tieto nároky splniť, sa buď bude musieť prispôsobiť, alebo odísť. Nejde iba o pedagogický zbor, ale aj o vedecko-výskumný tím a najmä o obslužný personál, ktorý predstavuje zhruba polovicu všetkých zamestnancov vysokých škôl. Práve procesom spájania sa tieto obslužné činnosti budú môcť po personálnej stránke zredukovať.
“Spájací proces” vysokých škôl na Slovensku sa už začal. Ktoré univerzity sa zapojili?
Rektori bratislavských a košických vysokých škôl sa vyjadrili, že sa plánujú spájať do väčších celkov. Tu chcem pochváliť pánov rektorov. Keď sme prišli na univerzity, rektori už mali tento “spájací” proces rozbehnutý. Medzi viacerými rektormi vidím ľudí, u ktorých nemám obavu o to, že dokážu priviesť slovenské vysoké školy naozaj do 21. storočia. Potrebujeme ľudí s víziami, ktorí za ne dokážu aj bojovať vo svojom akademickom prostredí. Ako napríklad rektor Slovenskej technickej univerzity, profesor Fikar. Ponúka víziu ako by mala vyzerať moderná vysoká škola a na takýchto reformách budeme radi spolupracovať. Podporíme ich legislatívne. S profesorom Fikarom sme sa napríklad rozprávali aj o výpadku financovania pre STU, keďže objem eurofondových prostriedkov pre Bratislavský kraj je limitovaný. Preto sme spolu pripravili vhodné parametre investícií z fondu obnovy, ktoré by tento výpadok pre STU mohli kompenzovať. A aby sme ale nehovorili len o Bratislave, prípade Košiciach, verím, že sa k reformným snahám pripoja aj ďalšie vysoké školy, ktoré to budú vnímať ako príležitosť zlepšiť svoju pozíciu v slovenských alebo medzinárodných rebríčkoch univerzít.
Čo sa stane s vysokými školami, ktoré nemajú na Slovensku dobré renomé, napríklad kvôli plagiátorstvu?
Momentálne je v NR SR novela zákona číslo 131/2002, ktorá má do budúcnosti zabezpečiť, že keď študent nekalým spôsobom získa titul, vysoká škola mu môže štúdium označiť za neplatné a odobrať titul. Zároveň sa na vysokých školách budú implementovať nové štandardy. Ich súčasťou je napríklad to, aby si vysoké školy vytvárali mechanizmy na kontrolu originality. Slovenská akreditačná agentúra bude následne dohliadať na to, či na vysokých školách tieto mechanizmy boli zavedené a či naozaj fungujú. Pokiaľ mechanizmus nebude fungovať alebo dokonca nebude zistená jeho existencia, bude Akreditačná agentúra oprávnená vyzvať vysokú školu k náprave alebo jej aj odobrať akreditáciu.
V dôsledku korona vírusu sa musel zmeniť spôsob výučby na VŠ. Ako vnímate zvládnutie prechodu prezenčnej výučby do online priestoru?
Bola to veľká zmena, ale nie nezvládnuteľná. Z pohľadu ministerstva školstva je veľkou výhodou, že vysoké školy majú decentralizovaný systém, my ich teda priamo neriadime. Rozpíše sa im dotácia a oni si s ňou už hospodária. Vysoké školy teraz dostanú až 19 miliónov eur na škody a výdavky spôsobené korona krízou. Sami si vyčíslili túto sumu. Musím tiež vyjadriť pochvalu za to, že sa vysoké školy na ďalšiu vlnu korona krízy poctivo a s predvídavosťou pripravili. Kým to ešte bolo bezpečné, semester začali s výučbou, na ktorej bola potrebná fyzická prítomnosť študentov. Teraz však už fungujú na hybridnej, alebo až úplne dištančnej forme výučby. Výnimkou sú posledné ročníky lekárskych fakúlt, kde je prístup k laboratórnemu vybaveniu a možnosť praktických cvičení nutnosťou (pozn. rozhovor sa konal ešte pred zverejnením uznesenia vlády o obmedzení vychádzania v súvislosti s pandémiou COVID-19).
Je možné, že sa v budúcnosti presunie vyučovanie na vysokých školách len do online priestoru?
S koronou sa musíme naučiť žiť a toto nie je riešenie na dva týždne, ale dlhodobejšieho charakteru. Reč je o jednom až dvoch akademických rokoch, potom by sme sa mohli postupne vrátiť do normálu. Keď sa tam raz dostaneme, určite bude posilnená aj online zložka, ale tá nemôže úplne nahradiť vzájomnú fyzickú prítomnosť študentov a vyučujúcich v reálnom čase. Budeme na to myslieť aj pri spomínanej novele zákona číslo 131/2002, kde bude potrebné presnejšie zadefinovať, čo sa myslí pod pojmom “prezenčná výuka”. Je rozdiel medzi dištančnou výukou štýlom, že učiteľ niečo pošle, študent to urobí v ľubovoľnom čase a pošle mu to naspäť a tým, ak sú vo virtuálnom priestore prítomní všetci študenti aj učiteľ naraz. Toto by sa mohlo považovať za alternatívu fyzickej výuky. Zakomponovanie týchto mechanizmov si dokážem predstaviť, ale nestotožňujem sa s myšlienkou, že by raz vysoké školy začali fungovať čisto na virtuálnom modeli.
Ďakujeme za rozhovor.
Zdroj fotiek: minedu.sk, facebook.com / Ľudovít Paulis
