Späť na zoznam
Rozhovory
Autor: Dominika Dubovanová
02.11.2020 09:50

Ako prebieha dištančné vzdelávanie na medicíne?

Základné, stredné, ale aj vysoké školy museli náhle prejsť na formu dištančného vzdelávania. Pre väčšinu z nás to bola veľká výzva a mnohí sme sa museli rýchlo naučiť využívať dostupné technologické prístupy na to, aby sme sa navzájom spojili. Ako to však zvládajú študenti medicíny, ktorých vzdelávanie si vyžaduje bezodkladnú odbornú prax? 

 

V rozhovore sme sa rozprávali so študentkami medicíny z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (ďalej len LF) a Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine Univerzity Komenského (ďalej len JLF).

Ako túto situáciu ohľadom pandémie vnímate ako študent? Zmenil sa Váš život po nejakej stránke alebo ste nezaznamenali žiadne výrazné zmeny?

LF: Je potrebné dodržiavať opatrenia v záujme ochrany verejného zdravia, ale zároveň netreba podliehať panike a informácie si overovať z dôveryhodných zdrojov. Situácia si vyžaduje predovšetkým disciplínu a zodpovednosť, spolupatričnosť a toleranciu voči druhým, adaptabilitu na nové, rýchlo meniace sa podmienky. Za najväčšiu zmenu považujem prechod na onlinovú výučbu a obmedzenie voľnosti pohybu.

JLF: Určite áno. Myslím si, že veľa vecí sme brali ako samozrejmosť. Žili sme vo väčšej istote. Dnes už vôbec nevieme, čo môžeme nasledovať zajtra.

Ako vyzeralo vzdelávanie na Vašej škole pred začiatkom respektíve počas pandémie koronavírusu (prednášky, cvičenia, prax)?

LK: Vzdelávanie pred začiatkom pandémie prebiehalo prezenčnou formou. Prednášky pred začiatkom pandémie boli menej navštevované, ako pozitívum vnímam to, že teraz sú prednášky dostupné na internete, kde si ich môže študent pozrieť vtedy, keď uzná za vhodné v rámci svojho časového harmonogramu, aj opakovane. Cvičenia pred pandémiou prebiehali prezenčne aj teoretická, aj praktická časť cvičení. Počas pandémie prebieha teoretická časť cvičení online prostredníctvom MS Teams –  interaktívne vzdelávanie, kde sa nám v čo najväčšej miere snažia vysvetliť danú problematiku prostredníctvom hovorenej prezentácie doplnenej o video ukážky. Pri onlinových prednáškach aj cvičeniach máme priestor na otvorenú diskusiu.

JLK: Pred začiatkom pandémie prebiehalo v podstate všetko bežne. Ako medici sme chodili na cvičenia a prednášky do nemocnice, stretávali sa s pacientmi, vyšetrovali ich. Na začiatku februára bola v nemocnici chrípka, čiže na oddelenia nemohli chodiť príbuzní. Nám to bolo umožnené, keďže sme študenti. Avšak, nie všetky predmety máme v nemocnici.

Na aký odbor sa špecializujete? Vykonávate alebo vykonávali ste aj nejakú odbornú prax? Ak áno, kde?

LK: Môj študijný program je všeobecné lekárstvo. Absolvovala som letnú prax v nemocnici Ružinov v Bratislave, na centrálnom príjme. V súčasnosti pomáham v rámci praxe počas pandémie COVID-19 na mobilnom odbernom mieste a zúčastním sa aj celoplošného testovania, v rámci svojho okresu.

JLK: Ja študujem všeobecné lekárstvo, čiže musím prejsť skoro všetkými oddeleniami a špecializovať sa môžem po ukončení vysokej školy. Tento rok som na praxi nebola, pretože mi bola uznaná triáž v nemocnici počas pandémie COVID-19.

Fotobanka s bezplatnými fotkami na tému bezpečnosť, biochémie, biológia

Ako škola nabehla na dištančné vzdelávanie ešte počas prvej vlny pandémie? Ako to je teraz (prispôsobenie učiteľov, technologické prístupy, reakcie študentov)?

LK: Prvá vlna pandémie nás zastihla nepripravených, bola to nová situácia pre nás všetkých. Za krátky časový úsek sme si museli osvojiť nové platformy výučby – MS Teams a Moodle, zorientovať sa v nich a pracovať s nimi aktívne. Prispôsobiť sa novým formám skúšok a zápočtov (webkamera, mikrofón, časová tieseň). Vzhľadom na zložitosť situácie jednotlivé ústavy v súčinnosti s technickou IT podporou postupne prešli na dištančnú výučbu. Oproti začiatkom, teraz v druhej vlne pandémie ústavy zdokonalili svoj prístup aj v rámci organizácie, aj po technickej stránke. Reakcie študentov sú rôzne, hoci väčšina z nás by uprednostnila prezenčnú výučbu a bola v osobnom kontakte s vyučujúcimi či spolužiakmi. Študenti vyšších ročníkov sú ukrátení o bežnú prax v nemocnici, ktorú majú absolvovať v rámci svojho študijného rozvrhu.

JLK: Počas prvej vlny pandémie sme dostávali materiály (prezentácie, odborné články) a z niektorých sme mávali vyučovanie online cez MS Teams a Zoom. Testy prebiehali cez Moodle, písali sme seminárne práce a ústne skúšky sme mali prezenčnou formou na fakulte. Mali sme zadarmo simulačnú aplikáciu InSimu Patient, v ktorej sme si mohli trénovať indikácie vyšetrení, zisťovanie diagnózy a podobne. Myslím si, že počas druhej vlny vyučovanie prebieha lepšie. Všetky predmety sa vyučujú cez MS Teams. Veľa z cvičení a prednášok nám nahrávajú, čiže si ich môžeme pozrieť aj neskôr, keďže viacerí pracujú v odberných staniciach. Niektorí vyučujúci sa naozaj snažia a natočili vlastné videá, ktoré nám pomáhajú pochopiť danú problematiku. Alebo napríklad na psychiatrii sa rozprávame s pacientom, to sa ale samozrejme nenahráva.

V čom vidíte najväčšie výhody respektíve nevýhody dištančného vzdelávania? V čom spočíva podľa Vás najväčší problém dištančnej výučby na medicíne?

LK: Za výhody považujem to, že nie je nutnosť cestovania, ďalej možnosť lepšieho rozvrhnutia času na štúdium, domáce zázemie, v prípade ochorenia sa študent môže zúčastniť prednášok aj cvičení, možnosť opakovaného videnia prednášok a teoretických častí cvičení. Ako nevýhody by som označila absenciu osobného kontaktu, nemožnosť skupinového učenia sa so spolužiakmi, obmedzovanie ostatných členov rodiny, počas dištančnej výučby pri mnohých skúškach bola zmenená forma skúšky z ústnej na písomnú, veľmi prísne časové obmedzenia pri testoch. Za najväčší problém považujem absenciu vykonávania praktických zručností pri predmetoch, ktoré si ich vyžadujú a nemožnosť ich nácviku. 

JLK: Výhodou je asi len to, že ak je prednáška nahraná, môžem si ju pozrieť neskôr. Najväčší problém je, že sme úplne stratili kontakt s pacientmi. Medicína sa nedá študovať úplne externe. Hlavne posledné ročníky, ktoré sa učíme v nemocnici. Sme v podstate bez praxe, nikoho nevyšetrujeme ani neodoberáme anamnézu. Ale myslím si, že ak sa situácia upokojí a budeme sa môcť do školy vrátiť, všetci sa budú snažiť, aby sme všetko zameškané dobehli.

Čo by ste navrhovali zlepšiť do budúcna? Ako by sa škola prípadne učitelia či študenti mohli lepšie pripraviť na takúto situáciu?

LK: Do budúcna by som zlepšila včasnú a dostatočnú informovanosť študentov o priebehu výučby skúšok a ich hodnotenia. Myslím si, že na takúto situáciu sa nedá dopredu dostatočne pripraviť. Krízová situácia si vyžaduje krízové riešenia.

JLK: Myslím si, že nikto na začiatku pandémie nečakal takýto dopad. Nižšie ročníky, ktoré sú na teoretických ústavoch asi nemajú veľké problémy s výučbou. V nemocnici už nie je až taká dobrá situácia a klinické predmety sa vyučujú v nemocnici, takže sme radi, že si na nás nájdu vyučujúci čas aj napriek vyťaženosti. Škola nebola zle pripravená, väčší problém bol asi internát. Tam by sa určite dali robiť zmeny. Napríklad, aby sa študenti menej miešali medzi sebou na bunkách, ak by bývali na jednej bunke študenti z rovnakého ročníka. Taktiež by sa možno do budúcna malo zvážiť, či začať učiť prezenčne celú školu alebo niektoré ročníky, alebo predmety učiť online.

 

Ďakujeme za rozhovor.

 

zdroje obrázkov:

elabedu.eu

pexels.com

 

 

Súvisiace články

17.12.2019 10:35

Rozhovor s Katarínou Lazárovou, učiteľkou fotografického dizajnu na SŠUP animovanej tvorby

Mgr. Katarína Lazárová Po štúdiu Pedagogickej fakulty Komenského univerzity v odbore učiteľstvo výtvarného umenia pokračovala na VŠVÚ v Bratislave, kde absolvovala doplnkové dvojročné štúdium v ateliéri Laboratórium fotografie...