Späť na zoznam
Rozhovory
Autor: Frederika Schallerová
05.01.2021 18:06

„Cieľom mediálnej výchovy je umožniť žiakom, aby si osvojili stratégie kompetentného zaobchádzania s rôznymi druhmi médií a ich produktmi a súčasne rozvinúť u nich tzv. mediálne kompetencie.“ Rozhovor s docentom Norbertom Vrabcom

Mediálna výchova je čoraz viac skloňovaným pojmom. V dnešnom svete presýtenom informáciami je dôležité vedieť rozoznať pravdivé, objektívne a relevantné mediálne obsahy od nepodstatných, nehodnoverných či falošných správ a posolstiev, k čomu vedie práve mediálna výchova. Zaujímal nás jej aktuálny stav v slovenskom školstve, preto sme ohľadom mediálnej problematiky položili niekoľko otázok odborníkovi na danú sféru, docentovi z Fakulty masmediálnej komunikácie na UCM, Norbertovi Vrabcovi.

Doc. Mgr. Norbert Vrabec, PhD. pôsobí ako docent na Katedre mediálnej výchovy na Fakulte masmediálnej komunikácie sv. Cyrila a Metoda v Trnave a zároveň je jej vedúcim. Zaoberá sa mediálnou výchovou, metodologickými aspektmi výskumu médií a mediálnej gramotnosti a problematikou mládeže v kontexte mediálnej komunikácie. Je riaditeľom IMEC – Centra mediálnej gramotnosti. Je spoluautorom vzdelávacieho programu Kvalifikačné štúdium predmetu mediálna výchova pre učiteľov stredných škôl.

Čo všetko zahŕňa pojem mediálna gramotnosť? Sme my, Slováci, dostatočne mediálne gramotní?

Mediálnu gramotnosť môžeme vnímať ako komplexný súbor vedomostí, zručností a postojov, ktoré sú pre súčasného človeka veľmi dôležité, aby sa dokázal dobre zorientovať v svete médií. Pod pojmom médiá pritom nerozumieme iba noviny, rozhlas či televíziu, ale akékoľvek mediálne obsahy, ktoré môže nielen prijímať, ale aj vytvárať a distribuovať prakticky ktokoľvek. Najmä vďaka možnostiam, ktoré nám ponúka internet, je mediálny obsah (napr. vo forme textu, obrázkov, videí, zvukových súborov a pod.) dostupný okamžite po jeho vytvorení, navyše ním môžeme cielene zasiahnuť práve ten segment publika, o ktorý máme záujem. To je obrovská zmena v porovnaní s tradičnými masovokomunikačnými prostriedkami, ktoré dlhé desaťročia mali monopolné postavenie pri formovaní verejnej mienky. Dnes môže obrovské publikum získať ktokoľvek, kto ovláda príslušné stratégie a techniky využívania sociálnych médií a dokáže publikum svojím obsahom zaujať. Tieto trendy stoja aj v pozadí v súčasnosti často spomínaného fenoménu dezinformácií a falošných správ. Pre veľkú časť mediálneho publika nie je rozhodujúca kvalita, objektivita a hodnovernosť mediálnych komunikátov, ale skôr to, nakoľko príslušné mediálne obsahy zapadajú do ich mentálneho nastavenia, nakoľko sa s nimi dokážu stotožniť a do akej miery potvrdzujú ich existujúce presvedčenia, názory a postoje.

V rámci informačnej spoločnosti je preto mediálna gramotnosť základnou zručnosťou všetkých vekových skupín populácie – vonkoncom to nie je iba záležitosť detí a mládeže. Dôležitou súčasťou mediálne gramotného človeka je aj jeho kritické myslenie, ktoré je nevyhnutné rozvíjať aj u dospelej populácie. Úroveň mediálnej gramotnosti na Slovensku bola v uplynulých rokoch predmetom viacerých  výskumov, z ktorých vyplynulo, že máme stále čo zlepšovať. Našťastie existuje už pomerne veľa rôznych iniciatív, ktoré sa snažia v tejto oblasti ponúkať konkrétne riešenia – či už vo forme rôznych neformálnych vzdelávacích programov, iniciatív v prostredí sociálnych sietí, ale aj vzdelávania prostredníctvom digitálnych hier, rozvíjaním kritického myslenia a overovania faktov.

Najmä u detí a dospievajúcich sú veľmi dôležité aj kreatívne aspekty mediálnej gramotnosti – teda schopnosť praktického a aktívneho zapojenia sa do komunikácie prostredníctvom médií. To môže mať podobu praktickej tvorby mediálnych produktov (napr. príspevky do školského časopisu, rozhlasu, krátke videá, fotografie, texty na školskú webovú stránku, sociálne siete a pod.). V tejto oblasti je nezastupiteľná úloha učiteľov a vedenia škôl, ktoré by mali takéto aktivity čo najviac podporovať, pretože významnou mierou prispievajú k rozvoju mediálnej gramotnosti.

Čo je to vlastne mediálna výchova? Väčšina ľudí má o jej definícii asi mylnú predstavu. V súčasnej dobe je pravdepodobne veľmi potrebná.

Vhodným prostriedkom a účinným nástrojom, ktorý prispieva k osvojovaniu si mediálnej gramotnosti, je predovšetkým mediálna a informačná výchova. Tá môže mať rozmanité podoby a môže byť realizovaná v rôznych prostrediach a kontextoch. Nemusí ísť len o školské prostredie, vzdelávanie môže prebiehať aj v prostredí internetu či formou rôznych kurzov a cieľovou skupinou môžu byť napríklad seniori, rodičia, učitelia a podobne.

V školskom prostredí je cieľom mediálnej výchovy umožniť žiakom, aby si osvojili stratégie kompetentného zaobchádzania s rôznymi druhmi médií a ich produktmi a súčasne rozvinúť u nich tzv. mediálne kompetencie. Ide o špecifický súbor spôsobilostí zmysluplne, kriticky a selektívne využívať médiá a ich produkty. Pre učiteľa to znamená viesť žiakov k tomu, aby lepšie poznali a chápali pravidlá fungovania mediálneho sveta, zmysluplne sa v ňom orientovali a selektovane využívali médiá a ich produkty. Cieľom mediálnej výchovy je predovšetkým vychovať žiakov ako občanov, schopných vytvoriť si vlastný názor na základe prijímaných informácií, kriticky posudzovať médiami šírené posolstvá, objavovať v nich to hodnotné pre svoj osobnostný, študijný a profesijný rast. Dôležité je však uvedomovať si fakt, že svet médií má i svoje negatívne stránky a práve úlohou mediálnej výchovy je sprostredkovať vedomosti a  zručnosti, prostredníctvom ktorých si tieto negatívne vplyvy uvedomíme a môžeme ich zámerne eliminovať.

Prečo ste sa rozhodli vytvoriť portál medialnavychova.sk? Odkedy Váš projekt funguje? Aká je jeho história?

Portál medialnavychova.sk má ambíciu prinášať domáce i zahraničné aktuality o problematike mediálneho vzdelávania, informovať o nových projektoch, programoch, iniciatívach či nástrojov, ktoré môžu byť pre záujemcov o túto oblasť zaujímavé. Portál prevádzkuje Centrum mediálnej gramotnosti, ktoré vzniklo z iniciatívy Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda už pred desiatimi rokmi. Prvoradým cieľom Centra mediálnej gramotnosti je intenzívna komunikácia a spolupráca so všetkými zainteresovanými subjektmi i jednotlivcami, ktorých zaujíma mediálne vzdelávanie. Ide napríklad o rôzne organizácie v pôsobnosti rezortu kultúry a školstva, akademický sektor, neziskové organizácie, základné a stredné školy, ale aj rôzne iniciatívy v oblasti neformálneho vzdelávania. Organizujeme aj rôzne súťaže a vzdelávacie aktivity pre žiakov, študentov i učiteľov základných a stredných škôl. Našou najnovšou iniciatívou je Školiace mediálne centrum (https://smc.fmk.sk/), ktoré ponúka rôzne vzdelávacie programy v prezenčnej i dištančnej forme. Programy sú ťažiskovo zamerané na reflexívno-produktívne učenie a učenie sa o médiách, kritické myslenie a zodpovedný prístup v zaobchádzaní s médiami. Účastníci vzdelávacích programov činnostným spôsobom spoznajú formálne a obsahové zložky tvorby diverzných mediálnych produktov, získajú autentické skúsenosti s podmienkami mediálnej produkcie a poznatky o technických a organizačných aspektoch fungovania médií, čo ich má uspôsobiť kriticky vnímať a hodnotiť mediálne obsahy.

Existuje samostatný predmet mediálna výchova na školách alebo je súčasťou iných predmetov? Forma výučby pravdepodobne nie je presne stanovená.

Školská obsahová reforma v rokoch 2008 - 2009 umožnila začleniť mediálnu výchovu do obsahu vzdelávania na základných, podobne ako na stredných školách. Stala sa tak povinnou súčasťou obsahu vzdelávania a  je možné ju realizovať na školách vo viacerých formách. Podľa našich prieskumov je najrozšírenejšou formou integrácia mediálnej výchovy ako prierezovej témy. To znamená, že učitelia zaraďujú rôzne témy a prvky rozvíjajúce mediálnu gramotnosť do svojich vyučovacích predmetov – najčastejšie slovenského jazyka a literatúry, informatiky, náuky o spoločnosti, cudzích jazykov, ale aj ďalších predmetov. V niektorých školách majú zaradenú mediálnu výchovu ako samostatný vyučovací predmet – väčšinou s časovou dotáciou 1 až 2 hodiny týždenne. Treťou formou, ktorá je v slovenských školách pomerne rozšírená, je mediálna výchova vo forme rôznych projektových aktivít, kurzov, besied a pod. Do tejto kategórie patrí aj to, ak sú žiaci zapojení do tvorby školského časopisu, spravujú si webovú stránku, triedny alebo školský profil na sociálnej sieti a podobne. Škola môže tiež organizovať rôzne besedy s odborníkmi na kritické myslenie, bezpečné používanie internetu, zapájať sa do rôznych súťaží či projektov. Výber spôsobu, formy a časového rozsahu začlenenia mediálnej výchovy je v kompetencii príslušnej školy v rámci školských vzdelávacích programov. 

Žijeme dobu, v ktorej sme presýtení informáciami šíriacimi sa médiami. Je ťažké sa zorientovať v tom, ktoré sú skutočne dôležité. Médiá často využívajú manipulačné prvky a techniky. Dokážeme selektovať, ktoré informácie sú relevantné a objektívne, ktoré si zasluhujú našu pozornosť? S mediálnou výchovou a gramotnosťou súvisí aj kritické myslenie. Vieme kriticky skúmať informácie prichádzajúce z médií?

Kritické myslenie by sme mali vnímať predovšetkým ako praktický nástroj, ktorý nám umožňuje lepšie sa orientovať vo svete, správne reagovať v rôznych situáciách, v ktorých  sa denne ocitáme, efektívne pracovať s informáciami a využívať ich v osobnom, pracovnom i spoločenskom živote. Ešte v relatívne nedávnej minulosti boli informácie pomerne ťažko dostupné – ak ste ich chceli získať, museli ste vyvinúť isté úsilie a i tak boli dostupné zdroje značne limitované. Dnes je situácia presne opačná – informácie sa na nás valia z každej strany a ak má niekto aspoň minimálnu snahu a zručnosti, veľmi rýchlo a jednoducho nájde presne to, čo potrebuje. To je obrovská výhoda, ktorú však mnohí z nás nedokážu využiť a ani si s tým množstvom dostupných informácií poradiť. Aj pri práci so žiakmi zo základných a stredných škôl si všímame, že mnohým z nich chýba elementárna zručnosť triedenia a vyhodnocovania informácií. Pohybujú sa väčšinu dňa na sociálnych sieťach, kde nič vyhľadávať nemusia a iba pasívne prijímajú obsah, ktorý im algoritmy sociálnych médií servírujú. Ak majú niečo aktívne vyhľadať, často nedokážu sformulovať ani vhodné kľúčové slová, ktoré sú pre výsledky vyhľadávania potrebné. Nehovoriac už o tom, že ak aj nájdu nejaké informácie prostredníctvom vyhľadávača, nedokážu posúdiť ich relevantnosť, zhodnotiť z akého zdroja pochádzajú, porovnať ich s inými, podobnými informáciami. Práve tu je miesto pre uplatnenie kritického myslenia v praxi. Je to pomerne náročný mentálny proces, ktorým jednotlivec získava a hodnotí rôzne informácie zo sociálneho prostredia a na ich základe je schopný vyvodzovať logické a objektívne úsudky. Naše mentálne nastavenie si však s kritickým myslením príliš nerozumie – je ovplyvňované prostredím, v ktorom žijeme, ľuďmi, s ktorými sa stýkame, médiami, ktorými sme obklopení a množstvom ďalších faktorov. Kritické myslenie teda nie je niečo, s čím sa človek narodí. Je to vlastnosť, na ktorej je nevyhnutné neustále pracovať, zdokonaľovať sa v nej, klásť si neustále otázky a zaujímať sa o svet okolo seba. 

Ako zlepšiť situáciu výučby mediálnej výchovy v slovenskom školstve, čo by bolo dobré zmeniť? Sú pedagógovia na výučbu mediálnej výchovy dostatočne pripravení a školení?

Z našich zistení a výsledkov nami realizovaných výskumných projektov vyplýva, že napriek povinnosti škôl začleniť prvky mediálnej výchovy do obsahu vzdelávania, mnohé zo škôl pristupujú k tejto úlohe iba formálne. Dôvodov tohto stavu je viacero, ale za najdôležitejší považujeme nedostatok pedagógov, ktorí by sa problematike mediálnej výchovy dokázali na dostatočnej odbornej úrovni venovať. Nemožno im to však vyčítať, pretože mediálna výchova je pomerne zložitý a multidisciplinárne zameraný predmet. Ak ho chcete vyučovať, musí vás táto problematika zaujímať, neustále musíte na sebe pracovať a učiť sa nové veci, nakoľko svet médií sa neuveriteľne rýchlo vyvíja. Tento nepriaznivý stav umocňuje aj to, že na rozdiel od iných vyučovacích predmetov, sa na žiadnej vysokej škole pedagogického zamerania zatiaľ nedá získať kvalifikácia na vyučovanie tohto predmetu. Pozitívnou správou však je, že pribúdajú možnosti rôznych kurzov celoživotného vzdelávania, ako aj rôzne projekty, ktoré sa tejto problematike venujú a učitelia sa do nich môžu zapájať. Do budúcnosti však bude určite nevyhnutné vytvoriť priamo na pedagogických fakultách podmienky a možnosti, aby záujemcovia mohli študovať aprobáciu obsahujúcu aj predmet mediálna výchova.

Ďakujeme za rozhovor.

Zdroj obrázka: pexels.com