Späť na zoznam
Rozhovory
Autor: UCN
04.10.2019 13:55

Ekológia myslenia vyžaduje dokonale poznať fungovanie procesov na celej Zemi

Rozhovor s riaditeľom Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu nie len o komplexnej rehabilitácie

Čo znamená ekológia myslenia ?

Ekológia myslenia  je schopnosť človeka vnímať svoj myšlienkový proces a riadiť ho pozitívnym , konštruktívnym teda evolučným smerom. Treba mat na zreteli , že každý verbálny prejav i každá aktivita sa odohráva na základe myšlienkového impulzu. U každého človeka prichádza k tomu istému procesu : myšlienka - verbálny prejav - aktivita. V hierarchii tohto procesu je myšlienka príčinným a najdôležitejším komponentom, preto hlavný doraz by mal byt daný na kvalitu myšlienky , resp. myšlienkového procesu. Hlavný faktor ovplyvňujúci kvalitu myšlienkového procesu sú charakterové vlastnosti. Vedomosti a konkrétne realizačné nástroje k tejto téme sú kľúčom ku konštruktívnym riešeniam v každej sfére ľudskej činnosti . Ja to vnímam tak, že akonáhle začne človek príliš premýšľať, tak sa dostane do situácie takého snaženia, že ako si zjednodušiť prácu a život.

 

Akú úlohu tu zohráva vzdelanie ?

Dôležité je však vzdelanie a pochopenie súvislostí ešte predtým ako sa hlboko zamyslíme. Podľa uznávaného klimatológa prírodné prostredie na Zemi a nakoniec všetko okolo nás funguje už milióny rokov podľa nejakých prírodných zákonov (niektoré sa dajú charakterizovať aj strohými matematickými vzťahmi, iné majú vlastnosti deterministického chaosu). Zjednodušene sa to dá charakterizovať tak, že išlo hlavne o výber lepšej (úspešnejšej) z možnosti v prípade variability reprodukčného procesu, pričom hralo dôležitú úlohu aj nevyspytateľné šťastie. Optimálnym riešením nášho zasahovania do týchto procesov by malo byť vlastne nezasahovanie, čiže ponechanie voľnosti prirodzenému vývoju. Vzhľadom na to, že aj našou vinou rýchlo rastie počet obyvateľov a aj spotreba na Zemi, tak je jasné, že sme už prekročili bod zlomu a nevyhneme sa škodlivému ovplyvňovaniu procesov na Zemi. Môžeme už iba polemizovať o minimalizácii týchto našich škodlivých vplyvov. To sa ale nedá tak, že budeme nad tým iba filozofovať podľa priorít nejakej skupiny ľudí.

 

Čo je dôležité v tejto oblasti  vedieť ?

Súhlasím s názorom klimatológ a ( dojmológia nie je mojou silnou stránkou )  , že musíme dokonale poznať fungovanie procesov na celej Zemi a tak regulovať naše zasahovanie. V prípade ovplyvňovania klimatického systému Zeme, čoho dôsledkom je klimatická zmena a teda aj globálne otepľovanie klímy, ide najmä o pochopenie fyzikálnych zákonitostí priebehu nášho zasahovania. Tam sme už značne pokročili, lebo vieme kvantifikovať dôležitosť jednotlivých vplyvov. Jednoznačne na prvom mieste je zmena skleníkového efektu atmosféry vplyvom emisie skleníkových plynov a redukcie záchytu CO2, hlavne zničenými tropickými dažďovými pralesmi. Na druhom mieste sú oneskorené spätné väzby, ktoré môžu priebeh procesov značne urýchliť v nejakej budúcnosti (od minút po stáročia). Do popredia ale vystupujú aj ekonomické a sociálne dôsledky ovplyvňovania klimatického systému Zeme, ktoré majú nelineárny priebeh s časom (spočiatku sú pár rokov zanedbateľne malé, potom rýchle rastú, no už nemáme dosť prostriedkov na ich zastavenie).

 

A čo ekologickí nadšenci  ?

Chcel by som zdôrazniť to, že ekologické myslenie bez dostatočných odborných (vedeckých) znalostí môže spôsobiť viac škôd ako osohu. To by si mali uvedomiť všetci ekologickí nadšenci, hlavne z radov vedeckých amatérov.  Aby môj príspevok nevyznel lacno a plocho dovoľujem si citovať myšlienku mladého politológa k danej téme, ktorá ma zaskočila . „Zachraňovaním ľudí, fakticky prispievame k ničeniu našej planéty,  takže o tom takto zavše premýšľam. A druhá vec, keď už ste sa pýtali je tá, že ak pomáhame slabým, či tým vlastne nekonáme proti prírode - proti Darwinovej teórii druhov a fakticky tiež tým nepriamo neprispievame k ničeniu Zeme.  Toľko z filozofických eko zamyslení politológa."

 

Váš názor ?

Ja osobne som presvedčený , že tento názor trošku popiera podstatu ľudskosti. Každopádne regulácia počtu obyvateľov by bola určite vhodným riešením, ale pomáhanie slabším je základným prejavom spolupatričnosti.  Takto nejako vzniká rasizmus .  Namiesto humanizmu sociálny Darwinizmus - silnejší prežije. Kto je však silnejší?  Samozrejme , čo sa týka regulácie obyvateľstva v Číne regulovali počet detí a urobili dobre.  Navyše je potrebné spriemyselniť Afriku, aj časť Ázie - aby mali ľudia z čoho žiť a v čom sa vzdelávať. Je to aj otázka gigantických "národných" parkov v Afrike. Európania zničili lesy,  a teraz chcú, aby inde boli parky, kde môžu chodiť na poľovačky, alebo aspoň na výlety. Je to kolonializmus nového typu. Urbanizácia, vzdelávanie, osveta, spriemyselnenie - to sú smery, ktorými by sa mala Afrika uberať. No ale korporáciám asi  lepšie vyhovuje zaostalosť . Aj štátnosť v dezolátnom stave.  Aj tam žijú ľudia, nemajú menšiu hodnotu - človek má vždy rovnakú hodnotu, iba zločinci sa vydeľujú.

 

Môžem poprosiť ú múdru myšlienku na záver ?

Nech sa páči :) ...ak  sa budeme správať ako rieka, v mladosti plná sily a dynamiky, v strednom toku plná rozvahy a tvorivosti a v dolnom toku plná pokoja a užitočnosti, tak by sme mohli prísť  ku ústiu do mora bez škodlivých nánosov a tragédií. Tieto myšlienky je treba šíriť v záujme ľudstva.  

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

S pozdravom,

 

PhDr. Dušan Piršel

Riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím
 

Súvisiace články

24.09.2019 11:11

Plnohodnotný život pre každého občana

Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím ponúka komplexnú rehabilitáciu . O význame a prínose sme sa rozprávali s jeho riaditeľom Dušanom Piršelom .
20.12.2018 08:12

3D animácia na Súkromnej strednej umeleckej škole animovanej tvorby

     Rozhovor s Ing. Štefanom Kováčikom, učiteľom programov 3ds Max, Maya a Mudbox  v Súkromnej strednej umeleckej škole animovanej tvorby.
22.11.2016 07:30

Pozitívna psychológia nabáda k zlepšovaniu podmienok pre osobnostný rozvoj učiteľov a žiakov

Prečítajte si rozhovor s docentkou Evou Szobiovou, ktorá nám porozprávala o pozitívnej psychológii a jej využití na školách.