Späť na zoznam
Rozhovory
Autor: UCN
03.04.2016 20:00

Iveta Radičová: Učiteľ je vlastne tiež len študent, skúsenejší a starší

Iveta Radičová študovala sociológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, v roku 1997 získala docentúru a v roku 2005 ju vtedajší prezident Ivan Gašparovič vymenoval za profesorku sociológie. V roku 1992 založila neziskovú organizáciu S.P.A.C.E. – Centrum pre analýzu sociálnej politiky. Bola taktiež koordinátorkou výskumného tímu na Sociologickom ústave SAV, neskôr sa stala zástupkyňou riaditeľa Academia Istropolitana. Medzitým študovala aj na Oxfordskej univerzite.

Na snímke Iveta Radičová, zdroj: súkromný archív I. R.

BRATISLAVA - Profesorka sociológie Iveta Radičová bola ministerkou práce, prvou ženskou premiérkou Slovenskej republiky, političkou. Po ukončení politickej kariéry sa opäť venuje sociológii a pedagogickej činnosti. Vďaka svojej práci precestovala celý svet, prednášala a prednáša na mnohých významných univerzitách, zúčastňuje sa konferencií a práve dokončuje publikáciu s názvom To be or not to be EU. Okrem toho pôsobí ako špeciálny poradca európskej komisie a pracuje na projektoch Madridského klubu.

My sme sa jej spýtali na prácu v zahraničí a niekoľko otázok smerovalo aj k tomu, ako to momentálne vyzerá so slovenským školstvom. Nevynechali sme tému štrajku a zaujímali nás aj plány do budúcnosti.

súkromný archív I. Radičovej

Pani Radičová, máte bohatý životopis. Ste uznávanou pedagogičkou a sociologičkou aj v zahraničí, prednášate na mnohých významných univerzitách vo svete. Čo stálo za tým, aby ste to všetko dosiahli?

Na Slovensku máme veľa úspešných ľudí, profesionálov, ktorí sa snažia vykonávať svoju prácu najlepšie ako vedia. Chcú byť najmä užitoční pre ostatných a vnímajú svoju prácu ako jeden z dôležitých pilierov života a aj jeho zmyslu.  Na Slovensku sme len dvaja profesori sociológie v aktívnom veku, kritériá máme nastavené veľmi prísne. Je permanentnou výzvou porozumieť spoločnosti, poznať zákonitosti jej fungovania, diagnostikovať ohrozenia a navrhovať riešenia. Zároveň sociológia umožňuje pochopiť motívy, túžby a strádania ľudí v ich  každodennom živote. Takže predpokladom je sústavné poznávanie, ktoré nikdy nie je konečné, hľadanie odpovedí na stále nové otázky, kontakt s reálnym svetom a imaginácia.

Kto Vás priviedol k sociológii?

Profesor Alexander Hirner, jeho odborné práce aj životný príbeh. Mala som tú česť, že bol mojím sprievodcom štúdiom aj prvými vlastnými vedeckými prácami.

Čomu sa momentálne venujete? Na ktorých univerzitách prednášate?

Celú profesionálnu kariéru sa  venujem rodinnej a sociálnej politike spolu s metodológiou sociálneho výskumu. Práve dokončujem publikáciu „To be or not to be EU" založenú na rozhovoroch s najvyššími predstaviteľmi členských štátov EÚ a európskych inštitúcií ako výstup môjho pôsobenia v Berlíne na Robert Bosch Academy.  Pôsobím ako špeciálny poradca európskej komisie, pracujem na projektoch Madridského klubu, ktorý ma oslovil na členstvo v tejto organizácii spájajúcej bývalých prezidentov a premiérov, s čím sa spája aj pomerne veľa cestovania a prednášok v zahraničí. Bol by to dlhý zoznam vládnych aj akademických fór na rôznych kontinentoch. Naďalej, už 15 rokov, spolutvorím koordináciu sociálnych politík členských štátov EÚ. Ostatné tri roky som spolupracovala s Ekonomickým ústavom SAV na hľadaní riešení zamestnanosti a dlhodobej nezamestnanosti.

Pôsobíte aj na súkromnej škole BISLA. V čom je táto škola iná? Môžete nám ju bližšie priblížiť?

BISLA má v názve a hlási sa k filozofii „liberalarts", teda slobodných umení, po latinsky, artesliberales.  Je to tradičný európsky koncept vzdelanosti, ktorý sa prechoval v USA, ale za posledných dvadsať rokov sa vracia do Európy, hlavne do Holandska a Veľkej Británie. Iné školy sa od počiatku špecializujú a vlastne študent je hneď po maturite uväznený v jednej disciplíne. My sa naopak pokúšame študentovi otvoriť možnosti výberu, aby si našiel svoju disciplínu a napokon aby našiel svoje miesto v spleti našej zložitej spoločnosti ako slušný človek a čestný občan. To, aby vedel čo a kde má hľadať musí zvládnuť určité intelektuálne zručnosti, vedieť kriticky myslieť, písomne a slovne jasne formulovať svoje myšlienky a učiť sa z myšlienok tých najmúdrejších. Od Platóna až po trebárs lorda Dahrendorfa.

Treba zdôrazniť, že BISLA je nezisková organizácia a poskytuje len bakalárske štúdium. Nejde nám totiž o profit, ale o kvalitné vzdelávanie na bakalárskom stupni, ktorý slovenské a väčšina európskych vysokých škôl bohužiaľ dosť podceňujú. V poslaní našej školy je táto veta: Cieľom BISLA nie je len odovzdávať vedomosti, hoci tento cieľ je sám osebe hodnotný, ale aj utvárať návyky myslenia, návyky, ktoré pomáhajú každému z nás realizovať svoj potenciál ako ľudskej bytosti v plnom rozsahu. A to platí ako o študentoch, tak o profesoroch. Učiteľ je vlastne tiež len študent, skúsenejší a starší, rovnako však svojim celoživotným štúdiom hľadajúci a nanovo definujúci svoje postavenie, a presvedčenie a intelektuálne, morálne či občianske zásady.

Ako vnímate slovenské školstvo v súčasnosti? V čom sa zlepšilo a naopak, kde má nedostatky v porovnaní s minulosťou?

Problémov je niekoľko: nízke výdavky na školstvo, vedu a výskum, nevyhovujúci stav mnohých školských budov. Učitelia a pedagógovia patria u nás k najslabšie plateným zamestnancom s vysokoškolským vzdelaním. V medzinárodnom hodnotení pätnásťročných žiakov (PISA) sa slovenskí žiaci zhoršili vo všetkých testovaných oblastiach. O problémoch s učebnicami sa hovorí už roky, odborné vzdelávanie má nízku kvalitu, čo kritizujú aj samotní zamestnávatelia. Tí upozorňujú aj na nízku podporu duálneho modelu vzdelávania zo strany štátu a slabé motivovanie pre firmy, ktoré sa do tohto modelu chcú zapojiť. Priepasť medzi vzdelaním a trhom práce sa prehlbuje. Pretrváva aj nadmerná administratívna záťaž nesúvisiaca priamo s pedagogickou prácou. A v neposlednom rade je slabé aj budovanie znalostnej ekonomiky.

Niektoré opatrenia, ktoré zaviedla vláda Smeru, boli pre viaceré centrá voľného času likvidačné. Po novelizovaní zákona o financovaní základných, stredných škôl a školských zariadení, museli byť niektoré centrá voľného času dokonca zrušené, alebo museli znížiť počet zamestnancov a externých spolupracovníkov a kvôli zníženiu rozpočtu mali tiež problém s platením nájmov aj s vyplácaním miezd.

Čo vidíte ako najväčší nedostatok na Slovensku?

Slovensko patrí v EÚ medzi krajiny s najnižšími výdavkami na školstvo v pomere k HDP, pričom tento pomer sa za posledné roky znižuje. Kým v EÚ je priemer nad 5 percent, na Slovensku to bolo v roku 2013 len 3,8%. Dôsledkom je nielen nižšia kvalita vzdelávania, ale aj nízky spoločenský status učiteľov.

Učitelia a pedagógovia na Slovensku majú v porovnaní s inými vysokoškolsky vzdelanými zamestnancami najnižšie platy spomedzi 34 vyspelých krajín. Na Slovensku majú učitelia platy vo výške približne 44 % z priemerného platu vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov, priemer krajín OECD je v rozpätí 77-89 %. Nástupný plat učiteľov (absolventov pedagogických fakúlt) je necelých 590 eur, čo je na úrovni priemerného nástupného platu absolventov stredných škôl bez maturity.

Výskumy a štatistiky potvrdzujú, že tento faktor má značný vplyv na úroveň výsledkov žiakov – v hodnotení pätnásťročných žiakov (PISA) sa na najvyšších priečkach umiestňujú krajiny, ktoré najviac investujú do učiteľov, a to tak do ich platov, ako aj ich spoločenského a profesijného statusu.

Aké sú podľa Vás zahraničné vysoké školy a zahraniční študenti? V čom vidíte najväčší rozdiel?

Na Slovensku máme najviac univerzít v Európe v prepočte na 100 tisíc obyvateľov. Sieť vysokých škôl je predimenzovaná, nezodpovedá potrebám trhu práce, možnostiam, ani ľudským zdrojom, ktoré pre vysokoškolské vzdelávanie máme k dispozícii.

Pri predimenzovanej sieti vysokých škôl a obmedzených zdrojoch nie je možné naraz dosahovať kvalitu aj kvantitu. Doterajšie dôvodové správy k vysokoškolským zákonom a ich novelám argumentovali, že za najväčší problém slovenského vysokého školstva sa považuje nedostatočná kvalita vzdelávania. Málo sa však hovorí o nedostatočnej kvalite vedy a výskumu. Na časti univerzít je vedecká práca len formálne deklarovaná.

Okrem toho absentuje aj vízia a stratégia rozvoja univerzitného vzdelávania a doposiaľ nemáme ani jasne definované a všeobecne prijaté indikátory kvality vysokej školy. S tým súvisí aj otázka financovania vysokých škôl. Súčasný spôsob financovania je založený na výkone; nezohľadňuje zmeny v štruktúre ekonomiky a nekladie ani nároky na kvalitu prijímaných ani absolvujúcich študentov.

Naliehavým problémom tiež je, že mnoho absolventov VŠ nenájde zodpovedajúce uplatnenie na trhu práce. Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou nezamestnanosťou mladých ľudí v Európe.

V minulosti ste prednášali aj na Oxfordskej univerzite. Čo to pre Vás znamenalo?

Skúsenosť a výzvu. A trochu aj problém pri návrate domov. Napríklad v zistení, že študentov na našich vysokých školách treba kontrolovať, či si plnia zadania, či nepodvádzajú, ...

Oxfordská univerzita znamená prestíž. Akí sú jej študenti a pedagógovia?

Veľmi hrdí a identifikovaní so svojou univerzitou. Je to svet vysokých nárokov na pedagógov, študentov aj administratívu. Vzájomná úcta a rešpekt vytvára atmosféru ústretovú tvorivosti a vysokým výkonom.

Ako vnímate postavenie žien v školstve? Majú ženy na univerzitách rovnaké postavenie u nás ako v zahraničí?

Neviem posúdiť, môj pohľad by bol obmedzený len osobnou skúsenosťou. 

Začiatok tohto roka sa niesol v znamení štrajkovej pohotovosti, ktorá neskôr prepukla do ostrého štrajku učiteľov. Aký je Váš názor na štrajk?

Zažila som štrajky napríklad v Nemecku, Anglicku,... A za učiteľov demonštrovali študenti. Dlhodobo máme poddimenzované verejné, sociálne aj zdravotnícke služby. Myslím, že učiteľom, zdravotným sestrám, či predtým lekárom, právom došla trpezlivosť. 

Vidíte priestor na zlepšenie tejto situácie?

Určite áno. Niektoré riešenia sú realizovateľné okamžite, niektoré budú vyžadovať oveľa dlhší čas. Ale najmä, mali by sme dospieť k spoločenskej dohode o postupe riešení, pretože zásadné zmeny nie je možné uskutočniť za jedno volebné obdobie a potrebná je kontinuita bez ohľadu na typ vlády.

Veď hlavným motorom ekonomického rastu vyspelých krajín je znalostná ekonomika. Investície do vzdelania, vedy, výskumu a technológií sú všade vo svete spojené nielen s reštrukturalizáciou ekonomík, ale aj s rastom životnej úrovne obyvateľov a s postupným riešením problém nezamestnanosti.

Kým vo vyspelom svete sa v ostatných rokoch čoraz viac zdôrazňuje budovanie znalostnej ekonomiky a v EÚ sa hovorí o potrebe navýšiť výdavky na vedu na 3 % HDP, Slovensko financuje vedu približne na úrovni 0,4 % HDP. Vzdelávanie, veda, výskum a vývoj sa podieľajú na tvorbe HDP a na tvorbe pracovných miest a prispievajú ku konkurencie schopnosti ekonomiky.

Chápanie vedy na Slovensku je stále ešte v zajatí minulosti, veda má popri nízkom financovaní aj zastaranú organizačnú štruktúru a riadenie (v SAV aj na univerzitách).

Vo svetovom hodnotení vedecko-výskumných inštitúcií SCImago Institutions Rankings skončila Slovenská akadémia vied až na 429. mieste. V hodnotení krajín V4 dopadla dokonca najhoršie. Univerzita Komenského v Bratislave skončila v tomto svetovom hodnotení až na 792. mieste.

Napísali ste knihu Krajina hrubých čiar. Plánujete pokračovať v písaní ďalej?

Inšpirovali ste ma.

Na záver prezraďte našim čitateľom, čo Vás čaká v blízkej budúcnosti?

Snažím sa byť prospešná pri realizácii procesu decentralizácie na Ukrajine, priamo v regiónoch. A je to ťažký oriešok. Trápim si hlavu spolu s ďalšími odborníkmi pri hľadaní nástrojov na zladenie povinností medzi pracou a rodinou, takže ma čaká aj niekoľko ciest do Bruselu. Vo Vancouveri budeme pokračovať s Madridským klubom v príprave návrhov pre zlepšenie šancí mladej generácie. Ale najmä sa teším na Veľkú noc a chvíle voľna s mojou krásnou vnučkou Šarlotkou.

Súvisiace články

07.02.2018 17:52

Peter Cmorik si ako dieťa počas vyučovania stále spieval

Slovenský spevák Peter Cmorik si už ako malý počas vyučovacích hodín rád spieval. „Minule som stretol pani učiteľku zo základnej školy a tá mi povedala, že som si vraj vždy na hodinách spieval.
07.03.2017 11:00

Riaditeľ ZŠ musí byť právnikom, psychológom, špeciálnym pedagógom alebo ekonómom

V januári  sme si ešte zaspomínali na uplynulý rok a rozhodli sme sa ho zosumarizovať s Mgr. Alenou Petákovou, ktorá je s predsedníčkou Združenia základných škôl Slovenska a zároveň pôsobí ako riaditeľka ZŠ v Bratislave.
20.12.2018 08:12

3D animácia na Súkromnej strednej umeleckej škole animovanej tvorby

     Rozhovor s Ing. Štefanom Kováčikom, učiteľom programov 3ds Max, Maya a Mudbox  v Súkromnej strednej umeleckej škole animovanej tvorby.