Späť na zoznam
Rozhovory
Autor: UCN
20.11.2017 17:45

JUDr. Lukáš Machala

Titulky z iných novín, časopisov: "Novým generálnym tajomníkom služobného úradu ministerstva školstva sa stane Lukáš Machala. Do funkcie ho vymenovala vláda. Machala nahradí od 5. októbra doterajšiu generálnu tajomníčku Helenu Polákovú." "Na ministerstvo školstva mieri Dankov poradca Machala. Verí na pomätené bludy." "Nový Lubyovej tajomník je konšpirátor, verí aj na iluminátov."

Ako vnímate spôsob, ktorým vás médiá vykresľujú?

Rád by som veci uviedol na pravú mieru. Som absolventom Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, odbor žurnalistika, špecializácia elektronické médiá. Už počas štúdia som pracoval v rôznych médiách, či už to bola tlačová agentúra alebo viaceré celoslovenské periodiká a televízie. So žurnalistickou praxou som spätý viac ako 20 rokov. Pokiaľ ma niekto vykresľuje ako šíriteľa dezinformácií, môžem sa len pousmiať. Ako žurnalista sa vždy riadim zásadami, ktoré stanovuje etický kódex novinára. Preto konám uvážene a dodržiavam pravidlá zverejňovania informácií tretím osobám.

Ak sa rozhodnem niečo uverejniť, vždy si najprv overím informáciu z niekoľkých nezávislých zdrojov. Ako absolvent Právnickej fakulty Univerzity Komenského a medzinárodných vzťahov na univerzite v Utrechte v Holandskom kráľovstve s rešpektom pristupujem k dodržiavaniu zákonov. Preto sú moje zverejnené názory formulované tak, že vždy dodržiavajú aj platný právny poriadok.

Mediálna hystéria je dnes nástrojom na umlčanie plurality názorov. Stále žijeme v demokratickom štáte a svojimi názormi neporušujem žiadne zákony. Slobodu prejavu zaručuje Ústava Slovenskej republiky, takže na mediálne útoky budem odpovedať len slušnou a poctivou prácou v prospech rezortu.

 

Čo vás viedlo k tomu, aby ste nastúpili do funkcie generálneho tajomníka?

Mám rád Slovensko. Je to moja vlasť a som presvedčený, že školstvokultúra sú základné piliere štátu, kde sa kultivuje človek, osobnosť človeka, ako i osobnosť národa, pokiaľ ho môžeme vnímať ako celistvú bytosť. Osobne ho tak vnímam, pretože národ je spoločenstvo ľudí, ktorí majú spoločný jazyk, kultúrne hodnoty a tradície. Práve prostredníctvom výchovy a vzdelávania si ich každý jedinec osvojuje. Preto považujem rezort školstva za veľmi dôležitý.

Som zástupca novej generácie politikov. Moje vlastenectvo je založené na hlbokom poznaní a životných skúsenostiach. Študoval som a pracoval aj za hranicami, mám veľa kolegov aj priateľov v zahraničí a veľmi často cestujem. Čím sú moje medzinárodné styky čulejšie, o to viac si cením našu vlasť. Pomerne dobre poznám podmienky, v akých žijú ľudia v rôznych častiach sveta. Ak to porovnám s tým, čo všetko máme tu, som hrdý, že som zo Slovenska. Naša domovina ponúka jej obyvateľom nesmierne bohatstvo. My si to, bohužiaľ, veľakrát nevážime.  

Opovrhujeme našou krajinou a vytvárame permanentný pocit zlej nálady medzi sebou. Zhadzujeme a znevažujeme sami seba. Všetko, čo je zo zahraničia, považujeme za lepšie, šikovní Slováci nie sú doma prorokmi...

Myslím si, že v tomto smere by nám viac zdravého sebavedomia a hrdosti nezaškodilo. Hľadáme vinníka v tom druhom, ale málokedy sa kriticky zamyslíme sami nad sebou. Môj úprimný odkaz všetkým kolegom z rezortu je: „Nepýtaj sa, čo školstvo urobilo pre teba, ale čo ty môžeš urobiť pre slovenské školstvo..."

Aj keď som na určitej pozícii, nemám automaticky patent na rozum. Budem rád, ak zavládne na všetkých stupňoch v štruktúrach rezortu otvorená a konštruktívna komunikácia. Rád prijímam podnetné informácie od múdrych a skúsených ľudí, ktorých je aj medzi pedagógmi, vedcami a športovcami mnoho.

Ďalším dôvodom, prečo som nastúpil na túto pozíciu, sú moje deti. Vidím každý deň, ako funguje školský systém a ako na nich vplýva. Napriek tomu, že nie som odborník z oblasti školstva, svojimi manažérskymi skúsenosťami rád pomôžem, aby bol náš výchovno-vzdelávací proces lepší.

 

Na čo konkrétne ja zameraná vaša funkcia?

Pani ministerka naznačila, že mojou hlavnou úlohou je udržať rezort funkčný, tzn. aby všetky odborné zložky a odborné útvary ministerstva školstva pracovali v prospech všetkých, ktorí v rezorte pôsobia. Mojou domácou úlohou je, aby ministerstvo fungovalo na sto percent. Aby sme zvládali všetky procesy vnútri ministerstva aj v priamo riadených organizáciách. Aby v školstve zavial čerstvý vzduch a nastolili sa aj vo verejnej správe súčasné efektívne modely riadenia.

 

Medzi prvé úlohy, ktoré ma čakajú, patrí:

  • Zmapovať si všetky procesy, ktoré na ministerstve sú – personálna matica, právny, ekonomický audit.
  • Zistiť, ako sú na tom naše priamo riadené organizácie, ktorých máme 17. Mali by aktívnejšie a efektívnejšie spoluvytvárať politiku ministerstva.
  • Preveriť efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov v rámci rezortu.
  • Pomôcť pani ministerke, aby sme zlepšili servis pre pedagogických a nepedagogických pracovníkov, vedcov a športovcov.
  • Splnenie sľubu, ktorý dostali naši školáci už pred 20 rokmi. To znamená, že budú mať 1. septembra konečne všetci potrebné učebnice na svojich laviciach.
  • Zmapovať infraštruktúru ministerstva a vyhodnotiť efektivitu jej prevádzky.
  • Zaujímať sa o problematiku školskej šikany a o to, ako rieši tento problém Štátna školská inšpekcia v spolupráci so zriaďovateľmi škôl a s odborníkmi.
  • Otvoriť otázku komunikácie medzi učiteľom – dieťaťom, učiteľom – rodičom. Bol by som rád, keby sme sa inšpirovali fungujúcimi modelmi v zahraničí. Uvítal by som, ak by sme rodičov a učiteľov navzájom zapojili do užitočnej interakcie. Aby na seba prestali útočiť. Rodič na učiteľa (cez dieťa) a učiteľ na rodiča (cez dieťa). Nie je to vhodná cesta dokazovať si, kto má pravdu.

 

Mojím veľkým cieľom je zlepšiť školskú a športovú infraštruktúru na Slovensku. Pracujeme na tom, aby sa tiež zlepšili podmienky nepedagogických pracovníkov. Samozrejme, budeme rovnako vyžadovať, aby si učitelia zvyšovali svoju kvalifikáciu, a tým svoju hodnotu na trhu, spoločenský status a kredit.

Vo všeobecnosti ma zaráža, ako v súčasnosti potláčame osobnosti a ich rast. Nedávame im ani priestor na to, aby vznikli. Každý, kto má vlastný názor, je nejakým spôsobom okamžite onálepkovaný. Toto sa tu predsa dialo v 50. rokoch 20. storočia a v 70. rokoch 20. storočia. Vtedy bol totalitný režim. A dnes práve tí, ktorí najviac hlásajú, že si máme zachovať demokraciu, sa správajú najmenej demokraticky. Je to paradox.

Tým, že doba potláča kultivovanú slobodu názorov, dostávajú sa do popredia extrémne myšlienky a názory. To úzko súvisí s výchovou a so vzdelávaním. Vieme, že dnes sa mladá generácia a veľa prvovoličov prikláňa k jednoduchším a radikálnejším riešeniam politického života. Osobne si myslím, že to nie je ich chyba. Je to chyba spoločnosti, predovšetkým starších generácií. Nevieme s nimi dobre komunikovať a vysvetliť im, čo takáto voľba znamená aj pre ich budúcnosť.

To, že sú mladí ľudia slobodomyseľní a radikálnejší, je úplne v poriadku. Každá nová generácia sa búri proti tej starej. My sme to tiež robili. Je však chybou posúvať dialóg do extrémov. Staršia generácia ignoruje mladú a nekomunikuje s ňou. A mladá to z rebélie už rieši menej vhodnými spôsobmi. Treba nájsť spôsob komunikácie medzi generáciami a čím skôr nadviazať spoločenský dialóg. Ideálna celospoločenská metóda je prostredníctvom výchovno-vzdelávacieho procesu. A tu sa opäť dostávame k tomu, prečo je školstvo také potrebné a významné pre celú slovenskú spoločnosť.

Začínam mať pocit, že školy sa zamerali len na vzdelávací proces, ale prestali ľudí vychovávať k vlastenectvu, tradíciám a našim stáročiami overeným hodnotám.

Chýba mi väčšia zaangažovanosť školy v oblasti etickej a spoločenskej výchovy. Mladá generácia má v tomto veľké medzery. Hovorím to preto, lebo pôsobím aj ako šéf hokejového mládežníckeho klubu a trénujem deti ľadový hokej. S deťmi a mládežou som teda pomerne často v styku. Za tie roky vidím v ich správaní posun k horšiemu. Nemyslím si však, že je to chyba detí. Dospelí zlyhávajú v komunikácii, odcudzujú sa deťom namiesto toho, aby si k nim hľadali cestu. Namiesto toho ich bombardujeme technikou a virtuálnym svetom, ktorý ale detskú dušu a osobnosť neformuje tak, ako si mylne predstavujeme, že by mal.

 

Akými krokmi chcete tento stav v školstve zmeniť?

Základným krokom je zvýšenie kvalifikácie pedagogických zamestnancov a zvýšenie ich motivácie robiť v školstve. Tam si osobne nemyslím, že je to výlučne vec peňazí. Myslím si, že mnohé veci sú aj otázkou vnútorného presvedčenia, či chcem niečo urobiť pre výchovu a vzdelávanie mladej generácie, alebo to robím len preto, že mám každý mesiac nejaký plat.

Druhou vecou je zlepšiť spoločenský dialóg medzi pedagógmi a rodičmi, pretože tam, myslím si, vytvárame veľké bariéry a nedorozumenia. Rodičia by mali rešpektovať, že učitelia sú tí, ktorí rozumejú výchovno-vzdelávaciemu procesu, pretože na to majú kvalifikáciu.

A najpodstatnejšia úloha je venovať sa mladým ľuďom inak, ako sa im venujeme teraz. Mali by sme skončiť s alibizmom a formalizmom vo výchovno-vzdelávacom procese. Staršia generácia prestala s mladými normálne komunikovať. Myslí si, že cez materiálne kompenzácie si zabezpečí pokoj. Chýba nám skutočný a úprimný generačný dialóg. Podľa mňa má mnoho mladých pocit, že sú na Slovensku nepotrební, že sú na príťaž. A to je veľmi zle. Bol by som rád a budem sa snažiť, aby mladí ľudia na Slovensku ostali a naopak, aby sa vracali späť na Slovensko. Lebo mládež je držiteľkou rána a budúcnosti nás všetkých.

 

UCN

Galéria

Súvisiace články

24.05.2017 15:15

Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie

Rozhovor s novým riaditeľom VÚDPaP-u o tom, čím si ústav prešiel, kde sa nachádza a kam smeruje.
22.11.2016 07:30

Pozitívna psychológia nabáda k zlepšovaniu podmienok pre osobnostný rozvoj učiteľov a žiakov

Prečítajte si rozhovor s docentkou Evou Szobiovou, ktorá nám porozprávala o pozitívnej psychológii a jej využití na školách.
17.10.2016 17:35

V spoločnosti by malo vzdelanie získať späť svoju dôležitosť

Rozprávali sme sa s Veronikou Pavlíkovou Klindovou.