Späť na zoznam
Rozhovory
Autor: Alžbeta Jánošíková
14.10.2020 23:07

"Každý študent umenia môže jedného dňa tvoriť vzácne kultúrne hodnoty." Rozhovor s Henrietou Borowieckou o postavení umenia v spoločnosti

V súčasnosti si prechádza umenie na Slovensku náročným obdobím. Umelci prichádzajú o prácu, študenti VŠ strácajú motiváciu ďalej študovať.. Prečo aj napriek tomu veriť v krásu umeleckého zážitku, sme sa opýtali riaditeľky Centra marketingu Slovenského národného divadla, Henriety Borowieckej. 

Henrieta Borowiecka absolvovala odbor herectvo na Súkromnom konzervatóriu Dezidera Kardoša v Topoľčanoch (2002). Pokračovala v päťročnom vysokoškolskom štúdiu na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity v odboroch slovenský jazyk a etická výchova (2007) a súčasne v magisterskom štúdiu práva na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity (2008). Na post riaditeľky Centra marketingu SND prišla po rokoch pôsobenia na marketingu v renomovaných spoločnostiach, ktoré patria k svetovo najznámejším a najrešpektovanejším značkám v oblastiach mediálnej komunikácie, realít a inžinierskych riešení.

Umenie je súčasťou kultúrnej identity. Ako umenie vníma slovenská verejnosť? Vie podľa Vás slovenský divák dostatočne oceniť napríklad umelecký výkon hercov na doskách divadla?

Slovenskí diváci sú veľmi vďačným obecenstvom. Ak ho mám pomenovať bližšie, musím ho rozčleniť do niekoľkých skupín. Divadlo radi navštevujú ľudia, ktorí si radi oddýchnu pri ľahšom žánri, diváci, ktorí pricestujú za kultúrou zďaleka a svoj výber prispôsobia časovým možnostiam a dobrým recenziám, ale aj nároční diváci, ktorí sledujú produkciu Slovenského národného divadla a nový titul v repertoári je pre nich rovnako podstatný ako nový výtlačok knihy obľúbeného autora.

Divadlo je o emóciách a jedinečnosti priameho zážitku. Počuť hercov dýchať, vidieť  plakať, smiať sa pár metrov od vás, je veľmi intímnym zážitkom.

Navyše, Slovensko, špeciálne národné divadlo, disponuje skutočne talentovanými osobnosťami. Výkony našich hercov sú porovnateľné s výkonmi svetových. Veď mená ako Króner, Huba, Vášáryová a mnohí ďalší rezonujú aj za našimi hranicami. Kto z nás by nechcel tráviť večer v ich vzácnej spoločnosti? To sú chvíle, ktoré si pamätáte celý život.

Škoda, že má Slovenské národné divadlo v súčasnosti, rovnako ako ostatné umelecké stánky, obmedzený kontakt so svojím divákom. Chýbanie vzájomného kontaktu je na oboch stranách. Nielen na strane divákov, ale aj hercov. Kultúra je totiž v živote národa hodnotovo nezastupiteľná a túto potrebu by si mali uvedomovať najmä tí, ktorí rozhodujú o jej osude. Ak je to tak, kultúra sa rozmáha, a ak nie, zaniká.

Čím sú výnimoční slovenskí herci a herečky? Ako sa s nimi pracuje? Ako sa ich umelecký výkon odlišuje napríklad od ich českých či poľských susedov?

Herecký výkon sa nedá paušalizovať podľa národnosti. Dôležitú úlohu zohrávajú pri profesijnom raste pedagógovia, u ktorých herec vyštudoval a od ktorých prevzal prvky ich umenia. Avšak tou najväčšou hodnotou každého jedného herca je napokon jedinečnosť, individualita a prirodzená charizma, do ktorej dozreje. Nechcem porovnávať našich hercov s inými, to nejde. Ani jedným sa nedá uprieť kvalita. Nášmu divákovi sa na tých našich hercoch páči taká tá slovanská hĺbka, osudová sila vnútorného príbehu, ale tiež ľahkosť v komických zápletkách...

Na ktoré divadelné inscenácie z prostredia SND môžeme byť najviac hrdí?

Každé jedno predstavenie naštudované v Slovenskom národnom divadle treba vnímať ako dielo s vysokou autorskou kvalitou, potrebnou pre najvyššieho garanta kvality umenia v krajine. Preto, a bude to znieť ako fráza, môžeme byť hrdí na všetky predstavenia z dielne Slovenského národného divadla. Okrem vlastnej kvality pridáva dielu punc aj práca desiatok ľudí u nás, nielen hercov, umelcov či inscenačného tímu, ale tiež ľudí za oponou, ktorých oko diváka za normálnych okolností nemá šancu vidieť. Každý, kto sa podieľa na tvorbe pod hlavičkou SND patrí k slovenskej kultúrnej špičke. Či ide o scénografov, režisérov, kostymérov alebo hercov či technických pracovníkov, alebo napríklad ľudí z HR a marketingu. 

Ako sa stavia k vnímaniu divadelných inscenácií súčasná mládež z pohľadu diváka? Máte pocit, že ich záujem stúpa, či je skôr na úpadku?

Ďakujem za výbornú otázku. Všetci vnímame to, že záujem mladého diváka o kultúru klesá. Mladí ľudia žijú vo vlastnom svete, väčšinou v tom virtuálnom. Ten je často rýchly, a preto viac povrchný, a tak sa s kvalitou stretávajú stále menej a menej, čím sa plytkosť virtuálneho sveta stáva pre nich štandardom. Je to pre nás varovný signál, pretože práve najmä od tejto generácie závisí, ako sa bude vyvíjať naša kultúra a kultúrnosť Slovenska o niekoľko rokov. Máme pripravených viacero aktivít, ktorými chceme zaujať mladého diváka a ja ako manažér tak dôležitej inštitúcie osobne očakávam, že štát bude chápať dôležitosť edukácie tejto generácie.

Ak sa nebudeme starať o našu kultúru, zo Slovenskej republiky zostane o pár rokov len názov na hraničných priechodoch.

Ako na Vás pôsobia mladí herci, resp. študenti múzických umení? Vidíte v nich potenciál, ktorý dodá nový nádych našej divadelnej kultúre?

Samozrejme. Sú to silní a múdri ľudia, keď majú odvahu venovať sa umeniu profesionálne práve v tejto neistej dobe. Za to im patrí hlboká poklona. Veľká vďaka za študentov, ktorí študujú umenie. Každý jeden z nich bude pre nás tvoriť jedného dňa hodnoty.

V súčasnosti prišlo mnoho hercov o svoju prácu, zrušilo sa veľa divadelných predstavení, zastavilo sa natáčanie filmov. Tiež ste museli v SND pristúpiť k organizačným či personálnym zmenám?

To, čo sa deje v poslednej dobe, preveruje schopnosti mnohých manažérov. Nikto na to nebol pripravený a už vôbec nie slovenská umelecká scéna. Keďže je divadlo postavené na interakcii medzi hercom a divákom, a tá prakticky skoro prestala existovať, nastáva niečo, čo môžeme pokojne nazvať transformáciou divadla. Tento stav trvá s malými prestávkami už od marca. Celý čas hľadáme formy, ako zostať v kontakte s divákmi. Všetci vieme, že online prenos nedokáže nahradiť jedinečnosť divadelného zážitku. Napriek tomu sa situácii nepoddávame a snažíme sa nachádzať nové východiská a tie ponúkať divákom, aby na Slovenské národné divadlo nezabudli. Ak môžem, na vašu otázku by som rada ešte odpovedala aj vlastnou otázkou a následnou odpoveďou. V akej kondícii by dnes bolo SND, ak by niekedy vo svojej nedávnej minulosti prešlo aspoň minimálnou reštrukturalizáciou na moderne manažovanú inštitúciu? V úplne inej, v akej sa dnes nachádza.

Umelci žiadajú štát o finančný príspevok, nakoľko sa ocitli bez práce. Avšak verejnosť sa stavia k tomuto návrhu skôr negatívne. Viete nám vysvetliť túto situáciu z Vášho pohľadu? Ako to vnímate Vy?

Je to širšia téma. Začnime na ňu nahliadať tak, že áno, pravdou je, že umelci zostali bez príjmu nie svojou vinou. O tom niet pochýb. Tiež nemožno spochybňovať fakt, že národ bez vlastnej kultúry stráca svoju identitu. Preto je našou spoločnou povinnosťou chcieť si ju a jej nositeľov zachovať. Tiež si však myslím, že by k spomínanej finančnej podpore niektorí ľudia pristupovali inak, ak by nemali v pamäti, napríklad, politickú angažovanosť niektorých umelcov.

Čiže môj osobný názor je, že herci by mali ostať hercami a ich snaha, nech bola kedykoľvek akokoľvek legitímna, uškodila divadlu a poškodila aj im samým. Herci sú verejne exponované osoby a keď sa začnú politicky angažovať, už nie sú hodnotení len za svoje výkony na javisku, ale aj za svoje názory. Chtiac nechtiac tak do tejto sympatie, alebo antipatie vťahujú aj samotné divadlo, s ktorým sú logicky spájaní, a to pre divadlo nie je dobré, pretože na takéto osobné iniciatívy hercov nemá žiaden dosah. Ja som marketér a mojou úlohou je vytvárať o Slovenskom národnom divadle v spoločnosti pozitívne vnímanie. Ďalšie generácie nebudú tušiť za čo, ktorí herci bojovali na námestiach, budú si ich pamätať ako Hamletov, Antigony a iné postavy...

Počas pandémie ste sprístupnili pre širokú verejnosť mnoho divadelných inscenácií, a to prostredníctvom archívu. Chystáte niečo podobné aj v nasledujúcich mesiacoch? 

Ako som už spomínala, koronokríza zapríčinila a spustila transformáciu divadla, no v konečnom dôsledku dnes sami nevieme, akým smerom sa bude uberať. To ukáže čas, je to vývoj za pochodu. Samozrejme, našim cieľom je, aby sme zostali v kontakte s divákmi a prinášali im umenie cez dostupné formy a kanály. Teraz je to online. Uvidíme, čo všetko sa nám z našich projektov podarí zrealizovať. Určite však môžem tvrdiť, že ja a všetci moji kolegovia sa zo všetkých síl snažíme, aby diváci zostali so Slovenským národným divadlom v spojení. Je to predsa to najcennejšie, čo slovenská kultúra v opere, v činohre alebo v balete má.

Ďakujeme za rozhovor. 

Súvisiace články

02.06.2020 10:15

Úcta k hodnotám

Rozhovor s Dušanom Piršelom , riaditeľom IPR na Mokrohájskej 1 v Bratislave na tému Úcta k hodnotám ....
05.02.2020 09:03

Rozhovor o Grafickom dizajne na SŠUP animovanej tvorby.

Grafický dizajn je štúdijný odbor, ktorý založila na SŠUP animovanej tvorby zriaďovateľka školy Mgr.Viera Zavarčíková. Študijný odbor grafický dizajn je zameraný na prípravu absolventov pre aktuálne potreby grafického priemyslu...