Späť na zoznam
Rozhovory
Autor: Dominika Dubovanová
16.12.2020 09:41

Mentálne zdravie: Ako zvládať školu z domu a sociálne odlúčenie od spolužiakov?

Pandémia ovplyvnila všetky stránky nášho života. Výrazne zasiahla aj do školského života detí, ktoré boli odkázané najmä na svojich rodičov a dostupné technológie, s ktorými sa spájali s vyučujúcimi a spolužiakmi. Ako zvládnuť túto situáciu a sociálne odlúčenie od spolužiakov nám v dnešnom rozhovore prezradia psychologičky z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.

Aké výhody a zároveň aj nevýhody so sebou prináša dištančné vzdelávanie? Môže podľa psychológa ovplyvniť tento druh výučby aj výsledky žiakov?

Odborníci okrem sociálneho dopadu upozorňujú aj na zhoršenie vzdelávacích výsledkov žiakov, zvýšenie rizika predčasného ukončenia školskej dochádzky, zníženie príjmov či prehlbovanie rozdielov vo vzdelávacích výsledkoch. Ohrozenou skupinou môžu byť hlavne deti so špeciálnymi-výchovno vzdelávacími potrebami, ale aj deti z vylúčených marginalizovaných komunít, ktorí majú obmedzení prístup k novým technológiám.

Online vyučovanie je veľmi náročné na udržanie pozornosti dieťaťa, rýchlejšie nastupuje pocit únavy, vyčerpania, chýba možnosť okamžite reagovať na výklad učiteľa, napr. opýtať sa, keď niečomu nerozumie. Online vyučovanie nepodporuje interaktívne vyučovanie, prácu v menších skupinách, kooperáciu, diferencované vyučovanie. Žiaci prichádzajú o pravidelné návyky, rezignujú na rozvíjanie a udržiavanie primeraných sociálnych vzťahov, ale aj kognitívnych zručností, napr. pri vypracovaní domácich úloh si deti vedia veľmi rýchlo vyhľadať na PC pomocou rôznych vyhľadávačov správne odpovede. Menej pracujú s učebnicami, chýba práca s textom. Často sa dostanú iba k informáciám a nie k súvislostiam, nerozvíjajú natoľko vyššie poznávacie procesy (hodnotiace a kritické myslenie, na ktoré je priestor pri interakcii s učiteľom a spolužiakmi). Zaostáva systematické učenie na získavanie vedomostí. Niektorí pedagógovia odhadujú, že deti sa dištančným spôsobom výučby naučia iba 1/3 toho, čo by sa naučili v škole.

Online vzdelávanie môže mať aj svoje pozitíva, napr. deti sa môžu zdokonaliť v počítačových zručnostiach, ktoré bude môcť využiť v budúcnosti, naučia sa, že počítače, tablety sa dajú využiť aj na iné činnosti nie iba hry. Dištančné štúdium dáva žiakom vyšších ročníkov ZŠ a SŠ príležitosť naučiť sa samostatnosti, pracovať vlastným tempom v čase, ktorý im najlepšie vyhovuje byť flexibilný, tvorivý pri vypracovaní zadaných prác. V neposlednom rade výhodou dištančného vzdelávania môže byť väčší kontakt s rodinou, kontakt inej kvality ako v období pred karanténou, väčší časový priestor na zdieľanie rodinných zážitkov a na rozhovory s rodičmi.

Deti sú známe tým, že sú veľmi kontaktné a je pre nich náročné ostať iba pri komunikácii cez onlinové médiá. Aký vplyv môže mať na žiakov skutočnosť, že nechodia do školy? Nechýba im podľa vás osobné stretnutie s učiteľmi a spolužiakmi?

Deťom chýbajú sociálne vzťahy. Škola predstavuje sociálne spoločenstvo, deti potrebujú niekam patriť, byť súčasťou spoločenstva. Online vyučovanie nedokáže plnohodnotne nahradiť vzájomnú interakciu v triede. Žiaci druhého stupňa aj stredoškoláci sa nachádzajú vo vývinovej fáze, kedy sa potrebujú prirodzene osamostatňovať a vzďaľovať od rodičov. Dôležité miesto pre nich predstavuje kolektív rovesníkov a škola. Pre dieťa v období puberty a adolescencie rovesnícke skupiny nadobúdajú väčší význam. V online priestore sa deti nenaučia fungovať v širšom kolektíve, vedieť si presadiť alebo prezentovať svoj názor nielen medzi rovesníkmi ale dospelými/učiteľmi. Len rozmanitosť sociálnych situácii, ktoré poskytuje škola, od pozitívnych po záťažové a následne získané a naučené komunikačné zručnosti a sociálne stratégie umožnia adolescentovi zvládať nároky ďalších vývinových období. Dlhodobé odlúčenie od rovesníkov môže mať negatívny vplyv na sociálne väzby detí, na rozvoj ich individuálnych komunikáčných zručností, empatie, emocionálneho prežívania. Miesto prirodzeného prostredia (škola, krúžky, voľnočasové aktivity) sú nútení zotrvávať neprimerane dlhý čas doma v izolácii. Mnoho detí už rezignovalo, sú frustrovaní, až apatickí, strácajú motiváciu, nastupuje u nich depresia. Chýbajúce sociálne kontakty a nútená izolácia môže mať na množstvo detí devastačný vplyv, ktorého hĺbku nedokážeme v súčasnosti odhadnúť. Izolácia trvá už veľmi dlho, chýba jasné a transparentný spôsob komunikácie o dôvodoch, pre ktoré stále nemôžu nastúpiť do školy. Tieto deti boli sociálne izolované už minulý školský rok od marca do júna.

Samozrejme, že je aj skupina detí, ktorým systém dištančného vzdelávanie vyhovuje, napr. deti introvertné, neisté, úzkostné, deti, ktoré majú vo všeobecnosti problémy s komunikáciou a presadzovaním sa v kolektíve. Predlžovanie tohto stavu im môže dočasne vyhovovať, ale z pohľadu ich ďalšieho vývinu neumožní týmto deťom získavať tak potrebné komunikačné a sociálne kompetencie. Pridávame informáciu z jedného bratislavského gymnázia, ktoré si robilo dotazníkový prieskum - väčšina žiakov vyplnila v dotazníku, že sa cíti depresívne a bezmocne, majú pocit, že nezvládajú situáciu, cítia nadmerný stres pri zvládaní povinností.

Ako fungujú v aktuálnej situácii školskí/detskí psychológovia? Je o túto formu pomoci väčší záujem ako obvykle?

Práca školských psychológov sa presunula v aktuálnej situácii do online priestoru. S deťmi a ich rodičmi sú v spojení cez videochaty, online aplikácie, prostredníctvom telefónov a mailov. V Centrách poradensko-psychologických služieb a prevencie a v Centrách špeciálno-pedagogických služieb pracujú psychológovia s deťmi osobne, aj keď v obmedzenom režime, zohľadňujúcom aktuálnu situáciu. U nás v Detskom centre pre vzdelávanie a výskum VÚDPaP evidujeme v týchto dňoch zvýšený záujem o psychologické poradenstvo, hlási sa nám oveľa viac klientov, ako im dokážeme pomôcť.

Koho kontaktovať v prípade, že sa u detí vyskytnú psychické problémy spôsobené touto situáciou? Ako vôbec s deťmi viesť rozhovor na túto tému? Majú sa rodičia pýtať nejaké konkrétne otázky alebo to spočíva skôr v sledovaní správania?

Určite rodičom odporúčame vyhľadať odbornú pomoc a kontaktovať psychológa. Dôležitá úloha rodičov je poskytnúť deťom priestor na zdieľanie, v ktorom sa dieťa cíti bezpečne a prijaté. Rodič by mal dieťa empaticky počúvať a venovať mu svoju pozornosť. Rodič pozná svoje dieťa, vie odsledovať, kedy sa zmení jeho správaniu, zaznamená prípadné patologické prejavy v správaní dieťaťa (dlhý smútok, apatia, strata chuti do jedla, strata záujmu o aktivity, ktoré predtým dieťa tešili) a vtedy treba spozornieť. Klásť otázky dieťaťu treba opatrne, môže ich vnímať ako tlak a výsluch a skôr sa uzavrie. Otázky je vhodné klásť otvorené – „Aký si dnes mal/mala deň?" Môžeme sa podeliť s dieťaťom aj o vlastné emócie.

Čo by ste poradili deťom, ako čo najefektívnejšie využiť momentálne strávený čas doma? Odporúčate nejaké konkrétne aktivity?

V súčasnej situácii je už veľmi ťažké odporučiť aktivity na čas strávený doma. Povedala by som, že už takéto aktivity nepomáhajú. Pomáhali na začiatku pandémie – v marci, apríli. V súčasnosti sa deti už naozaj potrebujú vrátiť do škôl. Každý jeden deň, ktorý strávia doma môže mať na deťoch dlhodobé následky, ktorých intenzitu ani nedokážeme odhadnúť – v oblasti psychického vývinu a v oblasti vzdelania. Deti strácajú pracovné návyky a zhoršuje sa ich prežívanie, ako aj celkový psychický stav. Deťom chýba jasný a transparentný spôsob komunikácie o dôvodoch, pre ktoré ešte stále nenastúpili do školy.

Vypracovali:

Beáta Sedlačková

Bronislava Kundrátová

Ľubica Kövérová

Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie

 

Ďakujeme za rozhovor.

 

zdroj obrázka:

pexels.com

Súvisiace články

26.02.2018 17:12

Ing. Daniela Skladanová

Učiteľka odborných ekonomických predmetov na Obchodnej akadémii v Leviciach, spoluautorka učebnice HV a Š pre 3. ročník obchodných akadémií, v súčasnosti na dôchodku.
17.10.2016 17:35

V spoločnosti by malo vzdelanie získať späť svoju dôležitosť

Rozprávali sme sa s Veronikou Pavlíkovou Klindovou.
07.03.2017 11:00

Riaditeľ ZŠ musí byť právnikom, psychológom, špeciálnym pedagógom alebo ekonómom

V januári  sme si ešte zaspomínali na uplynulý rok a rozhodli sme sa ho zosumarizovať s Mgr. Alenou Petákovou, ktorá je s predsedníčkou Združenia základných škôl Slovenska a zároveň pôsobí ako riaditeľka ZŠ v Bratislave.