Späť na zoznam
Rozhovory
Autor: UCN
07.03.2018 10:20

Prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc.

Prvotriedny vedec, dekan Fakulty matematiky, informatiky a fyziky Univerzity Komenského, predseda APVV a najmä, človek na správnom mieste.

Pochádzate z Jalovca, gymnázium ste navštevovali v Handlovej. Čo Vás inšpirovalo v smerovaní k jadrovej fyzike?

   Už v skorom veku som sa rozhodol pre fyziku a až neskôr, keď som sa prihlásil na vysokú školu, som bol požiadaný, aby som si vybral z ponuky, čo sa vtedy dalo študovať na fakulte. Fyziku som si vybral, lebo to bolo v období prudkého rozvoja kozmonautiky, ktorej som bol fanúšikom, a bolo mi jasné, že jej základom je fyzika. Jadrovú fyziku som si vybral preto, že o ostatných fyzikách z ponuky som toho veľa nevedel a navyše bol som fascinovaný kvantovou fyzikou, nuž a jadrová fyzika je vlastne aplikáciou kvantovej teórie na jednu oblasť fyziky. Doteraz som presvedčený, že som sa rozhodol správne. 

V súčasnosti ste dekanom Fakulty matematiky, informatiky a fyziky Univerzity Komenského. Máte za sebou roky štúdia i množstvo vedeckých prác, dlhodobo ste pôsobili v zahraničí. Máte rodinu, dve deti. Ktorá rola z tohto spektra je najťažšia?

Každá z týchto rolí má svoje špecifiká. Pobyty v zahraničí boli náročné na cestovanie a prispôsobovanie sa mnohým novým javom, novému systému práce, spoločenským a kultúrnym podmienkam. Čo sa týka rodiny, tak veci, ktoré môžeme ovplyvniť my, členovia rodiny, sa nám zatiaľ darí bez problémov zvládať. Žiaľbohu, ani moji najbližší sa nevyhli určitým chronickým zdravotným problémom, no samozrejme, že ich dopad sa snažíme minimalizovať vzájomnou pomocou.

Najťažšie je to asi jednoznačne v práci, napriek tomu, že na mojich najbližších spolupracovníkov sa môžem úplne spoľahnúť. Funkcia dekana a taktiež predsedu predsedníctva APVV je náročná, lebo denne musím riešiť veci, ktoré by sa vyriešili samozrejme, keby náš školský systém a systém podpory vedy nebol rozvrátený a keby naša spoločnosť nebola zbytočne prebyrokratizovaná. 

__________

V poslednej dobe mi zvyšuje tlak, keď si pomyslím na to, ako veľa času venujem neproduktívnej práci, schôdzovaniu a vyplňovaniu hlásení o tom, čo by som mal robiť, teda učiť a skúmať, miesto toho, aby som to skutočne robil. 

__________

Čomu sa momentálne najviac venujete?

   Zovšeobecnene by som to nazval úradovaniu a zháňaniu peňazí. Čo rozumiem pod úradovaním, som naznačil už vyššie. Čo to znamená zháňanie peňazí? Znamená to napríklad v APVV presvedčiť našich politikov, že veda sa nedá na Slovensku rozvíjať len z európskych peňazí, ale že si zaslúži financovanie aj z domácich zdrojov.

___________

Väčšina našich politikov slovne so mnou súhlasí a dokonca tvrdí, že by to aj robili, ale to sa končí, keď sa dostanú do funkcie.

__________

Nuž a preto je APVV chudobná agentúra s rozpočtom, zaokrúhlené hore, okolo 30 miliónov eur, nuž a toto je v porovnaní s civilizovaným svetom smiešna suma. Ak sa toto nezmení, na serióznu vedu na Slovensku môžeme o chvíľu zabudnúť.

Nuž a čo sa týka zháňania peňazí pre fakultu, je to potrebné preto, aby sme zabezpečili jej základné fungovanie. Odpovede na Vaše otázky píšem z konferencie v zahraničí a ráno som sa prešiel po kampuse miestnej univerzity, ktorá konferenciu organizuje. Kedysi, keď sme my už mali univerzity, tu sa pásli bizóny a iná divá zver, dnes oni majú moderné univerzity a tie naše sú ošarpané, s padajúcimi či lietajúcimi balkónmi a mocní ľudia tejto krajiny sú s tým asi spokojní, keď nič nerobia. Samozrejme, že zavše sa podarí presvedčiť ministra školstva, aby do fakulty, ktorú ratingové agentúry hodnotia na Slovensku najvyššie, niečo investovali. V presviedčaní sme úspešní hlavne v poslednom období, a tak sa vzhľad fakulty mení. 

Fakulta matematiky, informatiky a fyziky UK

Ste človek vzdelaný, s bohatými skúsenosťami. V akom stave sa podľa Vás nachádza momentálne slovenské školstvo? Môžeme konkurovať zahraničiu?

Nie som úplne kompetentný hodnotiť stav základného a stredného školstva, o systéme vysokoškolského vzdelania si však dovolím tvrdiť, že je rozvrátený, a myslím si, že toto konštatovanie možno generalizovať na celé naše školstvo.

Je to dôsledkom doterajších reforiem a nedostatočného financovania školstva a vedy. Nie je možné dosiahnuť naraz vysoké počty absolventov vysokých škôl a vysokú kvalitu vzdelávania. Dnes sa chválime tým, že 60 % populačného ročníka študuje na vysokých školách. Pred 50 rokmi študovalo na stredných školách (gymnáziá aj priemyslovky) menej ako 50 % populačného ročníka. Reformy, ktoré nútili vysoké školy prijímať čo najviac študentov, možno posunuli Slovensko na popredné miesta v štatistikách, ale spôsobili výrazný pokles kvality. Nedá sa očakávať kvalitné školstvo a súčasne sedieť na dehonestujúcom poslednom mieste v EÚ vo financovaní školstva a vedy. Bez odstránenia príčin zníženia kvality vysokých škôl sa kvalita nedá zvýšiť a nepomôžu tomu ani tie najprepracovanejšie systémy kontroly kvality ani nové kritériá (ktoré sa aj tak na Slovensku darí vždy obchádzať). Príčin súčasného stavu je veľa a zaslúžili by si podrobnú analýzu. Spomenieme len dve.

   1.    Deštrukčným rozhodnutím bolo zrovnoprávnenie vysokých škôl zavedením nového modelu financovania vysokých škôl, ktorý významne motivoval vysoké školy prijímať čo najviac študentov. Tento krok, spolu so vznikom množstva nových vysokých škôl, vyvolal nerovný boj o študentov (na starších univerzitách sa ešte darilo zachovať zvyšky kvality a náročnosti, nové lákali študentov ľahším štúdiom), ktorý vyvolal silný tlak na znižovanie kvality, postupné eliminovanie prijímacích skúšok…

Regulačné mechanizmy, ktoré mali dohliadať nad kvalitou, nefungujú alebo temer nefungujú (akreditačná komisia a ministerstvo nedokázali vytriediť menej kvalitné školy, dobre myslená podmienka „garant profesor" neviedla ku kvalite, ale k výraznému zvýšeniu počtu profesorov, myslím štvornásobok toho, čo majú vo Švajčiarsku, a ako inak, k hľadaniu ciest, ako podmienku formálne splniť a de facto nesplniť…).

Postupné zvyšovanie dôrazu na vedu (a súčasné na aplikovanú vedu, ktorú sme 20 rokov úspešne likvidovali) je len kozmetickou úpravou zlého konceptu a snaha „objektivizovať" jej hodnotenie vyvoláva reakciu v hľadaní ciest, ako systém podviesť. Výsledkom je skutočnosť, že dnes prakticky každý, kto sa rozhodne získať vysokoškolský diplom, ho získa. Spoločenské dôsledky si asi len ťažko dokážeme predstaviť. 

   2.    Historicky ešte skorším deštrukčným rozhodnutím bolo zrovnoprávnenie pedagogických fakúlt a univerzít, ktoré si vymohli svojím politickým vplyvom samostatné pedagogické fakulty ešte v socialistickom Československu. Týmto rozhodnutím sa absolventi pedagogických fakúlt stali formálne rovnako kvalifikovaní pre stredné školy ako absolventi univerzít, ktoré boli dovtedy jedinými poskytujúcimi túto učiteľskú kvalifikáciu.

Bolo všeobecne známe, že úroveň vzdelávania v aprobácii na pedagogických fakultách bola výrazne nižšia ako na univerzitách (aj keď možno postačujúca pre základné školy).

V priebehu niekoľkých desiatok rokov (školstvo je systém s veľmi dlhou spätnou väzbou) boli odchádzajúci kvalitní stredoškolskí učitelia nahradení menej kvalitnými z pedagogických fakúlt, ktoré vzhľadom na ich počet z hľadiska počtu absolventov dominovali nad univerzitami.

__________

Menej kvalitní učitelia vychovávali na stredných školách menej kvalitných maturantov, na vysoké školy prichádzali horšie pripravení študenti a špirála smrti sa roztočila.

__________

Postupne sa vytrácala náročnosť a prijímali ďalšie zlé rozhodnutia (napríklad zrušenie povinnej maturity z matematiky, ktorú nám v zahraničí tak závideli a ktorá prispievala k lepšej príprave uchádzačov o vysokoškolské štúdium, najmä technických odborov).

Nuž a tu sa celá tragédia nekončí, pretože pod rúškom všelijakých národných programov reformy vzdelávania učiteľov chcú samozvaní odborníci na vzdelávanie úplne potlačiť odbornú stránku vzdelávania učiteľov. Čo sa týka konkurencie zahraničiu, tak napriek všetkému, čo sa v školstve udialo, v niektorých odboroch sme schopní konkurovať zahraničiu najmä vďaka niektorým kvalitným a učiteľskej práci oddaným kolegom. Ale tých odborov stále ubúda.

Čo poskytujú školy študentom? Zmenilo sa niečo oproti dobe, keď ste študovali Vy? 

   Niektoré poskytujú len diplomy, niektoré aj vzdelanie a niektoré aj kvalitné vzdelanie.

Tak napríklad naša fakulta má problém s udržaním si študentov. Temer každý bakalársky študent, ktorého pošleme na ERASMUS do zahraničia, okamžite dostane ponuku robiť magisterské štúdium na univerzite, kde je na výmene.

Mnohí to aj využijú. Ja to nevidím tragicky, lebo je našou úlohou kvalitne vzdelávať mladých ľudí, ktorých sme prijali na fakultu, a záujem o nich je zrejme potvrdením, že sa nám to darí, aj keď si nemyslím, že by sme to nemohli robiť aj lepšie. Zmenilo sa hlavne to, že študenti majú oveľa väčšie možnosti výberu a ovplyvňovania toho, v čom sa chcú vzdelávať. Niektorým je to na prospech, no niektorí to aj zneužijú.

Ďalšou výraznou zmenou v porovnaní s mojimi štúdiami je internacionalizácia vzdelávania a možnosť zapojenia sa do aktívnej vedeckej práce od prvého dňa štúdia aj v rámci spolupráce s najprestížnejšími svetovými vedeckými ústavmi a univerzitami. Nuž a ďalšou je obrovský technologický progres najmä v informačných technológiách, ktorý podstatnou mierou zmenil prístup k vzdelávaniu, čo tým, ktorí ho nezachytili, spôsobilo aj problémy a obavy o budúcnosť.

Ako sa Vám javia dnešní študenti? Množstvo mladých nepovažuje vzdelanie za prvoradé. Sú často skeptickí. Stretli ste sa s tým? 

   Sú rovnakí, akí sme boli aj my. Normálne rozdelenie platí aj pre nich, aj pre nás. Sú medzi nimi aj veľmi šikovní, ale vďaka tomu, že percento vysokoškolákov sa zvýšilo, aj takí, čo na univerzite nemajú čo hľadať. Ale takí boli, aj keď to percento bolo nižšie. Samozrejme, že s odmietaním vzdelania som sa stretol.

_________

Veď keď je niekto úspešný, či už doma alebo vo svete, a nemá vysokoškolské vzdelanie, tak sa tomu robí veľká propaganda a prezentuje sa to skôr ako pravidlo, pritom štatistiky hovoria niečo iné.

_________

Nuž a samozrejme niekedy sa zdôrazňuje len formálna, nie obsahová stránka vzdelania, t. j. potreba mať diplom, čo pri zdravo rozmýšľajúcich mladých ľuďoch vedie podľa mňa k správnemu rozhodnutiu, keď odmietnu študovať na vysokej škole, ktorej hodnota diplomu je nižšia, ako je hodnota papiera, ktorý bol na diplom použitý. 

Akým spôsobom je podľa Vášho názoru možné propagovať odbory ako fyzika u mladých študentov?

   Tak ako aj každý iný odbor, t. j. dobrým osobným príkladom.

V praxi to znamená venovať sa študentom už na strednej škole, preto podporujeme korešpondenčné semináre z matematiky, fyziky a informatiky, podporujeme OZ Trojsten, v rámci ktorého naši študenti organizujú rôzne súťaže, sústredenia a letné školy pre študentov základných a stredných škôl a množstvo návštev našich najlepších učiteľov na školách nižších stupňov. Spoluorganizujeme taktiež vedecký veľtrh a využívame príležitosti na prezentovanie našich výsledkov, ale aj výsledkov iných v zrozumiteľnej reči pre laickú verejnosť prostredníctvom rôznych médií. 

Základné školy, stredné školy, vysoké školy a univerzity. Aké sú ich limity? Ktoré zložky výchovno-vzdelávacieho procesu treba podporiť?

   Ich limity sú dané hlavne dvomi faktormi: kvalitou učiteľov a financiami vynaloženými na vzdelávanie.

Hovorí sa ešte o spoločenskom postavení učiteľa, to je však závislé od týchto dvoch limitov. Tým je aj daná odpoveď na to, čo treba podporiť. Niekedy, najmä politici, sa snažia pri riešení problémov školstva porušiť zákon kauzality. Najskôr chcú, aby sa školstvo samoreguláciou skvalitnilo a na dobre fungujúce školstvo potom dajú viac peňazí. To je taký nezmysel, ako žiadať, aby s trabantom niekto vyhral preteky Formuly 1 a potom mu dáme na formulu.

_______

 My fyzici dobre vieme, že platia zákony zachovania: ak je málo na vstupe, potom je málo, resp. ešte menej na výstupe.

_______

 

Akú rolu by mal zohrávať pri podpore vzdelávania obyvateľstva štát? Preberajú danú úlohu súkromné školy?

   Štát by mal zohrať podstatnú úlohu.

Jeho prvoradá úloha je formulovať štátnu vzdelávaciu politiku, čo je štandardný dokument, ktorý majú všetky úspešné krajiny. U nás má tento dokument komplikovaný osud. Raz sa tvárime, že je, raz nie je a aj keď je, je to len zdrap papiera, podľa ktorého sa neriadi ani tá politická garnitúra, ktorá ho nechala vypracovať a prijala, nie to ešte tá, čo ju potom vystrieda.

Problém je veľa ráz v tom, že najdôležitejšie dokumenty v oblasti vzdelávania u nás vypracovávajú tzv. odborníci. Problém s odborníkmi je však ten, že sa nimi stanú až v momente vymenovania do funkcie, predtým im školstvo bolo na hony vzdialené.

Druhá skupina, ktorá vypracováva dokumenty pre vzdelávanie, je skupina tzv. „recyklovaných odborníkov", t. j. ľudí, ktorí boli pri všetkých (alebo aspoň väčšine) doterajších nevydarených reformách, či skôr deformách, nášho vzdelávania a snažia sa vytvoriť zdanie, že sa im to už konečne podarí.

Na takéto experimenty však už nemáme ani čas a nemali by sme ani vyhadzovať na ne peniaze. Súkromné školy nemôžu prebrať na seba úlohu štátu. Pozrime sa na toto cez vysoké školy. Jedným možným riešením žalostnej situácie vo vysokom školstve na Slovensku (a nielen vysokom školstve) je vyčkať, kým sa úplne zdevastuje, a sledovať, ako postupne vzniknú kvalitné súkromné školy. Myslíme si, že toto je veľmi zlé riešenie. Súkromné záujmy nepotrebujú a nebudú zohľadňovať záujmy štátu (národa) na vzdelanostnej úrovni obyvateľov. Aby sme našli riešenie, potrebujeme si „naliať čistého vína", byť trpezliví a prekonať niektoré slovenské zlozvyky (najmä závisť a lokálpatriotizmus). Slovensko neutiahne veľa naozaj špičkových vysokých škôl a nekvalitné nepotrebuje. Týmto som dosť jasne naznačil riešenie. Realizácia redukcie počtu univerzít (tak voláme pomaly všetko, čo je nad strednou školou) by vyžadovala veľkú dávku odvahy a zodpovednosti od politikov. Určite viac ako pri vytváraní nových učilíšť nesúcich hrdý názov univerzita.

V akom stave sa nachádza výskum a vývoj na Slovensku? V čom máme rezervy a v čom naopak vynikáme?

   Na túto otázku sa nedá odpovedať celkom zodpovedne bez toho, aby sme urobili z nášho rozhovoru novelu na pokračovanie.

Zhrniem to asi takto. V stave, ktorý zodpovedá jeho financovaniu a neexistencii štátnej vednej politiky. To druhé je podľa mňa ešte závažnejšie, lebo keďže štát nemá vednú politiku, nevie, čo má podporovať, a tak má lacnú výhovorku, prečo niečo nepodporovať. V poslednom období sa investovalo dosť do výskumnej infraštruktúry, no ja si myslím (a mám na to aj argumenty), že efektivita využitia týchto investícií je a bude nízka. Podpora vedy z domácich zdrojov je žalostne nízka a nestabilná a navyše aj jej štruktúra je zlá. Príliš vysoké je percento tzv. inštitucionálneho financovania a nízke súťažného. Absolútne nízka podpora vedy a výskumu spolu so zlou štruktúrou má za následok to, že v systéme prežívajú dlhodobo aj slabí a len živoria kvalitní výskumníci a ich tímy.  
 

 

Prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc.


•    Prodekan FMFI UK
•    Vedúci fyzikálnej sekcie
•    Garant všetkých stupňov VŠ štúdia na FMFI UK
•    Zástupca Slovenska v Európskej nukleárnej agentúre
•    Predseda Slovenskej akademickej spoločnosti
•    Predseda Predsedníctva Agentúry na podporu výskumu a vývoja
•    Vedec roka 2009
•    A mnoho, mnoho ďalších.

 

Rozhovor bol publikovaný v októbrovom čísle Učiteľských novín 

Súvisiace články

07.05.2016 06:15

V téme školstva musí byť v centre pozornosti kvalitné vzdelávanie

Pôsobil ako učiteľ na ZŠ a  MŠ v obci Svinia v okrese Prešov. 
22.11.2016 07:30

Pozitívna psychológia nabáda k zlepšovaniu podmienok pre osobnostný rozvoj učiteľov a žiakov

Prečítajte si rozhovor s docentkou Evou Szobiovou, ktorá nám porozprávala o pozitívnej psychológii a jej využití na školách.
07.02.2018 17:52

Peter Cmorik si ako dieťa počas vyučovania stále spieval

Slovenský spevák Peter Cmorik si už ako malý počas vyučovacích hodín rád spieval. „Minule som stretol pani učiteľku zo základnej školy a tá mi povedala, že som si vraj vždy na hodinách spieval.