Späť na zoznam
Rozhovory
Autor: UCN
07.03.2017 11:00

Riaditeľ ZŠ musí byť právnikom, psychológom, špeciálnym pedagógom alebo ekonómom

V januári sme si ešte zaspomínali na uplynulý rok a rozhodli sme sa ho zosumarizovať s Mgr. Alenou Petákovou, ktorá je s predsedníčkou Združenia základných škôl Slovenska a zároveň pôsobí ako riaditeľka ZŠ v Bratislave.

Predsedníčka Združenia základných škôl Slovenska Alena Petáková. Zdroj: TASR/Pavel Neubauer

BRATISLAVA - Okrem toho sme sa pozreli na problémy, ktoré najčastejšie trápia riaditeľov škôl, dozvedeli sme čosi viac o administratívnej záťaži, s ktorou bojujú školy, nezabudli sme na  problematiku chýbajúcich nepedagogických zamestnancov v našom školstve.  Ako zabudnutý problém vidí to, že rola riaditeľa v sebe prináša niekoľko rôznych funkcií v jednej osobe – od právnika, psychológa niekedy až po ekonóma, stavbára, zdravotníka.

Šéfka združenia nám prezradila aj svoj pohľad na minuloročné štrajky. Podľa nej nebol napríklad spôsob štrajku zvolený vhodne, čo viedlo k rozdeleniu kolektívov. Viac sa už dozviete v nasledujúcich riadkoch.

Ako by ste zhrnuli rok 2016 čo sa týka slovenského školstva? Ako ste ho vnímali Vy?

Z môjho pohľadu to bol veľmi nepokojný rok. Všetci sme sa snažili dať najavo svoju nespokojnosť so stavom v školstve. Odborový zväz zvolal stretnutie najvýznamnejších stavovských organizácií školstva a spoločne sme spísali Deklaráciu, v ktorej sú uvedené požiadavky nielen na zvýšenie platov a zlepšenie postavenia učiteľa, ale aj na zlepšenie podmienok školstva. Skupina učiteľov pod vedením Iniciatívy slovenských učiteľov  vyvolala tlak formou štrajku. V tomto období bola prezentovaná správa OECD o  školstve na Slovensku, ktorej zistenia len podporili opodstatnenosť požiadaviek  Deklarácie. Všetky tieto aktivity viedli k tomu, že stavovské organizácie boli pozvané k tvorbe programového vyhlásenia vlády v oblasti školstva.  Na základe tlaku organizácií nemá programové vyhlásenie všeobecné formulácie ako sme boli zvyknutí z predchádzajúcich období,  ale obsahuje konkrétnejšie znenia a čísla.

Aj v  roku 2016 pokračovali stretnutia zástupcov stavovských organizácií alebo len zástupcov Združenia základných škôl na MŠVVaŠ SR, ktoré sa týkali zmeny kontinuálneho vzdelávania, koncepcie výchovného a kariérového poradenstva, úpravy dokumentácie ohľadom žiakov študujúcich v zahraničí, pripomienkovania legislatívnych zmien a podobne. Vznikla Celoslovenská sekcia vzdelávania v základných školách, ktorá sa venuje len problémom základných škôl.

Čo hovoríte na minuloročnú štrajkovú pohotovosť a štrajky, ktoré boli súčasťou niekoľkých mesiacov?

Štrajky sú vyjadrením nespokojnosti učiteľov nielen s platmi, ale aj s podmienkami v školstve. Spôsob štrajku však podľa mňa nebol zvolený vhodne a rozdelil kolektívy v školách.

Myslíte si, že mali štrajky zmysel?

Každá forma vonkajšieho vyjadrenia nespokojnosti a pomenovania problémov má zmysel. Podmienky v školách nie sú vyhovujúce. Na školy sa valí práca vyplývajúca z platnej legislatívy, ktorú musí škola plniť, bez ohľadu na to, že škola je hlavne vzdelávacou inštitúciou. A keďže si vzhľadom na financie nemôžeme dovoliť zamestnať ďalších ľudí, tak to robia učitelia. Čoraz hlasnejšie vyznieva požiadavka, ktorá odznela na Celoslovenskom zasadaní pléna Združenia základných škôl Slovenska  –„Nechajte učiteľov učiť!" a vytvorte im podmienky.

Ako sa pozeráte na tento rok? Myslíte si, že bude v niečom iný?

Ešte stále som optimistom a verím, že bude pre školstvo lepší. Keby sme my školáci neboli optimisti a neverili, že sa niečo zmení k lepšiemu, tak by sme to nemohli robiť. V školstve zostávajú hlavne tí, ktorých práca s deťmi baví a napĺňa.

Ako vnímate ciele Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania?

Združenie základných škôl Slovenska na svojom celoslovenskom zasadaní pripomienkovalo ciele Národného programu a plne sa s pripomienkami stotožňujem. Sú zverejnené na webovom sídle ZZŠS  v časti aktuality (http://zsss.stranka.info/index.php?vid=J ). Myslím si, že slovenská spoločnosť nie je pripravená na takýto program a to tak po morálnej ako i politickej vyspelosti.  Školstvo by malo byť apolitické a nám sa stále v ňom odrážajú presadzovania záujmov rôznych skupín.   Ciele, tak ako sú navrhnuté, potrebujú na svoju realizáciu v praxi omnoho viac peňazí ako má školstvo k dispozícii a práve preto si myslím, že sú nerealizovateľné.

Čo by ste zahrnuli do reformy Vy?

Na túto otázku sa ťažko odpovedá, lebo reformu nemôže tvoriť jeden človek. Tí, čo tvoria reformu, musia vedieť, čo nefunguje, čo je zlé, aké sú potreby spoločnosti, ale i  počúvať ľudí z praxe - na čo sa sťažujú, počúvať žiakov, rodičov a nájsť postupné kroky na zlepšenie. Program by mal  byť stavaný na našu kultúru, našu školskú históriu, na našu mentalitu, na podmienky a finančné možnosti krajiny, lebo ináč nebude fungovať. Aj dobré veci, ktoré fungujú v zahraničí, u nás fungovať nemusia.

Aké  aktuálne problémy sa podľa Vás riešia v rámci regionálneho školstva?

Na  túto otázku poznajú odpoveď skôr na ministerstve, prípadne v parlamente. Ja viem, čo nás trápi, ale či to je aj otázkou riešenia neviem.

S akými otázkami sa najčastejšie stretávate v poslednom období? Čo hovoria riaditelia z praxe?

Problémov, ktoré riaditelia škôl musia riešiť, je čoraz viac. V krátkosti uvediem najvypuklejšie za posledné obdobie:

  • Už dlhšie obdobie rezonuje medzi riaditeľmi otázka podhodnotenia ľudských zdrojov v oblasti manažmentu škôl. Neviem, či si niekto uvedomil, že akýkoľvek úrad alebo firma pri zvýšení administratívnej záťaže, prípadne pridaní kompetencie, si zamestná nového človeka, ktorý túto prácu vykonáva. Školy boli za posledné roky zavalené novými úlohami vyplývajúcimi z platnej legislatívy a štruktúru zamestnancov v oblasti riadenia si zmeniť nemohli, lebo nie sú na to financie. Dynamika zvyšovania normatívu na žiaka základnej školy sa nezvyšuje priamo úmerne s dynamikou nárastu práce a kompetencií, ktoré musí základná škola zabezpečovať
  • Situácia so zamestnaním nepedagogických zamestnancov v školách je čoraz horšia. Vzhľadom na podmienky a plat, ktoré školy môžu ponúknuť týmto zamestnancom sa stávajú pre nich nezaujímavé a preto nevieme získať ekonómky, upratovačky, kuchárky, pomocné sily v kuchyni, školníkov, správcov telocviční a pod.
  • Financovanie dopravného pre žiakov je administratívne veľmi zaťažujúce pre školy. ZZŠS zastáva stanovisko, že dopravné je určitý druh sociálnej výpomoci pre zákonných zástupcov žiakov a malo by sa riešiť iným spôsobom a nie administratívnou záťažou školy. Odporúčame zvážiť dopravu  (autobusovú) žiakov do školy zdarma, tak ako je riešená vlaková doprava.
  • V školách potrebujeme IKT technikov, správcov počítačových učební a sietí, bez ktorých sa vyučovanie prostredníctvom moderných IKT stáva úplne neefektívne a na ktorých stále nemáme finančné prostriedky.
  • Naďalej pretrváva potreba psychológa a špeciálneho pedagóga na škole. Chýbajú asistenti učiteľa.
  • V tomto školskom roku prišli do platnosti inovované štátne vzdelávacie programy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, v ktorom musia školy zabezpečiť odborných zamestnancov a hodiny so zameraním na druhy postihnutia. Školy tieto programy nemôžu realizovať v plnom rozsahu, lebo im chýbajú financie, lebo je nedostatok špeciálnych pedagógov (napr. logopédov), z praktického hľadiska sú rámcové učebné plány ťažko kombinovateľné s ostatnými žiakmi.
  • Štátny vzdelávací program stanovil povinné materiálno-technické vybavenie tried a učební a  prechodné obdobie, kedy školy majú potrebné vybavenie zabezpečiť, na  tri roky. Toto obdobie sa končí a mnohé školy nie sú schopné zabezpečiť vybavenie v zmysle ŠVP kvôli nedostatku finančných prostriedkov.
  • Technika napreduje míľovými krokmi, preto je potrebné zabezpečiť zo strany ministerstva obnovu učební informatiky vybavením novými PC, adekvátnou počítačovou sieťou, programovým vybavením a dostatočne rýchle pripojenie na dátové úložiská MŠVVaŠ SR(CR, RFO) prostredníctvom optického pripojenia. Zároveň zabezpečiť bezplatné licencie programov Microsoft potrebné na vyučovanie.
  • Príplatok za triednictvo a kreditový príplatok sú určované % zo mzdy. Je to nespravodlivé k mladším pedagógom, lebo majú nižšie mzdy. Čiže za tú istú prácu (mnohokrát aj lepšie vykonanú) dostanú automaticky menej peňazí. Mala by to byť paušálna suma.
  • Postavenie riaditeľa školy je dlhodobo obchádzaná téma.  Riaditeľ základnej školy (keďže nemá možnosť zamestnať odborníkov) musí byť právnikom, psychológom, špeciálnym pedagógom, mediátorom, ekonómom, stavbárom, odborníkom na verejné obstarávanie, zdravotníkom, atď. Určite by napr. pomohla úprava úväzku pedagogickej činnosti z povinnosti na možnosť učiť.
  • V poslednom období je veľká spoločenská diskusia ohľadom veku odchodu do dôchodku. Bolo by vhodné riešiť aj vek odchodu učiteľov do dôchodku napr. iný kľúč pre učiteľov. Nezaslúžia si ísť do dôchodku skôr ako iné vybrané skupiny, alebo aspoň zvážiť možnosť  zníženia úväzkov učiteľov v určitom veku (napr. vtedy, keď im prestane ročne narastať plat po 32 rokoch) a podobne? Tiež sa nerieši postavenie vychovávateľa na škole a jeho výchovno–vyučovacia povinnosť v súvislosti s dodržiavaním psychohygieny zamestnancov. Vychovávateľ nemá prestávku.
  • Rodičia detí, ktoré majú odloženú školskú dochádzku a nie sú zo sociálne znevýhodneného prostredia, vnímajú ako diskrimináciu svojich detí fakt, že nemôžu byť zaškolené v nultom ročníku. Nultý ročník je prirodzeným prechodom medzi materskou školou a základnou školou. Všetky deti s odloženou povinnou školskou dochádzkou by mali dostať túto možnosť.
  • Naďalej pretrvávajú problémy pri rozdelení kompetencií v školstve na originálne a prenesené.
  • Chýbajú  stretnutia zástupcov predmetových komisií a metodických združení v jednotlivých obciach a krajoch, tak aby sa stretávali učitelia jednotlivých predmetov a diskutovali na témy problémov v obsahu učiva, metód a foriem práce a hľadaní ich riešení .
  • Ako veľký problém vnímame prijímanie žiakov základných škôl na bilingválne gymnázia z ôsmeho ročníka. Inovovaný štátny vzdelávací program predpisuje nové učivo aj v deviatom ročníku. Žiaci, ktorí odchádzajú zo základnej školy po skončení ôsmeho ročníka neukončili nižšie stredné vzdelanie, nedobrali učivo ZŠ, sú vynechaní z celoslovenských testovaní.
  • Počet žiakov prijímaných do osemročných gymnázií je stále vyšší ako 5% daného populačného ročníka. Do osemročných gymnázií idú žiaci, ktorí dosahujú na základnej škole priemerné výsledky. Tým sa umelo znižuje úroveň osemročných gymnázií, základných škôl a chýbajú žiaci na odborných školách.
  • Ak má zriaďovateľ v svojej pôsobnosti viac škôl, môže časť normatívnych prostriedkov prerozdeliť. Združenie žiada, aby školy dostali na osobné náklady zamestnancov celých 100% normatívu. Každá škola potrebuje odmeniť prácu svojich zamestnancov. Je demotivujúce pre školu, ak robí veľa aktivít a nemá financie na odmenenie svojich zamestnancov.

Vymenovala som naozaj len niekoľko problémov základných škôl. A keď dobre čítate, tak nie sú tam pomenované problémy vzdelávacieho procesu. To by bola ďalšia skupina problémov. Časť týchto problémov sa dá riešiť aj bez navýšenia finančných prostriedkov, ale na vyriešenie väčšiny sú potrebné financie. Bez nich sa veci nepohnú dopredu.

Čo považujete momentálne za najväčší úspech združenia?

Združenie základných škôl Slovenska je jednou z najväčších stavovských organizácii na Slovensku a jeho členská základňa naďalej rastie. Na poslednom zasadaní sme evidovali 494 základných škôl, ako členov združenia. Sme pozývaní na rokovania ohľadom pripomienkovania navrhovanej legislatívy a koncepcií, do pracovných skupín na MŠVVaŠ SR a ním priamo riadených organizácií. Spolupracujeme s poslancami NR SR,  s ostatnými stavovskými organizácia, združeniami a firmami pôsobiacimi v školstve.  Sústreďujeme sa predovšetkým na základné školstvo a zlepšenie jeho podmienok. Podarilo sa nám napr. presadiť, že školy nemusia vypracovávať  učebné osnovy,  posunúť zápis do prvého ročníka, v rámci debyro skupiny zrušiť povinnosť viesť niektoré dokumenty a pod. Vážim si to, že na zasadanie pléna prídu dôležití predstavitelia rezortu školstva, významné osobnosti, ktorí priamo rokujú s členmi združenia.

ZZŠS

Združenie základných škôl Slovenska má záujem konštruktívne riešiť aktuálne problémy. Skúsenosti riaditeľov z praxe a „pohľad zdola" môže byť prínosom pre rozvoj školstva, skvalitňovanie edukačného procesu i jeho zabezpečenia.

Účelom a predmetom činnosti združenia je najmä prehlbovanie právnych a administratívnych znalostí v súvislosti s existenciou a činnosťou združených subjektov, výmena informácií, koordinácia aktivít združených subjektov v celej oblasti činnosti.

Za rozhovor ďakuje Martina Baumann

Súvisiace články

03.04.2016 20:00

Iveta Radičová: Učiteľ je vlastne tiež len študent, skúsenejší a starší

Iveta Radičová študovala sociológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, v roku 1997 získala docentúru a v roku 2005 ju vtedajší prezident Ivan Gašparovič vymenoval za profesorku sociológie. V roku 1992 z...
07.05.2016 06:15

V téme školstva musí byť v centre pozornosti kvalitné vzdelávanie

Pôsobil ako učiteľ na ZŠ a  MŠ v obci Svinia v okrese Prešov. 
23.10.2017 18:30

Divadlo proti extrémizmu

Už nejaký čas funguje na Slovensku zaujímavý divadelný projekt s ušľachtilým názvom Divadlo proti extrémizmu. Podľa vyjadrení jeho tvorcov sú najdôležitejšou cieľovou skupinou študenti a pedagógovia stredných škôl. O tom, aké c...