Späť na zoznam
Rozhovory
Autor: UCN
18.02.2020 12:12

Rozdiel medzi kompetenciami a zručnosťami

Súčasný slovenský vzdelávací systém v praxi ešte stále najviac preferuje memorovanie na úkor rozvíjania komplexnejších stránok žiakov, vrátane finančnej gramotnosti, kritického myslenia, tvorivosti, samostatnosti a podobne. Samozrejme, bez základných kameňov, čiže vedomostí, nemožno rozvíjať nič. Dajú sa však vedomosti získať iba memorovaním? Neprináša súčasná doba a poznanie vhodnejšie a efektívnejšie metódy vzdelávania?

Často sa pri debatách o vzdelávaní s dôrazom na profesie budúcnosti, na Priemysel 4.0 používajú výrazy  „kompetencie" a „zručnosti".  A často sa tieto dva pojmy zamieňajú. O tom, ako im porozumieť a ako ich odlišovať v súvislosti s digitálnou gramotnosťou, sme sa porozprávali s expertkou pre oblasť rozvoja kompetencií v kontexte celoživotného vzdelávania Darinou De Jaegher.

Čo sa očakáva od školy, aby pripravila žiakov pre budúce povolania? 

Svet okolo nás sa v posledných desaťročiach významne mení v dôsledku nástupu novej priemyselnej revolúcie spojenej s rozvojom umelej inteligencie, automatizácie a digitálnej transformácie. V porovnaní s tými predchádzajúcimi táto prebiehajúca nielenže skrátila priestor v ktorom žijeme, ale významne zrýchlila všetky procesy v živote ľudí. Informácie sa šíria neskutočne rýchlo a fakty strácajú na dôveryhodnosti. Svet dneška je už minulosťou, žijeme prítomnosť budúcnosti. Odpoveď na otázku je preto neistá. Na aké povolania má škola pripraviť žiakov, keď dnes takmer netušíme, čo bude o pár rokov? Revolúcia je na svojom počiatku, stále neprebehla zmena paradigmy myslenia ľudí, vystalo mnoho otázok a svet len veľmi ťažko hľadá odpovede. Zástancovia exaktných vied apelujú na ich rozvoj a zdôrazňujú nepotrebnosť sociálno-humánnych vied. Tiež sa dozvedáme, že nám bude stačiť pre rozvoj myslenia už len anglický jazyk a pod. Ale práve pochopenie minulosti je základom prípravy na budúcnosť. Spoločnosť je v kríze a jej najväčšou hrozbou je strata schopnosti myslieť. Preto by som očakávala, že škola bude priestorom pre rozvoj systémového a kritického myslenia žiakov. To samozrejme prináša mnoho otázok a potrebu zmeny vzdelávania, čo je zmena paradigmy, takže do budúcnosti nám ostáva jediná istota, že škola nedokáže pripraviť nasledujúce generácie na budúce povolania. 

Aký by mal byť žiak – pracovník budúcnosti? V súvislosti s budúcnosťou, aké zručnosti by mal získavať človek súčasnosti? A aké kompetencie? 

Kriticky a systémovo mysliaci rozhľadený jedinec, využívajúci svoje myslenie v širokých sociálno-kultúrnych a ekonomických kontextoch. Jedinec, ktorý poznáva konaním. Nielen pasívny prijímateľ informácií, ktorý ovláda uzavretý súbor zručností, ktoré sú nariadené politicky. A sme opätovne pri pochopení minulosti. Posledná priemyselná revolúcia (objav atómu)  postavila ľudstvo pred rovnaký problém v oblasti vzdelávania. A aj keď priniesla posun v podobe Bloomovej taxonómie, dodnes nie sú kategórie ako vedomosť, zručnosť, kompetencie jasne ohraničené a pracuje sa s nimi, najmä na úrovni plánovania verejných edukačných politík, necitlivo a nekorektne. Na medzinárodnej úrovni poznáme celú škálu odporúčaných vedomostí a zručností, ktoré by mal občan zvládnuť. Ide o uzavretý zoznam neustále sa meniacich zručností, využiteľných v úzkych kontextoch. Takýto jedinci sú na budúcnosť absolútne nepripravení a požiadavky zamestnávateľov sú len okrajovo vzaté do úvahy.    

Aké sú rozdiely medzi kompetenciami a zručnosťami? Existuje ich jednoznačná definícia?  

Existuje mnoho definícií, samotná kategória kompetencií je  vágna. Politicky je kompetencia definovaná ako určitá spôsobilosť/schopnosť efektívne využívať vedomosti, zručnosti, zaujať postoje v rôznych situáciách. Zručnosť je opakovaná činnosť, ktorá má predpoklad stať sa automatizovanou alebo čiastočne automatizovanou činnosťou a využíva sa v úzkych presne definovaných kontextoch. Problémom je, že pri necitlivom používaní pojmov sa často pojmy zamieňajú a dôraz je kladený na nadobúdanie izolovaných vedomostí, často memorovaním a opakované úzko špecializované zručnosti. Vo svete, kde je základom pochopenie informácií a ich efektívne využívanie, ich prenos a vyhodnocovanie, edukačné politiky ponúkajú žiakom príliš málo na to, aby mohli čeliť výzvam, ktoré ich v najbližšej dobe čakajú.     

Kto má určovať škole, aké kompetencie a aké zručnosti má rozvíjať? 

Čo sa majú žiaci v škole naučiť určujú kurikulárne dokumenty. V Slovenskej republike štátne vzdelávacie programy a na úrovni škôl školské vzdelávacie programy. Tieto vytvára úzka skupina odborníkov a zasahuje sa do nich aj politicky.  Aby bol naplnený predpoklad rozvoja kritického myslenia žiakov, nemali by byť štandardy vytvárané na základe zhody úzkej skupiny expertov a mali by byť nezávisle od politických vplyvov. Je potrebný vedeckejší prístup. To znamená pochopiť procesy poznávania a sociálnej interakcie a následne ich podrobne opísať a kognitívne odstupňovať. V takomto prípade by školy mohli objektívne vytvárať žiakom ich individualizované vzdelávacie plány a cesty. Ale to sme sa opätovne dostali k zmene myslenia, teda paradigmy a tento proces, bojím sa, vo vzdelávaní ešte nenastal. 

Existuje predstava, ako by mohli učitelia hodnotiť kompetencie žiakov? 

Predstava nielenže existuje, ale bola dokonca aj veľmi úspešne implementovaná. Môžeme napríklad spomenúť hodnotenie kompetencií na základe Spoločného európskeho referenčného rámca pre jazyky – projekt Rady Európy, ktorý ako jediný svojho druhu popísal procesy myslenia v oblasti komunikácie a kognitívne ich odstupňoval na škále A1 až C2. V tomto prípade bol uprednostnený vedecký prístup pred politickým a tento vzdelávací štandard má celosvetový úspech. Nástroje hodnotenia sa vytvárajú v medzinárodnej sieti DIALANG a ALTE renomovanými certifikačnými centrami ako napr. anglický Cambridge alebo francúzsky CIEP. Rozšírenie tohto konceptu je zatiaľ pomalé, darí sa to najmä v krajinách, kde sa procesom poznávania seriózne venujú ako napr. v Kanade, alebo na prestížnych amerických univerzitách, z Európy môžeme spomenúť Švajčiarsko. V Slovenskej republike tiež pôsobí tím expertov, ktorí  pracujú na podobnom type rámca, a to najmä v oblasti logiky, poznávania a kreativity. Tento tím vytvoril a ďalej dotvára  kognitívne odstupňovanú databázu DaCoSiDe (Databáza deskriptorov kognície a sociálnej interakcie). Verím, že odborníci budú čoraz viac využívať metodológiu kognitívneho rozvoja kompetencií a učitelia budú mať v blízkej budúcnosti k dispozícii nástroje pre efektívne a validné hodnotenie kompetencií žiakov vo všetkých oblastiach poznávania. Prvou lastovičkou je program Nadácie Slovenskej sporiteľne FinQ v oblasti rozvoja finančnej kultúry žiakov. Program pripravuje súhrn nástrojov, metodických a didaktických pomôcok a učebných textov pre učiteľov a riaditeľov základných a stredných škôl pre priame využívanie vo vyučovaní žiakov. Ďalšou lastovičkou, v blízkej budúcnosti, by mohla byť vzdelávacia oblasť Matematika a práca s informáciami.       

Vedia ľudia kriticky myslieť? 

Myslím si, že ľudstvo okrem výziev v oblasti odvrátenia klimatickej katastrofy, čelí omnoho akútnejšiemu problému. Ľudia prestávajú kriticky myslieť, vykonávajú veľké množstvo opakovaných činností, informácie prijímajú nekriticky a povrchne, nedokážu ich ďalej spracovávať, strácajú zmysel pre detail a stávajú sa pasívnymi prijímateľmi myšlienok, pokynov a pod. Asi nás ani neprekvapí fakt, že celkové priemerné IQ celosvetovej populácie klesá. Čoraz viac sme konfrontovaní s rôznymi psychickými poruchami, narastá počet „vyhorených" zamestnancov. Pedagogika potrebuje doslova „revolúciu", nie jedinci, ale celé ľudstvo je ohrozené. 

Ako vychovávať  a vzdelávať deti, aby sa z nich nestali nepotrební pracovníci? 

Myslím si, že najprv je potrebné prestať s mýtom, že exaktné vedy a anglický jazyk sú východiskom pre dobu, ktorá nás čaká. Poznanie je celistvé a je potrebné k nemu aj takýmto spôsobom pristupovať. Tiež je dôležité rozpoznať marketing od validnej informácie. Posúdiť, čo je funkčný základ (úroveň A1) v jednotlivých oblastiach poznania a konania, zamerať sa naň, nerozptyľovať pozornosť žiakov nepodstatnými informáciami. Naučiť žiakov začať a dokončiť činnosti, ktorým sa práve venujú, eliminovať multitasking do čo najväčšej miery. Nechať deti poznávať konaním, vytvárať im situácie, v ktorých si môžu všetko vyskúšať, ohmatať, rozobrať a znova poskladať, a to v ich prirodzenom prostredí. Viesť ich k  zvedavosti a najmä nechať ich pýtať sa a naučiť ich klásť si otázky. V tejto činnosti totiž budú mať pred umelou inteligenciou najbližšie obdobie náskok. Zodpovednosť za vzdelávanie neprenášať len na školu, ale sa jej venovať neustále pri výchove dieťaťa, vo všetkých každodenných situáciách. Ak sa nám podarí rozvíjať u detí základné procesy poznávania a sociálnej interakcie a ich prirodzenú motiváciu k učeniu, vychováme kriticky mysliace bytosti, ktoré už budú vedieť čo s tou neistou budúcnosťou majú robiť.    

Ďakujem za rozhovor.

Autorka: Jana Matejíčková
 

Súvisiace články

07.03.2017 11:00

Riaditeľ ZŠ musí byť právnikom, psychológom, špeciálnym pedagógom alebo ekonómom

V januári  sme si ešte zaspomínali na uplynulý rok a rozhodli sme sa ho zosumarizovať s Mgr. Alenou Petákovou, ktorá je s predsedníčkou Združenia základných škôl Slovenska a zároveň pôsobí ako riaditeľka ZŠ v Bratislave.
25.09.2019 09:07

Zmysel života so zdravotným postihnutím

Pokračujeme v našom rozhovore s riaditeľom Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím v Bratislave s Dušanom Piršelom . Našim cieľom bolo predstaviť inšpiratívnu inštitúciu , jej prístupy a myšlienky...
19.09.2019 11:44

Chýba nám ROZHOVOR!!!

Ako ste si iste všimli, v ucn máme rubriku ROZHOVORY, ale už dlhšiu dobu do nej nič nové nepribudlo. V redakcii sme premýšľali čo s tým, koho osloviť, a vtom nám to došlo. Prečo hľadať jedného zaujímavého človeka, keď ich tu má...