Späť na zoznam
Rozhovory
Autor: UCN
22.05.2018 10:14

Rozhovor s pani Ing. Oľgou Ďuricovou

O tom, aké boli jej študentské časy, prečo si zvolila povolanie učiteľky, či to niekedy oľutovala a najmä, čo priniesol projekt Cvičná firma.

Čím ste chceli byť ako dieťa na základnej škole? 

   

   Každú chvíľu niečím iným. Často sme sa ako deti, spolu s rovesníkmi zo susedstva, hrávali na školu, na obchod. V čase môjho detstva neboli  ešte ani televízne prijímače samozrejmosťou, nehovoriac  o súčasných technických vymoženostiach, ako sú mobily, tablety, smartfóny, notebooky. Veľa času som trávila pri knihách, čítanie bolo mojím koníčkom, ktorý ma neopustil ani v súčasnosti. 

Učil niekto z Vašej rodiny?  

Myslím, či ste mali doma učiteľský vzor alebo ste sa rozhodli po skončení vysokej školy  ísť učiť, lebo ste sa chceli stať učiteľkou? Boli ste dobrou študentkou?  A čo život na internáte? Ktorý predmet ste na vysokej škole obľubovali a prečo?

   Moji rodičia boli jednoduchí ľudia, ktorí pracovali po celý život v poľnohospodárstve. Medzi blízkymi príbuznými som nemala učiteľský vzor. Na strednej škole som spoznala veľa výborných pedagógov, ktorí  mi boli v mojom neskoršom učiteľskom povolaní vzorom svojou odbornosťou, ľudským a chápavým prístupom k nám žiakom. 

S učením som nikdy nemala problémy, preto mi moja triedna učiteľka na strednej škole odporúčala po maturite pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Rodičia spočiatku neboli nadšení, pretože sme žili v skromných pomeroch, ale napokon súhlasili. Keďže som nechcela, aby moje štúdium vo veľkom meste, ktorým Bratislava bola, malo negatívny vplyv na rozpočet našej rodiny, hneď v prvom ročníku na vysokej škole som si našla prácu, v ktorej som zotrvala počas celého päťročného štúdia. 

Na život na internáte mám veľmi pekné spomienky. Bolo to pre mňa niečo nové, keďže na strednej škole som bývala doma, škola bola v blízkosti môjho bydliska. Rýchlo som si zvykla, so spolužiakmi sme boli dobrý kolektív, vzájomne sme si pomáhali, prežili sme spolu veľa pekných zážitkov, na ktoré si radi spomíname aj po rokoch. 

Rozhodnutie ísť učiť dozrelo vo mne v poslednom ročníku štúdia na vysokej škole. Usúdila som, že školstvo je prostredím, ktoré ma bude napĺňať, práca učiteľa mi prinesie uspokojenie. Zistila som, že mám asi pedagogické vlohy, keďže som dokázala logicky vysvetliť podstatu účtovníctva spolužiakom, ktorí  nevyštudovali strednú ekonomickú školu a s účtovníctvom ako predmetom sa prvýkrát stretli na vysokej škole. Účtovníctvo bolo už na strednej škole mojím obľúbeným predmetom, a tak som si pre vysokoškolské štúdium vybrala študijný odbor rovnakého zamerania. Odjakživa mi bolo blízke logické myslenie, predmety vyžadujúce abstraktné myšlienkové pochody nepatrili medzi moje obľúbené, aj keď som ich zvládala. 

Pamätáte si ešte na svoje prvé hodiny v škole, kde ste už nesedeli v školskej lavici, ale stáli pri tabuli? 

   Na svoje prvé vyučovacie hodiny som nastupovala  „s malou dušičkou". Keďže som vyštudovala neučiteľský študijný odbor, nemala som skúsenosti z pedagogickej praxe, ktorú študenti  - budúci učitelia absolvujú počas štúdia. Časť môjho pedagogického úväzku bola aj v štúdiu popri zamestnaní, kde popri mne vekovo blízkych boli aj poslucháči o generáciu starší. Zvládnuť začiatky mi pomohli moji noví kolegovia, ktorí ma medzi seba ihneď prijali, ako aj skutočnosť, že som vyštudovala strednú ekonomickú školu a obsah odborných ekonomických predmetov, ktoré som vyučovala, som poznala. Okrem účtovníctva to boli aj hospodárske výpočty, náuka o výrobe a odborná prax. 

Ste  autorkou viacerých učebníc, ktoré používajú žiaci na obchodných akadémiách.  Napísali ste publikáciu Riešené a neriešené príklady z účtovníctva pre maturantov, učebnice Ekonomické cvičenia,  Hospodárske výpočty  1,  Hospodárske výpočty a štatistika  2, ktorá vyšli v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve už viackrát. Každú reedíciu učebníc  ste vždy veľmi pružne aktualizovali. 

Ako skúsenú lektorku Vás z nakladateľstva často oslovovali  na  posúdenie mnohých učebníc. Stalo sa, že počas vyučovania si žiaci uvedomili, že sa učia z učebnice, ktorú ste napísal, prípadne posudzovali?

   Áno. Keď sa objavila v škole prvá učebnica (Hospodárske výpočty pre 1. ročník), ktorej som spoluautorkou, žiaci sa ma na prvých vyučovacích hodinách pýtali, či som to ja. Podobne to bolo aj s učebnicami účtovníctva a neskôr ekonomických cvičení. Postupne si žiaci vzájomne posunovali informácie – vyššie ročníky nižším, že som autorkou alebo spoluautorkou učebníc, z ktorých sa učia. 

Museli ste niekedy počas vyučovania aj zvýšiť hlas, prípadne ste mali pocit, že chcete odísť zo školy a začať robiť niečo úplne iné?

Čo by pre Vás nebol problém, pretože ovládate problematiku daní a účtovníctva. Miesto by ste si určite rýchlo našli. Napriek tomu ste dennodenne dochádzali niekoľko km do práce, do OA v Žiari nad Hronom.

   O odchode zo školy som nikdy neuvažovala. Práca ma zaujímala, žiaci mi dodávali energiu, cítila som sa medzi nimi dobre, zavádzanie moderných technológií do vyučovacieho procesu predstavovalo výzvu pre mňa, aj pre mojich kolegov vzdelávať sa aj v tejto oblasti, aby som bola schopná držať s mojimi  žiakmi krok. Nemala som zábrany požiadať žiakov o radu, ako vyriešiť nejaký technický problém, s ktorým som si nevedela poradiť. Obchodná akadémia v Žiari nad Hronom bola mojím prvým a jediným zamestnávateľom od skončenia vysokej školy až do odchodu do dôchodku. Pracovala som tam 38 rokov, z toho 35 rokov som dochádzala. 

Vaše meno sa neodmysliteľne spája s veľtrhmi cvičných firiem, ktoré sa konajú na Obchodnej akadémii v Žiari nad Hronom už viac ako 20 rokov.  

Určite si na každý z nich pamätáte. Ale predsa, aký bol ten prvý? Zmenili sa žiaci, s ktorými sa stretávate pri prezentáciách na veľtrhu? 

   Prvá cvičná firma na Obchodnej akadémii v Žiari nad Hronom vznikla v roku 1992, najskôr ako krúžok, neskôr predmet vyučovaný podľa alternatívneho učebného plánu v rámci predmetu ekonomické cvičenia v 4. ročníku. V roku 1995 prišli za mnou žiaci s návrhom, či by sme aj my na našej škole nemohli zorganizovať veľtrh, podľa vzoru obchodných akadémií v Topoľčanoch a v Senici, na ktorých sa zúčastnili. Ten prvý veľtrh sa uskutočnil v školských priestoroch v decembri 1995, zúčastnilo sa na ňom 8 cvičných firiem a nazvali sme ho „Malý veľtrh cvičných firiem". Po piatich rokoch sa počet zúčastnených cvičných firiem zvýšil natoľko, že školské priestory už nestačili. Veľtrh sa presunul  Mestského kultúrneho centra v Žiari nad Hronom, kde sa koná dodnes. Počet zúčastnených cvičných firiem sa priemerne pohybuje okolo tridsať, rekordný počet dosiahol  42 cvičných firiem. Hoci má veľtrh cvičných firiem v Žiari nad Hronom prívlastok regionálny, počas jeho histórie sa na ňom zúčastnili cvičné firmy zo všetkých regiónov Slovenska, raz aj z Českej republiky. 

Učili ste začali učiť predmet Cvičná firma, na ktorého hodinách si žiaci môžu vyskúšať, ako to funguje v skutočnej firme.

   S predmetom Cvičná firma som sa prvýkrát stretla v roku 1991, vďaka účasti na seminári zameranom na problematiku odborného vzdelávania, ktorý organizovalo Metodické centrum mesta Bratislavy. Súčasťou seminára bola aj exkurzia na obchodnú akadémiu do Viedne, kde sme mali možnosť oboznámiť sa s týmto predmetom. O rok  nato som opäť mala možnosť navštíviť tú istú OA a na vlastné oči zistiť, čo sa za ten rok zmenilo. Filozofia cvičnej firmy ma oslovila natoľko, že som si povedala, že v prípade záujmu žiakov o túto, pre nás doteraz neznámu formu praktického odborného vzdelávania, chcem s nimi v cvičnej firme pracovať. 

Riešenie každodenných problémov, ktoré so sebou prináša činnosť firmy, rozhodovanie, voľba vhodnej stratégie, ako sa najlepšie dostať do povedomia zákazníkov, korešpondencia s obchodnými partnermi, plnenie povinností vyplývajúcich zo zákonného poistenia, povinnosti voči daňovému úradu, vedenie účtovníctva a ostatnej dokumentácie s ním spojenej, rokovania s obchodnými partnermi, prezentácia firmy na verejnosti, nevyhnutnosť vzájomnej spolupráce zamestnancov a majiteľov cvičnej firmy, to sú len niektoré zo širokej škály činností, ktoré si žiaci môžu v cvičnej firme na vlastnej koži, aj keď len „fiktívne" skúsiť. Ich činy a rozhodnutia môžu mať priaznivé aj nepriaznivé následky pre výsledok hospodárenia firmy, tiež len fiktívny. Som však presvedčená, že pre odbornú prácu absolventov na reálnom pracovisku predstavuje cvičná firma výbornú prípravu, že netradičnou formou, na základe vlastnej skúsenosti, vlastného prežitia získavajú základy pre svoju budúcu profesijnú  kariéru na kvalitatívne vyššom základe, ako by získali aj z tej najkvalitnejšie napísanej odbornej publikácie.

Keby som sa mala ešte raz rozhodovať – áno či nie – pre cvičnú firmu, moja odpoveď by bola rozhodne áno. Aj napriek tomu, že nie vždy som mala šťastie na žiakov, ktorí prejavili nadšenie a aktivitu pre prácu v cvičnej firme, som presvedčená, že aj tí, ktorí sa počas štúdia stavali k práci v cvičnej firme skôr s nezáujmom, v reálnej praxi skôr či neskôr zistili, že škola im dala v podobe cvičnej firmy do praxe dobré základy. O tom svedčí skutočnosť, že z mnohých absolventov našej školy, ktorí mali možnosť absolvovať výučbu v cvičnej firme, sú dnes úspešní podnikatelia. 

Stalo sa Vám, že žiak zmaturoval a ozval sa, keď potreboval pomoc už v zamestnaní?

Zručnosti a skúsenosti, ktoré získajú žiaci na veľtrhoch CF, im pomáhajú zorientovať sa v oblasti zamestnanosti, čo dnes je veľmi potrebné. Žiaci sa naučia komunikovať, získajú sebadôveru,  rozhľad. Radili sa s Vami počas Vašej praxe, ktorým smerom sa uberať, na čo by sa mali zamerať pri výbere povolania po skončení strednej školy.

   Áno, stalo sa mi to a nie raz. Som rada, že absolventi  nezabúdajú na strednú školu, ktorá im dala odborné vzdelanie. Keď potrebovali radu počas vysokoškolského štúdia  alebo v zamestnaní, rada som im ju poskytla. Myslím si, že to rád urobí každý učiteľ.  Skutočnosť, že žiaci sa aj po opustení školských brán hlásia k svojej škole, k svojim učiteľom, pri stretnutí s nimi sa netvária, že ich nepoznajú, ale prejavujú radosť zo stretnutia, je pre pedagóga tým najkrajším poďakovaním.             

Za 38 rokov, ktoré som strávila za učiteľskou katedrou, som mala možnosť odovzdávať vedomosti stovkám mladých ľudí. Teší ma, že aj po rokoch  či desaťročiach, počas návštev pracovísk, kde žiaci denného štúdia vykonávajú odbornú prax, stretávam mnohé absolventky, ktoré boli mojimi žiačkami. 

Počet cvičných firiem, s ktorými ste pracovali je určite  viacciferné číslo. Z tých všetkých cvičných firiem stala sa  niektorá Vašou  obľúbenou, Vášmu srdcu najbližšou? 

   Najdlhšie som pracovala so žiakmi v cvičnej firme DAMTEX, ktorá vznikla na našej škole ako prvá, v decembri 1992. Bola zameraná na výrobu a predaj dámskej konfekcie. V tejto cvičnej firme žiačky, ktoré ju založili, pracovali najskôr formou krúžku, neskôr v rámci predmetu Ekonomické cvičenia podľa alternatívneho učebného plánu. Žiaci, ktorí končili štúdium, formou zmluvy o prevode obchodného podielu odovzdávali cvičnú firmu ďalším majiteľom. So žiakmi som v tejto cvičnej firme pracovala nepretržite od roku 1992 až do roku 2011.

V roku 1994 vznikla firma ERPO MARKET so zameraním na nákup a predaj rozličného tovaru. Práve žiaci pracujúci v tejto cvičnej firme ma príjemne prekvapili svojou iniciatívou zorganizovať prvý veľtrh cvičných firiem na našej škole v decembri 1995. 

Za 20 rokov, počas ktorých som pracovala so žiakmi v cvičnej firme, som mala možnosť prežiť mnoho pekných chvíľ, spojených s úspechmi žiakov pracujúcich v cvičných firmách  na medzinárodných veľtrhoch cvičných firiem v Bratislave,  Košiciach,  Šali, navštíviť medzinárodné veľtrhy v zahraničí – v Prahe,  Salzburgu, či  rakúskom Hollabrunne,  prežiť s vybranými žiakmi zo 6 cvičných firiem pracujúcich v tom čase na našej škole „pracovný deň" v cvičnej firme v malebnom meste kvetov Tulln an der Donau, kde sme sa s našimi cvičnými firmami dostali vďaka projektu vypracovanému                     Mgr. Michalom Baránekom, bývalým zamestnancom SCCF, spoznať mnohé „príbuzné duše" – kolegov pedagógov zanietených  pre prácu so žiakmi v cvičnej firme. Mojím vzorom je jednoznačne doc. Ing. Ľudmila Velichová, PhD., z Katedry pedagogiky Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave, ktorá budúcim učiteľom odovzdáva svoje bohaté skúsenosti z reálnej praxe. Je gestorkou a vyučujúcou predmetu Didaktika cvičnej firmy, ktorý prednáša nielen študentom denného štúdia, ale aj poslucháčom doplnkového pedagogického štúdia, učiteľom – absolventom nepedagogického študijného odboru, ktorí pre výkon svojej práce potrebujú získať aj pedagogickú spôsobilosť. Nemôžem tiež zabudnúť na zamestnancov Slovenského centra cvičných firiem – odboru ŠIOV, na čele s  Ing. Gabrielou Horeckou, ktorí zabezpečujú pre cvičné firmy na Slovensku úlohu centrálnych úradov a centrálnej banky.    

Na záver by som Vás chcela poprosiť, čo by ste odkázali Vašim nasledovníkom, mladším učiteľom.

   Práca so žiakmi mi priniesla veľa nezabudnuteľných spomienok. Je to krásna, ale aj náročná práca, ktorá si vyžaduje zanietenie, záujem, ale aj pochopenie zo strany rodiny. Nekončí sa zazvonením školského zvončeka, vyžaduje si veľa času aj mimo školy, či už na prípravy na vyučovanie, tvorbu a opravu písomných prác, ďalšie vzdelávanie, pri výučbe odborných predmetov aj sledovanie zmien zákonov. Napriek tomu neľutujem, že som si na začiatku svojho „pracovného života" zvolila učiteľskú dráhu. Najväčším ocenením výsledkov mojej práce boli úspešní absolventi, ktorí sa aj po rokoch ku mne hlásia. 
 

Súvisiace články

07.03.2018 10:20

Prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc.

Prvotriedny vedec, dekan Fakulty matematiky, informatiky a fyziky Univerzity Komenského, predseda APVV a najmä, človek na správnom mieste.
25.06.2016 06:30

Slovenská veda je atraktívnym partnerom pre priemyselnú sféru

Vedcom roka 2015 je Ing. Ján Tkáč, DrSc.,  z Chemického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).  Za ocenením  tohto významného vedca  stojí jeho práca pri využití nanotechnológií pri konštrukcii rôznych zariadení aplikovateľných...