Späť na zoznam
Rozhovory
Autor: Dušan Piršel
06.05.2020 14:46

Rozhovor s riaditeľom IPR na Mokrohájskej 1 v Bratislave s Dušanom Piršelom tentokrát na tému reálneho života a klesajúcej úrovni vzdelania.

Pán riaditeľ , dovoľte mi v tejto súvislosti položiť Vám zopár otázok .

 

Ako vnímate teda reálny život ?

Prikláňam sa k názoru, že v  reálnom živote nič nie je len čierno-biele, reálny život je šedá zóna na mieste stretu redukcionistického a holisitického prístupu a to zo všetkých aspektov: astronomického, fyzikálneho, chemického, biologického, sociologického, historického. a to  robí život jednak možným a jednak zaujímavým.

 

Stretli ste sa aj s iným názorom ?

Môj priateľ, významný fyzik a klimatológ mi napísal :  Holistický prístup nás zahlcuje množstvom menej významných faktorov a javov, občas sa tak strácajú tie dôležitejšie. Takže uprednostňujem hierarchický prístup, čiže taký, že si usporiadam (alebo sa snažím o to) okolnosti, javy, procesy a faktory podľa významu. Netrápim sa s tým, čo nemá merateľný (pozorovateľný) význam, to môžem vnímať iba ako nejaký okrajový parameter. Nakoniec, tak to robíme aj pri fyzikálnej analýze prírodných procesov.

 

 

Aké bolo Vaše stanovisko ?

Ak potlačíme ten holistický prístup, tak sa ocitneme priamo vo víre globalizácie, ktorá nás odľudšťuje, vedie iba k zisku a zužuje optiku iba na samých seba. Podľa môjho názoru neuznávanie holistického prístupu  stále prevláda v istých spiatočnícko- konzervatívnych kruhoch spoločnosti fixujúcej sa prevažne na filozoficko- vedeckých konceptoch pána Decartesa.

 

Môžem Vás poprosiť   o pár slov k samotnému vzdelávaniu ?

Skúsim to  manifestovať  na konkrétnom príklade. Môj múdry priateľ a publicista použil  paralelu zo žurnalistiky, ale tá úplne platí aj na filozofické koncepty či na spoločnosť. Ako uvádza  kedysi platilo v novinárčine poctivé remeslo. Novinári vedeli, čo je glosa, fejtón, a v záujme jednoznačnosti komunikovania posolstiev si aj vyberali formy, ktoré neboli dôležitejšie ako obsah, ale ruka v ruke s obsahom zdôrazňovali svoje posolstvá. No a potom s liberalizovaním a globalizovaním nastal novinársky babylon.

Zjednodušovanie  štýlov, prekračovanie hraníc novinárskych foriem, až sme dospeli (tu to zrýchľujem a preskakujem desaťročie, ale nové médiá a komunikačné vymoženosti zrýchlili toto dianie) do zníženej úrovne  žurnalistiky, ba až k takej neodbornosti, že dnes hocikto, kto napíše status na facebooku, sa už tvári ako novinár. Keď napíše pár nesúrodých myšlienok na blogu, tak robí zo seba investigatívca  a keď dokáže zapnúť nahrávanie videa na mobile, tak sa mení na Felliniho. A výsledok?  Postmoderna v umení, postfaktuálna doba v médiách a v spoločenských vedách. Postfaktuálna doba (post - factual) je doba, v ktorej sa darí klamstvu. Je to doba, v ktorej je veľa politikov a médií ochotných klamať, a veľká časť verejnosti je ochotná nechať sa klamať. Taktiež som sklamaný z protirečenia a popierania stáročných modelov správania sa a  premýšľania. Slabo informovaní alebo emotívne orientovaní ľudia sú ľahko obeťami ohlupovania a manipulovania.

 

Kde vidíte súvislosti ?

Viete  aj  z tohto pohľadu premýšľam, či nám príroda neposkytla Covid-19 ako apokalyptický bod zlom, kedy by sme sa opäť mohli ponoriť do samých seba, do našich rodín, vzťahov a vykročiť v ústrety samým sebe, odhadzujúc pritom všetko zbytočné, konzumné a nepodstatné (prirodzene v záujme lepšej separácie do správnych košov :-)) . Pandémia pomaly končí chvála bohu a  končí sa asi aj  spolupatričnosť, aj  klimatický zmier.

 

Aké vidíte riešenie ?

To je veľká otázka, ale tie malé nemajú význam J.  Asi bude potrebné prekopať všetky vedné  obory a identifikovať  novú krv, ktorá bude  mentálne ohybná. Aby ju všetky dnešné limitujúce názory minuli  o sto honov. Tú novú krv – chápem  ako nové myšlienky a podnety . Za dôležité tiež pokladám  neustále manifestovať aj zo strany mocenskej elity krásnu rovnováha rozumu a skúsenosti a z nej (skúsenosti) prirodzene prameniacu pozitívnu emóciu . Každopádne v súvislosti s aktuálnou situáciou by bolo zaujímavé sa pozrieť na to ako naše teoretické modely zodpovedajú/nezodpovedajú deklarovanej hierarchii našich spoločných hodnôt, ktorými sú sloboda, vzdelanie, rovnosť šancí, zdravie .

Súvisiace články

03.04.2016 20:00

Iveta Radičová: Učiteľ je vlastne tiež len študent, skúsenejší a starší

Iveta Radičová študovala sociológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, v roku 1997 získala docentúru a v roku 2005 ju vtedajší prezident Ivan Gašparovič vymenoval za profesorku sociológie. V roku 1992 z...
23.10.2017 18:30

Divadlo proti extrémizmu

Už nejaký čas funguje na Slovensku zaujímavý divadelný projekt s ušľachtilým názvom Divadlo proti extrémizmu. Podľa vyjadrení jeho tvorcov sú najdôležitejšou cieľovou skupinou študenti a pedagógovia stredných škôl. O tom, aké c...