Pán riaditeľ , dovoľte mi v tejto súvislosti položiť Vám zopár otázok .
Ako vnímate teda reálny život ?
Prikláňam sa k názoru, že v reálnom živote nič nie je len čierno-biele, reálny život je šedá zóna na mieste stretu redukcionistického a holisitického prístupu a to zo všetkých aspektov: astronomického, fyzikálneho, chemického, biologického, sociologického, historického. a to robí život jednak možným a jednak zaujímavým.
Stretli ste sa aj s iným názorom ?
Môj priateľ, významný fyzik a klimatológ mi napísal : Holistický prístup nás zahlcuje množstvom menej významných faktorov a javov, občas sa tak strácajú tie dôležitejšie. Takže uprednostňujem hierarchický prístup, čiže taký, že si usporiadam (alebo sa snažím o to) okolnosti, javy, procesy a faktory podľa významu. Netrápim sa s tým, čo nemá merateľný (pozorovateľný) význam, to môžem vnímať iba ako nejaký okrajový parameter. Nakoniec, tak to robíme aj pri fyzikálnej analýze prírodných procesov.
Aké bolo Vaše stanovisko ?
Ak potlačíme ten holistický prístup, tak sa ocitneme priamo vo víre globalizácie, ktorá nás odľudšťuje, vedie iba k zisku a zužuje optiku iba na samých seba. Podľa môjho názoru neuznávanie holistického prístupu stále prevláda v istých spiatočnícko- konzervatívnych kruhoch spoločnosti fixujúcej sa prevažne na filozoficko- vedeckých konceptoch pána Decartesa.
Môžem Vás poprosiť o pár slov k samotnému vzdelávaniu ?
Skúsim to manifestovať na konkrétnom príklade. Môj múdry priateľ a publicista použil paralelu zo žurnalistiky, ale tá úplne platí aj na filozofické koncepty či na spoločnosť. Ako uvádza kedysi platilo v novinárčine poctivé remeslo. Novinári vedeli, čo je glosa, fejtón, a v záujme jednoznačnosti komunikovania posolstiev si aj vyberali formy, ktoré neboli dôležitejšie ako obsah, ale ruka v ruke s obsahom zdôrazňovali svoje posolstvá. No a potom s liberalizovaním a globalizovaním nastal novinársky babylon.
Zjednodušovanie štýlov, prekračovanie hraníc novinárskych foriem, až sme dospeli (tu to zrýchľujem a preskakujem desaťročie, ale nové médiá a komunikačné vymoženosti zrýchlili toto dianie) do zníženej úrovne žurnalistiky, ba až k takej neodbornosti, že dnes hocikto, kto napíše status na facebooku, sa už tvári ako novinár. Keď napíše pár nesúrodých myšlienok na blogu, tak robí zo seba investigatívca a keď dokáže zapnúť nahrávanie videa na mobile, tak sa mení na Felliniho. A výsledok? Postmoderna v umení, postfaktuálna doba v médiách a v spoločenských vedách. Postfaktuálna doba (post - factual) je doba, v ktorej sa darí klamstvu. Je to doba, v ktorej je veľa politikov a médií ochotných klamať, a veľká časť verejnosti je ochotná nechať sa klamať. Taktiež som sklamaný z protirečenia a popierania stáročných modelov správania sa a premýšľania. Slabo informovaní alebo emotívne orientovaní ľudia sú ľahko obeťami ohlupovania a manipulovania.
Kde vidíte súvislosti ?
Viete aj z tohto pohľadu premýšľam, či nám príroda neposkytla Covid-19 ako apokalyptický bod zlom, kedy by sme sa opäť mohli ponoriť do samých seba, do našich rodín, vzťahov a vykročiť v ústrety samým sebe, odhadzujúc pritom všetko zbytočné, konzumné a nepodstatné (prirodzene v záujme lepšej separácie do správnych košov :-)) . Pandémia pomaly končí chvála bohu a končí sa asi aj spolupatričnosť, aj klimatický zmier.
Aké vidíte riešenie ?
To je veľká otázka, ale tie malé nemajú význam J. Asi bude potrebné prekopať všetky vedné obory a identifikovať novú krv, ktorá bude mentálne ohybná. Aby ju všetky dnešné limitujúce názory minuli o sto honov. Tú novú krv – chápem ako nové myšlienky a podnety . Za dôležité tiež pokladám neustále manifestovať aj zo strany mocenskej elity krásnu rovnováha rozumu a skúsenosti a z nej (skúsenosti) prirodzene prameniacu pozitívnu emóciu . Každopádne v súvislosti s aktuálnou situáciou by bolo zaujímavé sa pozrieť na to ako naše teoretické modely zodpovedajú/nezodpovedajú deklarovanej hierarchii našich spoločných hodnôt, ktorými sú sloboda, vzdelanie, rovnosť šancí, zdravie .
