Späť na zoznam
Rozhovory
Autor: UCN
28.05.2016 07:00

Školská inšpekcia sa zameria aj na žiakov SOŠ

Prinášame vám rozhovor s hlavnou školskou inšpektorkou Vierou Kalmárovou.

Na archívnej snímke hlavná školská inšpektorka Viera Kalmárová, zdroj: www.ssiba.sk

BRATISLAVA - V marci minulého roka sa funkcie hlavnej inšpektorky ujala bývala šéfka inšpekcie v Trnave PaedDr. Viera Kalmárová. Porozprávala nám o dosiahnutých výsledkoch a zároveň prezradila, čo plánuje školská inšpekcia v najbližšom čase. Tiež prezradila niečo viac o extrémizme na školách a zisťovali sme, s akými problémami sa najčastejšie v úrade stretáva.

V marci minulého roku ste sa ujali postu hlavnej školskej inšpektorky. S akými víziami ste vtedy išli do tejto funkcie?

Predstavu o tom, ako by mala fungovať Štátna školská inšpekcia, formovala predovšetkým situácia, v ktorej sa regionálne školstvo nachádza tá je jemne povedané viac ako komplikovaná. Som presvedčená, že inšpekcia má potenciál prispieť k pozitívnej zmene kvality vzdelávania, keďže má možnosť evalvovať školy  unikátnym spôsobom, ktorý  iní  externí hodnotitelia k dispozícii nemajú. Nepracuje totiž iba s výsledkami, ktoré školy dosahujú, ale má možnosť pozorovať a hodnotiť cesty, ktoré k týmto výsledkom vedú  pretože, že má možnosť priameho vstupu do škôl a má možnosť osobného kontaktu s aktérmi vzdelávania.

Zároveň je potrebné využiť fakt, že základná zákonná definícia funkcie ŠŠI je taká voľná, že umožňuje autonómne nastavenie systémov hodnotenia škôl, takže je v rukách ŠŠI ako efektívne to urobí. Nemá ísť o iba to, aby sme urobili zadosť zákonu, ale aby sme viac slúžili nevyhnutným potrebám a očakávaniam škôl. Platí teda, že cieľom hodnotenia škôl nemá byť iba výlučne reflexia kvality školy (hoci poskytovanie objektívneho pohľadu má svoj význam), ale hodnotenie má skutočný význam až vtedy, ak vedie školy k lepšej kvalite poskytovaného vzdelávania. To je iba jeden z našich  základných cieľov a znamená veľkú výzvu. Ďalšia ambícia súvisí s kompetenciou, ktorú má inšpekcia v oblasti monitorovania a hodnotenia kvality vzdelávania, čo znamená, že tento potenciál je možné využiť na ovplyvňovanie budúceho vývoja kvality vzdelávania v krajine.

Ktoré plány sa vám doteraz podarilo splniť a v čom plánujete pokračovať ďalej? Čo všetko ste za ten rok stihli absolvovať? Čo bolo hlavnou témou školskej inšpekcie za posledný rok?

Nie je vôbec zanedbateľné, že na základe analýzy slabých a silných stránok vlastnej organizácie a poznania bazálnych a zároveň chronických  problémov vzdelávacieho systému boli definované oblasti, ktorým je z personálnych a ekomických dôvodov na jednej strane možné a na druhej strane potrebné prioritne venovať pozornosť. Mienime sa zameriavať na komplexné hodnotenie fungovania škôl, pričom dôraz chceme klásť na okolnosti, ktoré sprevádzajú rozvíjanie kľúčových kompetencií žiakov základných a stredných škôl, ďalej mienime skúmať korelácie medzi uplatňovaním štátnych vzdelávacích programov stredných odborných škôl, ich personálnym, priestorovým a materiálno-technickým zabezpečením na jednej strane a kvalitou procesov vzdelávania na strane druhej vo vzťahu k požiadavkám budúcich zamestnávateľov. Z uvedených dôvodov sme začali cyklus hodnotenia procesov rozvíjania funkčných gramotností s cieľom identifikovať príčiny zaostávania žiakov Slovenskej republiky za priemernými výsledkami žiakov krajín OECD a navrhovať opatrenia na zlepšenie výsledkov. Cyklus bude založený na kombinácii výsledkov testovania (v spolupráci s NÚCEM-om) a identifikácii príčin vedúcich k extrémne nízkej úspešnosti v teste a v extrémne vysokej úspešnosti v teste v jednotlivých základných a stredných školách. Identifikácia príčin vzíde aj z výsledkov priamej hodnotiacej činnosti školskej inšpekciev procese vyučovania.V tomto roku sa uskutočnilo testovanie žiakov 9. ročníka základných škôl a žiakov posledného ročníka stredných škôl, pričom jeho cieľom bolo zistiť úroveň osvojených kompetencií žiakov vo vzťahu k minimálnym  požiadavkám na funkčnú finančnú gramotnosť vymedzenú v NŠFG, zároveň sme identifikovali faktory, ktoré  najviac ovplyvňujú úspešnosť žiakov a napokon po ďalšej fáze zisťovania mienime navrhnúť opatrenia na zvýšenie funkčnej gramotnosti žiakov v oblasti finančnej gramotnosti. Rovnakým spôsobom budeme postupovať aj v budúcom školskom roku, kedy použijeme analogické procedúry pri zisťovaní vzťahu medzi úspešnosťou žiakov v čitateľskej gramotnosti a okolnosťami, ktoré sprevádzajú vzdelávanie testovaných žiakov. Ďalšou veľkou témou je skúmanie angažovanosti škôl pri odstraňovaní príčin školského neúspechu žiakov, pričom sa mienime v najbližšom období orientovať na žiakov stredných odborných škôl.

Už niekoľko rokov sa ukazuje potreba citlivejšie vnímať a zaraďovať do programu inšpekčnej činnosti témy, ktoré sú celospoločensky mimoriadne významné a ktoré súvisia s nedostatočnou identifikáciou sa spoločnosti so základnými právami a slobodami, na ktorých stojí liberálna demokracia. To sú dôvody, pre ktoré sú významným prvkom inšpekčného programu témy prítomnosti segregácie vo vzdelávaní, témy miery úspešnosti zavádzania jednotlivých modelov inkluzívneho vzdelávania, témy efektivity procesov vzdelávania žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia so špecifickou orientáciou na ich vzdelávanie v nultých ročníkoch a pod.

Je potrebné povedať ale aj to, že existujú oveľa prozaickejšie a síce oveľa menej koncepčne náročné prvky našej činnosti, o to sú však náročnejšie na vnútornú integritu školských inšpektorov. V tomto kontexte mám na zreteli, že  vedieme "vojnu" so školami, ktoré deformujú celý system vzdelávania, keďže ich konkurenčná výhoda oproti iným školám spočíva v tom, že ponúknu svojim klientom vysvedčenie, za ktorým nestojí žiadna, v škole získaná, kompetencia.  S ľútosťou konštatujem, že v tomto súboji inšpekcia ťahá za kratší koniec. Považujem za trestuhodné, že podmienky pre vznik pouličného stánku boli prísnejšie ako pre vznik školy, pričom pouličný stánok je možné zrušiť jednoduchšie ako školu. Aj táto skutočnosť vypovedá o tom, akú hodnotu vzdelaniu prisudzuje slovenská spoločnosť ako celok.

Momentálne sa v našej spoločnosti stretávame často s témou extrémizmu. Je podľa Vás táto problematika aj na našich školách? V akej forme sa najčastejšie prejavuje?

Človek nemusí byť ani profesionálnym sociológom alebo sociálnym psychológom, aby si uvedomil, že niečo s názormi, postojmi a niekedy aj konaním žiakov našich škôl nie je v poriadku a pritom nejde už len o sporadické excesy. Otázkou ostáva akú úlohu pri ovplyvňovaní postojov žiakov zohráva škola, lepšie povedané učitelia. Niekoľko nedávnych prípadov, ktoré sme riešili ukázali, že zrejme v dôsledku podcenenia situácie mohli v školách pôsobiť členovia skupiny Slovenskí branci, alebo učiteľ, ktorý verejne pred žiakmi prezentoval nenávistné postoje k menšinám rôzneho druhu a propagoval totalitné režimy, alebo učiteľ, ktorý pred poslednými parlamentnými voľbami agitoval v škole za svoje zvolenie na kandidátskej listine Kotlebovej ĽSNS. Ak naozaj platí, že na Slovensku  približne 70 % ľudí nemá úplne v otázkach významu práv a slobôd úplne jasno a je možné ich demagogickým pôsobením získať pre tábor extrémistov, tak potom sa oplatí „zabojovať" za to, aby mladí ľudia boli schopní vnímať svet v celej jeho zložitosti. Zatiaľ to tak zrejme nie je a svedčia o tom výsledky prieskumu, ktorý sme urobili ešte v roku 2015 v stredných a základných školách. Výsledky prieskumu boli publikované a jednoznačne z nich vyplýva, že pomery v slovenských školách nevytvárajú bariéry proti šíreniu extrémizmu.

Je extrémizmus bežný výlučne len zo strany žiakov alebo aj učiteľov? Dá sa vôbec proti extrémizmu na školách nejako bojovať?

Už som spomínala, že šíritelia extrémistických názorov nepochádzajú iba z prostredia žiakov a ich známych, ale patria k nim aj učitelia.

Najúčinnejšie by zrejme bolo, keby učitelia vedeli prispieť k tomu, aby si ich žiaci s plnou vážnosťou uvedomovali, že skutočne neexistuje svet, ktorý ako niektorí tvrdia, sa dá rozdeliť na veci jednoznačne dobré a jednoznačne zlé, jednoznačne pekné a jednoznačne odpudzujúce, pričom to rozdelenie urobí niekto za nich.  Obraz jednoduchého sveta je  síce  pre človeka pohodlný, ale človeka to oberá o možnosť slobodne si vyberať a napokon aj vybrať. A to je vždy živná pôda pre každého politického demagóga, ktorý namiesto slobodnej a uvedomelej voľby ponúkne ľuďom istoty, vrátane istoty toho, ako sa má vnímať svet. Takto nejako vznikali všetky totalitné režimy a schopnosť rozoznávať ich črty by malo byť úlohou školy.

V tomto kontexte chcem povedať, že v spolupráci s Ústavom pre výskum sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied mienime uskutočniť dotazníkový prieskum u žiakov základných a stredných škôl, cieľom ktorého by bolo nájsť väzby medzi postojmi žiakov k marginalizovaným skupinám, ich poznatkami o historických udalostiach v Európe, osobnostiach, procesoch a mierou ich vnútorného stotožnenia sa s týmito udalosťami a konaním osobností. Významovým vyústením   prieskumu by mal byť pohľad na to, ako používané postupy škôl mohli a skutočne aj ovplyvnili postoje žiakov.

Dokáže inšpekcia v škole vždy odhaliť formy extrémizmu?

Očakávať, že by inšpekcia preberala na seba kompetencie manažmentu škôl a ostatných pedagogických zamestnancov, by bolo naivné. Chcem tým povedať iba toľko, že samotní pedagogickí zamestnanci majú možnosť pozorovať svojich žiakov  v akýchkoľvek situáciách, majú príležitosť poznať kvalitu ich vzájomných vzťahov a  trávia s nimi toľko času, že je namieste očakávať, že každý problém zachytia skôr a budú ho poznať detailnejšie než školský inšpektor. Inšpekcia môže mapovať trendy v dôležitých procesoch na školách a na základe vyhodnotení ich monitorovania môže navrhovať zmeny. Pokiaľ však inšpekcia pracuje s konkrétnymi podnetmi, ktoré naznačujú, že vedenia škôl niektoré problémy ignorujú, vtedy samozrejme s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote vie identifikovať aj existenciu tolerovaných prejavov extrémizmu.

Do centrálnej evidencie Štátnej školskej inšpekcie prichádzajú  podnety a sťažností od ľudí. Aké problémy ich najčastejšie trápia?

Problémy, ktoré trápia najmä rodičov sa v posledných rokoch nemenia. Najviac sú nespokojní s klasifikáciou prospechu a správania svojich detí, často namietajú proti ukladaniu výchovných opatrení a poukazujú na nevytváranie podmienok pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Pomerne často sa objavujú sťažnosti na nevhodné správanie sa pedagogických zamestnancov. K najzávažnejším predmetom sťažnosti patrí neúčinné riešenie agresívneho správania žiakov, prejavov šikanovania a bezmocnosť školy pri riešení správania žiakov s poruchami správania. Pomerne zaujímavým fenoménom je vyrovnávanie si účtov medzi rodičmi, ktorí majú vzájomný vzťahový problém, prostredníctvom svojich detí a školy.

Ako po roku vnímate situáciu v slovenskom školstve? Zmenila sa?

Nedá sa povedať, že by sa zmenila, dá sa povedať, že kríza zrejme iba kulminovala. Ja osobne sa domnievam, že veci zašli tak ďaleko, že sa zatiaľ nestretávajú predstavy o tom, čo  treba zmeniť a prečo to treba zmeniť, kto a ako tie zmeny má vykonať. Viem, že tento výrok pôsobí čudne, ale v podstate tento názor potvrdzuje aj debata, ktorá sa rozprúdila okolo programového vyhlásenia vlády v časti o vzdelávaní, ale aj debata medzi predstaviteľmi jednotlivých iniciatív učiteľov.

Jedným zo základných problémov školstva je podľa môjho názoru skutočnosť, že zatiaľ nie je vzdelanie tou hodnotou, ktorá by bola všeobecne v našej spoločnosti zdieľaná na rozdiel napríklad od zdravia. Z toho vyplýva aj rozdielny postoj spoločnosti k lekárom a k učiteľom. Verejnosť, aj keď sa mediálne prezentujú veci inak, nestojí jednoznačne za požiadavkami učiteľov. Stačí si prečítať reakcie čitateľov na články v novinách, alebo siahnuť do korešpondencie od rodičov, ktorí píšu našej inštitúcii. Problém vidím trochu aj v rozvrstvení spoločnosti. Ľudia s nadpriemernými príjmami sú schopní zaplatiť akúkoľvek cenu za dobré vzdelávanie pre svoje dieťa. Prečo by ich mala zaujímať úroveň slovenského školstva ? Ľudia s podpriemernými príjmami a tých je niekoľkonásobne viac ako tých prvých, kvalita vzdelávania príliš nezaujíma, často si neuvedomujú jeho význam pre zmenu kvality života. Jediná spoločenská vrstva, ktorá je závislá od kvality vzdelávania, ktorú poskytujú bežné školy je stredná vrstva. Otázka teda stojí tak ? Ako početná je na Slovensku stredná vrstva,   aké má životné preferencie, resp. či jej príjmy dovoľujú napĺňať prirodzené preferencie strednej vrstvy ? Patrí ešte učiteľ do kategórie strednej spoločenskej vrstvy, ak svojimi príjmami tam nepatrí ale inými charakteristikami áno ? Odpoveď je jasná, stredná vrstva na Slovensku prežíva krízu,  čo samo o sebe má negatívny vplyv na vzdelávací systém.

Na konci minulého roka sme tu mali i štrajk učiteľov a štrajkovú pohotovosť. Niektorí rodičia podporovali učiteľov v štrajku tým, že svoje deti neposielali do škôl. Vyvodili ste z toho nejaké závery? Boli vykonané týmto smerom kontroly?

Štrajk učiteľov som vnímala trochu schizofrenicky. Sčasti preto, lebo uznávam, že učitelia majú mnoho dôvodov, ktoré ich robia dlhodobo frustrovanými. Ja osobne som sa zúčastnila protestných akcií učiteľov ešte v prvej polovici 90. rokov a nedá sa povedať, že by sa od tých čias vyriešili kľúčové problémy tejto profesie. No a z druhej strany preto, lebo si nemyslím, že načasovanie štrajku, komunikácia cieľov štrajku a niektoré jeho sprievodné aktivity boli vhodné. Do tých menej vhodných sprievodných aktivít rátam aj postoj rodičov, ktorí odmietali posielať svoje deti škôl, čím mienili vyjadriť podporu štrajkujúcim učiteľom. Keďže bolo viac ako zjavné, že mnohé aktivity štrajkujúcich a ich podporovateľov mali aj politický podtón, čo nekritizujem, lebo objektívne to tak býva v podobných situáciách vždy, tak sme úplne vynechali z plánu inšpekčnej činnosti každú školu, ktorá bola práve v ostrom štrajku. Neviem si predstaviť, že by Štátna školská inšpekcia, ktorej zákon priamo ukladá, aby bola vo svojej činnosti nezávislá, vstupovala nejakým spôsobom do politického súboja v prospech ktorejkoľvek strany.

Ako sa na to s odstupom času pozeráte teraz a ako vnímate situáciu po štrajku?

Rovnako ako v čase štrajku.

Keby ste si mali vybrať jeden problém, ktorý by sa mal v školstve urgentne riešiť, ktorý by to bol? Čo by ste na záver odkázali učiteľom a pedagógom na slovenských školách?

Ak by som mala definovať jeden jediný kľúčový problém našich škôl, tak poviem, že ide predovšetkým o krízu učiteľského stavu, na ktorej ale nemajú najväčší podiel samotní učitelia.

Dnes sa vo väčšine prípadov učiteľom nestane iba ten, kto ním nechce byť a to aj napriek tomu, že by ním nemal byť. Tým nechcem povedať, že v učiteľskom prostredí nemožno stretnúť výnimočných ľudí, ale nie je ich dosť. Prevládajú tí, ktorí sa zvyknú označovať ako priemerní, čo je úplne najnebezpečnejšia kategória. Zlý učiteľ býva odstrašujúcim príkladom, výborný učiteľ býva nasledovania hodným  vzorom. Ale priemerný učiteľ nevyvoláva žiadne silné emócie – ani pozitívne ani negatívne – a tým, že nepredstavuje nič, neodstrašuje ani neinšpiruje, spôsobuje to, že aj jeho žiaci budú raz prinajlepšom priemernými ľuďmi.

Na druhej strane začína byť aj naša spoločnosť orientovaná na výkon a  časť verejnosti nie je s výkonom učiteľov spokojná, podobne ako oni sami, keď kritizujú výsledky slovenských žiakov v medzinárodných meraniach. Učitelia sú zmätení, uvedomujú si, že veci nefungujú, vedia, že aj oni sú nositeľmi nefunkčnosti, vadí im to, ale nevedia čo s tým. Lebo to nie je jednoduché. Problém je v tom, že hľadajú vinníka výlučne v externom prostredí, čo nevedie úplne k mobilizácii vlastných síl.

Teda kľúčové je motivovať schopných mladých ľudí, aby vstúpili do učiteľských služieb, zmeniť charakter ich výberu, vzdelávania na vysokej škole a po absolvovaní vysokej školy. Iba motivovaní, schopní, vzdelaní mladí ľudia majú podľa môjho názoru potenciál zmeniť klímu v tých slovenských školách, kde je zmena viac ako nevyhnutná. Samozrejme, že bez zásadných zmien  v odmeňovaní to nepôjde.

Súvisiace články

25.09.2019 09:07

Zmysel života so zdravotným postihnutím

Pokračujeme v našom rozhovore s riaditeľom Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím v Bratislave s Dušanom Piršelom . Našim cieľom bolo predstaviť inšpiratívnu inštitúciu , jej prístupy a myšlienky...
11.10.2019 11:03

Výzvy dneška nedokážeme prekonať starými spôsobmi myslenia

Pokračovanie v sérii rozhovorov o vzdelávaní s Dušanom Piršelom riaditeľom Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so ZP v Bratislave
18.09.2018 09:29

Ján Rau, mladý klavirista, ktorý vydáva známe diela vo vlastnej interpretácii

Skladby Prokofieva, Rachmaninova, Liszta a ďalších svetoznámych umelcov vo vlastnej interpretácii zaznamenal Ján Rau na CD nosiče, ktoré vydáva vo vlastnej réžii. O všetky náležitosti sa pritom stará sám.