Späť na zoznam
Rozhovory
Autor: Frederika Schallerová
23.12.2020 11:18

„Som presvedčená, že cudzí jazyk sa dokáže naučiť každý.“ Rozhovor s polyglotkou a jazykovou mentorkou Lýdiou Machovou

Ovládať cudzie reči je v súčasnosti nevyhnutné. Túto zručnosť vyžaduje od potenciálnych zamestnancov čoraz viac zamestnávateľov a firiem. Ak chce človek získať dobré pracovné miesto, bez ovládania cudzích jazykov sa nezaobíde. Na otázky, ako si nájsť systém pri učení jazykov a ktoré metódy sú efektívne, aby sme dosiahli čo najlepšie výsledky, nám odpovedala jazyková mentorka Lýdia Machová.

Lýdia Machová, PhD. je jazyková mentorka, polyglotka, plynule ovláda až sedem jazykov a dokonca základy swahilčiny a slovenského posunkového jazyka. Zhruba každé dva roky sa učí ďalší nový jazyk. Vyštudovala tlmočníctvo a prekladateľstvo v programe anglický jazyk a kultúra a nemecký jazyk a kultúra na Univerzite Komenského, má doktorát z translatológie. Po skúsenostiach s vyučovaním jazykov v jazykových školách či na univerzite sa rozhodla učiť ľudí, ako sa učiť jazyky a založiť stránku Jazykový mentoring. Preto pomáha druhým efektívne sa učiť cudzie jazyky, nájsť si vhodný systém učenia a metódy, ktoré sú pre konkrétneho človeka najviac vyhovujúce.

Nie každý človek sa môže bežne pýšiť tým, že ovláda toľko jazykov ako Vy. Koľko presne ich v súčasnosti ovládate a ktoré sú to?  Asi ste si ich nevyberali len tak, ale mali ste na učenie každého nejaký konkrétny dôvod, minimálne sa Vám páčili. Ako ste sa dostali k tejto – na jednej strane tradičnej, na druhej strane, v závislosti od počtu, špecifickej – záľube?

Môj prvý kontakt s cudzími jazykmi, ako zrejme u väčšiny z nás, bol v škole, kde sme sa začali učiť anglický a nemecký jazyk. No už počas školy som na oboch jazykoch intenzívne pracovala aj sama doma a spoznávala som tak prvé metódy učenia sa jazykov na štýl samoukov. Od 19 rokov som sa potom začala učiť nový cudzí jazyk zhruba každé dva roky, pričom na každý z nich som mala nejaký konkrétny dôvod. Napríklad poľštinu som si vybrala preto, lebo sa mi hodila pre vtedajšiu študentskú brigádu v callcentre, francúzštinu preto, lebo som na doktorandskom štúdiu potrebovala pracovať so štúdiami písanými vo francúzštine, a ruštinu som si vybrala preto, aby som mohla precestovať Transibírsku magistrálu. Okrem týchto jazykov dnes plynule ovládam aj španielčinu a esperanto, a základy, aj keď už menej plynulé, mám zo swahilčiny a slovenského posunkového jazyka. V súčasnej dobe si tak udržujem angličtinu a nemčinu na profesionálnej úrovni a ostatné jazyky na úrovni pohodlnej plynulosti, aby som sa v nich dokázala dorozumieť alebo si prečítať knihu či pozrieť film.

Kedy možno nazvať človeka polyglotom? Ak niekto ovláda perfektne angličtinu a vie základy ďalších štyroch jazykov, nemôže sa asi pasovať za polyglota.

Neexistuje oficiálna definícia, ktorá by hovorila, koľko jazykov a na akej úrovni by mal človek ovládať, aby sa mohol nazvať polyglotom. Je totiž veľmi ťažké stanoviť, na akej úrovni človek ovláda jazyk (úrovne B1, B2, ako ich poznáme, nie sú v tomto veľmi presné), a tiež je otázne, či to má byť za celý život alebo v jednom konkrétnom momente. Je totiž bežné, že človek ovláda nejaký jazyk veľmi dobre, ale po rokoch bez kontaktu s ním ho zabúda. Ak má niekto plynulý jeden jazyk a základy v 4 iných, asi by som ho polyglotom nenazvala, ale presne vymedziť sa to nedá. Preto by sme mohli hovoriť skôr o takzvanej úrovni pohodlnej plynulosti, kedy si vieme prečítať knižku, pozrieť seriál či vypočuť podcast, alebo viesť bežný rozhovor v cudzom jazyku. Od tejto úrovne by sme sa potom mohli odraziť aj pri definovaní pojmu polyglot. Polyglot je tak pre mňa človek, ktorý sa predovšetkým rád učí nové jazyky, aj keď ich vyslovene nepotrebuje pre život alebo prácu, baví ho aj samotný proces učenia sa jazykov, a zároveň, pochopiteľne, mal by s nimi dosahovať aj isté výsledky, teda mať ich aspoň na spomínanej úrovni pohodlnej plynulosti. 

Ste vyštudovanou tlmočníčkou a prekladateľkou. Ako ste sa dostali k profesii jazykovej mentorky (celkovo prvej na svete) a založeniu Vašej stránky Jazykový mentoring?

Okrem toho, že som šesť rokov pôsobila ako tlmočníčka, tiež som dokopy desať rokov vyučovala angličtinu aj nemčinu v rôznych typoch inštitúcií, od jazykoviek cez základnú školu až po univerzitu. Táto práca ma veľmi bavila, ale prinášala mi tiež obrovskú frustráciu – moji študenti totiž zďaleka nedosahovali také výsledky s jazykmi ako ja. Skúšala som všelijaké zmeny vo svojich učebných metódach, ale rozdiely vo výsledkoch študentov boli skôr kozmetické. Ja som sa učila nový jazyk každé dva roky, pričom už po pol roku som dokázala v podstate viesť jednoduchú plynulú konverzáciu, a moji študenti chodili na kurzy často aj 10-15 rokov, a stále sa nevedeli dostať z úrovne večného začiatočníka. Dlho mi ľudia v mojom okolí hovorili, že to je preto, lebo mám výnimočný talent, ale ja som tušila, že za tým bude niečo iné, aj keď som to v tej dobe ešte nevedela pomenovať. Prelomom potom bola konferencia Polyglot Gathering v Berlíne, na ktorej som spoznala 350 polyglotov, ľudí ako ja, ktorí sa bez problémov učia jeden jazyk za druhým, a až keď som zistila, že iní polygloti používajú veľmi podobné metódy ako tie moje, ktoré som si sama vymyslela, pochopila som, prečo mojim študentom učenie nejde a polyglotom áno. My sa skrátka jazyky učíme inak. Nečakáme, že nás ich naučí učiteľ, ale sami aktívne vyhľadávame kontakt s jazykom tak, aby nás to bavilo, a aby to zároveň bolo efektívne, pričom s jazykom trávime oveľa viac času, než študenti na priemernom jazykovom kurze. Pochopila som, že v klasickom školskom systéme výučby nikdy nezmením nastavenie študentov, ktorí si prídu odsedieť hodinu s tým, že učiteľ im ten jazyk naleje do hlavy, že im každé slovíčko a gramatický jav prinesie ako na tácke. Takto sme si na to zvykli zo školy, a takto si to, žiaľ, so sebou nesieme v jazykovom vzdelávaní celý život. Ľudia síce vidia, že tento "táckový" systém veľmi nefunguje, veď každý z nás mal na škole roky nejakého jazyka, ktorý dnes nevie vôbec použiť v praxi, ale aj tak sa toho systému držíme, lebo vlastne nepoznáme nič iné. A tak som si povedala, že to zmením od základov, a vymyslela som vlastný spôsob učenia sa jazykov, ktorý je založený na metódach polyglotov. Každý sa učí sám, tak ako si sám vyberie, ale dodržiava pri tom určité zásady efektívneho samoučenia, ktoré ľudí prostredníctvom svojich kurzov učím. Keď som si ujasnila, ako viem ľuďom pomáhať učiť sa jazyky svojpomocne, pustila som sa do toho úplne naplno, zo dňa na deň som nechala svoju tlmočnícku kariéru a od roku 2016 sa venujem už len rozvíjaniu Jazykového mentoringu, dnes už spolu s mojím 11-členným tímom, zloženým z tých najšikovnejších študentov, ktorí si od vzniku Jazykového mentoringu prešli mojimi kurzami. 

Bežne počujeme výroky ľudí, ktorí tvrdia, že nemajú talent a vlohy na učenie sa cudzích jazykov. Je pravdou, že každý má predispozície a danosti na niečo iné. Ale je to skutočne tak alebo ide len o výhovorku a mýtus a na učenie cudzej reči stačí len trochu viac úsilia a snahy?

Som presvedčená, a moje skúsenosti s tisíckami našich študentov to potvrdzujú, že cudzí jazyk sa dokáže naučiť každý. Preto každému, kto by tvrdil, že sa jazyk naučiť nedokáže, odpovedám, že zrejme len nenašiel ten správny spôsob. Popravde, ak sa niekto v živote stretol len s klasickým školským systémom učenia sa jazyka podľa učebnice a len cez gramatické poučky, tak sa mu ani nečudujem, že mu to nejde. Myslím si, že bez dodatočného intenzívneho kontaktu s jazykom mimo vyučovacích hodín sa jazyk nedá naučiť na plynulú úroveň. A intenzívny kontakt s jazykom si nezabezpečíme, ak nenájdeme metódy a materiály, ktoré nás osobne bavia. Pod tými metódami myslím sledovanie seriálov v cudzom jazyku, počúvanie podcastov, čítanie dvojjazyčných kníh, práca so slovíčkami pomocou aplikácie a mnohé iné. Možností je veľa, no väčšina ľudí ich nikdy neskúšala, a tak si potom mylne myslia, že sa im nedarí naučiť sa jazyk, lebo chyba je v nich.

Kľúčom k úspechu pri učení sa jazykov je v podstate individuálny prístup a vhodne zvolené metódy. Ak nejaká metóda niekomu funguje skvele, ale ja sa s ňou trápim alebo ma nebaví, nie je to dôvodom na to, aby sme na jazyk a učenie zanevreli a tvrdili, že my sa ho naučiť nedokážeme. Treba siahnuť po inej metóde, inom jazykovom zdroji, nebáť sa skúšať a aj experimentovať. Naši študenti v kurzoch často prichádzajú s vlastnými postupmi, či kombináciami metód a navzájom sa inšpirujú. Hľadajú si tú svoju cestičku k jazyku, ktorá je pre každého trochu iná. Keď sami na sebe pocítia hoci i len drobné pokroky, je to pre nich obrovská motivácia, ktorá ich nabíja energiou do ďalšieho učenia. A tak sa zrazu dobrovoľne venujú gramatickým cvičeniam, relaxujú čítaním kníh a opakovaním slovnej zásoby, či sa tešia na konverzácie v cudzom jazyku. Učenie sa jazyka prestáva byť strašiakom; naopak, stáva sa pevnou súčasťou ich dní, či dokonca životným štýlom. Veľmi veľa našich študentov nám píše, že sa dlhé roky nevedeli pohnúť s angličtinou, a keď sa do toho pustili týmito zábavnejšími metódami, zrazu ich to neskutočne chytilo, a už sa tešia na to, ako sa potom pustia do nemčiny či ruštiny, na ktorú si predtým vôbec netrúfali.

Každý jazyk si vyžaduje iné časové obdobie na to, aby sme si ho osvojili, ktoré závisí od jeho náročnosti. Ktoré jazyky patria medzi ľahšie naučiteľné a naopak, ktoré sú tie ťažšie, ktoré majú vyšší stupeň náročnosti a vyžadujú si naše väčšie úsilie?

Nedá sa jednoznačne povedať, ktoré jazyky by sa učili ľahšie a iné ťažšie, aj keď, pochopiteľne, vieme povedať, ktoré jazyky sú pre Slovákov bližšie (napríklad slovanské) a ktoré vzdialenejšie (napríklad ázijské). Do tejto rovnice ale vstupuje aj veľa individuálnych faktorov: K niektorým jazykom máme lepší prístup, viac zdrojov a možností kontaktu, a tak sa nám učia ľahšie. Taktiež pomáha príbuznosť jazykov, ktorá však paradoxne môže byť v určitých momentoch nevýhodou (napríklad, keď som sa učila ruštinu po tom, ako som sa naučila plynule po poľsky – miestami sa mi tieto jazyky dosť miešali), či naše skúsenosti s predchádzajúcim učením. Ak sme sa totiž úspešne už (na)učili nejaký cudzí jazyk, pomáha nám to pri každom ďalšom, do ktorého sa púšťame. Lepšie poznáme svoje učebné návyky, zistili sme, čo na nás funguje, kedy a ako sa nám dobre učí, ako si hľadať zdroje či partnerov na konverzácie. Ja osobne na sebe pociťujem zlepšenie pri každom jednom jazyku. Môj piaty jazyk (francúzština) sa mi učil už omnoho ľahšie ako taká španielčina, ktorú som sa samostatne, bez učiteľov a kurzov, učila ako prvý. Rovnako poznám zahraničných polyglotov, ktorí sa dokázali doslova behom pár týždňov naučiť pomerne plynule komunikovať v slovenčine, avšak len ak to nebol ich prvý slovanský jazyk. Pre všetky tieto dôvody sa nedá povedať, ktorý jazyk je nakoľko ťažký. 

Pre mňa bol najľahší jazyk jednoznačne esperanto, umelo vytvorený jazyk, ktorý má len 16 gramatických pravidiel a neobsahuje žiadne výnimky. Tam mi to trvalo skutočne len 5 týždňov, aby som v ňom dokázala plynule komunikovať. Paradoxne, najťažším jazykom pre mňa bola poľština, čo by asi nikto nečakal, hlavne keď mám v zozname svojich jazykov aj takú swahilčinu, však? :) Ale práve veľká podobnosť slovenčiny, češtiny a poľštiny mi v začiatkoch učenia spôsobovala veľké problémy. Pasívne som jej rozumela veľmi rýchlo, ale aby som niečo sama dokázala povedať, to už bola iná vec. Samozrejme, postupným cvičením som tieto problémy prekonala a z poľštiny som napokon aj tlmočila, a to dokonca bývalej prvej dáme Slovenskej republiky, pani Gašparovičovej.

Máte skúsenosti aj s výučbou jazykov. Vidíte nedostatky vo výučbe cudzích jazykov na školách, ak áno, aké? Čo by bolo potrebné zmeniť, aby bola výučba kvalitnejšia a efektívnejšia? Je vo výučbe rozdiel medzi cudzími jazykmi a inými predmetmi?

V prvom rade si treba uvedomiť, že jazyk je zručnosť, ktorú sa musíme naučiť my sami. Ako som už spomínala, nemôžeme čakať, že nás jazyk naučí učiteľ na hodine. Môže nás sprevádzať, podporovať nás a radiť nám, tá skutočná "práca" je však v našich rukách. Mnohí prichádzajú do jazykových kurzov s predstavou, že jedna-dve hodiny do týždňa stačia a doma sa jazyku už nemusia venovať. Je to veľký omyl a čím skôr si to všetci zúčastnení uvedomia, tým skôr môžu študenti začať dosahovať lepšie výsledky v kratšom čase. Aby sa už nestávalo, že niekto navštevuje kurz dlhé mesiace, ba priam roky, a stále zostáva na úrovni večného začiatočníka, nedokáže si pozrieť seriál či prečítať knihu v cudzom jazyku, a predstava rozprávania v ňom vzbudzuje paniku.

Je priam nevyhnuté, aby sme sa jazyku venovali aj medzi jednotlivými lekciami. To znamená, že sa treba učiť taktiež doma ako samouk, aby sme si napríklad nové slovíčka udržali v aktívnej pamäti, pokiaľ si ich úplne nezapamätáme. V skutočnosti učenie totiž nefunguje tak, že sa dvakrát stretneme s nejakým slovíčkom alebo frázou a už ich vieme. Naopak, musíme ich neustále opakovať, precvičovať a stretávať sa s nimi v rôznych kontextoch. Toto platí bez ohľadu na to, či si myslíme, že máme alebo nemáme talent na jazyky. Funguje to tak skrátka pre každého človeka: večného začiatočníka, mierne pokročilého aj polyglota, ovládajúceho viacero jazykov.

Pri osvojovaní cudzieho jazyka je dobré mať určitý systém. Aký systém a formy učenia sú najlepšie? Ktoré metódy pri učení cudzích rečí patria medzi najefektívnejšie? Samotné tzv. bifľovanie nie je asi efektívne, tak ako je to pri učení takmer čohokoľvek iného.

Systém je jedným z kľúčových faktorov pri učení sa cudzieho jazyka. Ak by sme totiž aj chceli použiť efektívne a zábavné metódy, no nemali by sme v učení systém, dosahovanie cieľov by bolo oveľa náročnejšie. A keďže nás najviac dopredu posúva vlastný úspech, prístup bez systému, ktorý nám neprináša želané výsledky, nás môže rýchlo demotivovať. Preto odporúčam pri učení plánovať a nastavený učebný plán sledovať a raz za čas i prehodnocovať. Zo začiatku je vhodné si zvoliť dve-tri jazykové priority, na ktoré sa chcem zamerať, napríklad počúvanie, slovnú zásobu a rozprávanie, vybrať k nim vhodné metódy a jazykové zdroje a rozhodnúť sa, ako často a intenzívne sa im budem venovať. Učenie je dobré rozložiť si na menšie kúsky počas dlhšieho obdobia a práve dobre nastavený plán nám pomôže vytrvať dlhodobo. Po určitom čase, napríklad po mesiaci, sa môžeme pozrieť na to, čo sa nám darilo, a čo nás naopak až tak nebaví alebo neposúva vpred, a plán podľa toho upraviť na ďalšie obdobie.

Ak by som mala vybrať iba jednu metódu, ktorá nás najviac v jazyku posunie dopredu, potom by to bolo rozprávanie. Práve pri aktívnom používaní jazyka veľa vecí zapadne na svoje miesto, nadobúdame sebaistotu a zisťujeme, na čom potrebujeme popracovať. Rozprávať sa pritom dá viacerými formami a je len na nás, ktoré si zvolíme. Môže ísť o konverzácie s lektorom naživo alebo online, jazykový tandem s iným samoukom, či šikovný "self-talk", teda rozhovor so sebou samým, ako skvelý doplnok k učeniu alebo aj náhrada za rozhovor, ak nám práve chýba jazykový partner.

A na margo bifľovania – presne tak, je to absolútne neefektívne. Polygloti sa nebifľujú zoznam slovíčok na jednorazovú skúšku, ale miesto toho si vytvárajú taký systém učenia sa, aby sa s novou slovnou zásobou stretávali pravidelne, a dostali si ju tak do dlhodobej pamäti. Existujú pritom možnosti, ako to robiť použitím klasického zošita a pera, kartičiek, ale aj cez rôzne aplikácie. Moja najobľúbenejšia metóda na učenie sa slovíčok je metóda Goldlist, kde si len vypisujem zoznamy slovíčok do zošita a po dvoch týždňoch sa z nich skúšam. Prirodzene si tak zapamätám 30% z nich, a to som sa vlastne nikdy nesnažila si niečo vedome zapamätať. Je škoda, že sa o takýchto metódach neučia deti v škole.

Sama ste sa väčšinu jazykov, ktoré ovládate naučili ako samouk. Môžete nám, prosím, odporučiť nejaké aplikácie a pomôcky, ktoré sú pri učení dobrým doplnkom?

V dnešnej dobe má smartfón snáď už každý a práve náš telefón sa môže stať užitočným pomocníkom pri učení sa jazyka. Môžeme si stiahnuť aplikáciu na bezplatné počúvanie podcastov v hocijakom jazyku, ako je napríklad PocketCasts, či Audible na audioknihy, ktoré nám zas zabezpečia hodiny zaujímavého počúvania za malý mesačný poplatok. Na pozeranie seriálov či filmov môžeme siahnuť po aplikácii Netflix a spojiť príjemné s užitočným. Ak radšej čítame, potom alternatívou k papierovým knihám a elektronickým čítačkám môžu byť aplikácie ako Kindle alebo PocketBook, ktoré nám zabezpečia pravidelné čítanie doma či na cestách. Na spracovanie slovnej zásoby zas využijeme aplikácie pracujúce na princípe intervalového opakovania, ako je Anki pre Android či Brainscape pre iPhony. Na rýchly preklad neznámych výrazov nám poslúži Prekladač Google, na správnu výslovnosť digitálny slovník FORVO. Vhodné je používať i aplikáciu, v ktorej si sledujeme čas strávený jednotlivými aktivitami, aby sme mali prehľad, koľko času sme venovali jazyku, prípadne, či by sme dokázali náš čas využiť efektívnejšie.

Tým, ktorí nie sú veľkými fanúšikmi elektronických zariadení, veľmi dobrú službu spraví zošit na slovíčka, ktoré si môžu spracúvať spomínanou metódou Goldlist, veľmi populárnou aj medzi polyglotmi. Na čítanie zas majú k dispozícii množstvo kníh, či už zjednodušených čítaniek alebo dvojjazyčných knižiek. Mnohí nedajú dopustiť ani na rôzne gramatické cvičebnice, ktoré sú v súčasnosti dostupné vo viacerých jazykoch a výborne dopĺňajú prácu s učebnicou pre samoukov.

Je pravdou, že najlepšie sa človek naučí daný jazyk, ak vycestuje do krajiny, v ktorej sa ním hovorí a komunikuje s rodenými hovoriacimi? Tento spôsob sa odporúča najviac, najmä pri osvojovaní výslovnosti a prízvuku.

V dnešnej dobe internetovej sa dá naučiť cudzí jazyk i bez vycestovania do zahraničia. Dokonca môžem o sebe povedať, že moje cudzie jazyky som sa naučila ešte skôr, ako som vycestovala do krajín, kde sa nimi hovorí. Keď totiž prídeme do cudzej krajiny, nemáme zaručené, že s nami budú rodení hovoriaci komunikovať dostatočne na to, aby sme sa jazyk naučili, že budeme mať s jazykom potrebný kontakt a aj príležitosť na jeho aktívne precvičovanie. Naopak, také svoje malé Francúzsko, Nemecko, či Španielsko si vieme vytvoriť i v pohodlí domova a obklopiť sa jazykom vo všetkých jeho podobách. Môžeme pozerať seriály, počúvať podcasty, čítať knihy a články, pracovať na svojej slovnej zásobe či výslovnosti a aj aktívne jazyk precvičovať naživo alebo online. Tak prichádzame do krajiny pripravení nasávať miestnu atmosféru, rýchlejšie sa zorientujeme a začneme jazyk používať ako nástroj na získavanie informácií a komunikáciu. Z mojich skúseností je cestovanie v cudzej krajine omnoho príjemnejšie a obohacujúcejšie, keď sme sa na to jazykovo pripravili vopred doma.

Ďakujeme za rozhovor.

Zdroj obrázka: pexels.com

Súvisiace články

07.03.2017 11:00

Riaditeľ ZŠ musí byť právnikom, psychológom, špeciálnym pedagógom alebo ekonómom

V januári  sme si ešte zaspomínali na uplynulý rok a rozhodli sme sa ho zosumarizovať s Mgr. Alenou Petákovou, ktorá je s predsedníčkou Združenia základných škôl Slovenska a zároveň pôsobí ako riaditeľka ZŠ v Bratislave.
10.01.2020 20:56

Krátky rozhovor s riaditeľom IPR Dušanom Piršelom na Mokrohájskej 1 v Bratislave...

...tentokrát a kritickom myslení a využívaní rozumu a srdca
24.09.2019 11:11

Plnohodnotný život pre každého občana

Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím ponúka komplexnú rehabilitáciu . O význame a prínose sme sa rozprávali s jeho riaditeľom Dušanom Piršelom .