Späť na zoznam
Rozhovory
Autor: Dušan Piršel
21.05.2020 09:52

Túžba po moci, láska k pravde a žitie v bubline .

Rozhovor s riaditeľom IPR Dušanom Piršelom z Mokrohájskej 1, Bratislava 

Pán riaditeľ musí existovať moc?

Ja osobne som presvedčený , že moc musí existovať, pretože bez nej by ľudstvo asi neprežilo. Moc je normálny jav a vyjadruje prirodzenú hierarchiu v spoločnosti.  Na druhej strane si však musíme uvedomiť , že ju  treba efektívne kontrolovať. Kvalifikovane by mali a vedeli kontrolovať moc tí, ktorí poznajú jej fungovanie (politológovia, filozofi, právnici). Moc by mal kontrolovať samotný systém - mal by mať v sebe zakomponovaný mechanizmus bŕzd a proti váh.

 

Ako je to však  v prípade medzi túžbou po moci a láskou k pravde.

Je to neustály boj, trvajúci počas celej histórie ľudstva. Ten, kto vraví a hlása, že vo svete vládne pravda  a spravodlivosť, tak klame alebo prinajmenšom zavádza. Lebo ony nevládnu. Pravda nemá svojho univerzálneho trubača. K pravde musí človek dospieť a porozumieť jej ako jednotlivec. Určite nie ako bezmenná masa. My, ľudstvo, chceme všetkému vládnuť, životom iných, prírode, myšlienkam ľudí, a keď sa to nepodarí a príroda sa napríklad vzbúri, zrazu sme veľmi prekvapení.  Aby môj rozhovor nevyznel lacno a plocho , ponúkam odpoveď  môjho priateľa , uznávaného kardiológa , ktorý mi napísal :" Tak toto je ťažká a večná téma. Napadla ma  jedna spomienka na moju atestačnú skúšku z pediatrie v 1986 z marxizmu , kde som mal otázku - Teória pravdy z pohľadu marxistickej filozofie . Z celého toho všetkého som si zapamätal výrok  Fridricha Engelsa o teórii pravdy :  "Kritériom pravdy, je prax ". Nevedel som čo stým , ale  časom som zistil a to nie len v medicíne , že existuje mnoho teórii , postupov , názorov ,ale len prax  ukáže , čo  je pravdivé. Ale pravda nikdy nie je absolútne jediná ale mení sa   v časopriestore a podľa podmienok  v ktorých vzniká ."  Preto ako píšete je dôležitá láska k pravde a to hlavne vtedy keď ju nemáme, a ak to pochopíme a osvojíme si to tak možno zanikne aj túžba po moci, ktorá  mnohokrát pracuje s nepravdou  a klamstvom . 

 

Existuje aj štúdia venujúca sa tejto téme?

Ľudia často nechcú pravdu. Chcú to, čo za pravdu považujú .Náš mozog je údajne  predurčený držať sa jednej pravdy a nie len neprijať opačnú, ale otvorene proti nej bojovať. Volá sa to Efekt spätného rázu. Na univerzite v Kalifornii počas štúdie jeho účinkov pomocou magnetickej rezonancie odhalili, že pri konfrontácii s nesúhlasným faktom sa aktivuje rovnaká časť mozgu ako vo fyzickom ohrození.

Ak sa teda pri telesnom útoku bránime zdvihnutím rúk a útekom, v psychickom je to práve obrnenie sa voči argumentom druhej strany – našimi vlastnými argumentami a útekom od pravdy. Náš mozog jednoducho miluje konzistenciu a keď sa ju niečo snaží nabúrať, je prirodzené, že sa bráni.

 

Ako si to Vy osobne vysvetľujete ?

To  je presne ono, prečo sa tak radi nechávame mediálne ovplyvňovať, klamať, čičíkať. Je to také pohodlné, keď človek nemusí byť aktívny, a keď zaňho niekto všetko vyrieši a presne nato sa spoliehajú aj politici, aby ľudí odradili od záujmu o verejné dianie, pretože pohodlné a lenivé masy sa dajú ľahšie manipulovať .  

 

Žijeme podľa Vás akoby v bubline ?

Mnohí ľudia si vytvárajú svoju vlastnú bublinu predstáv a interpretácií reality. Ale je otázka, či si bublinu predstáv a interpretáciu reality skutočne dotyčný človek vytvoril, alebo akceptoval nejakú, ktorú mu „podsunuli". Mne skôr príde, že veľa ľudí skôr preberá, než si vytvára. Uzavreli sme sa do seba a postavili sme ochranný štít z našich bolesti a strachov. Ale až keď precitneme, praskneme našu ochrannú bublinu, opustíme svoju kuklu, až vtedy začneme skutočne žiť. Tak ako motýľ, ktorý až po opustení kukly môže roztvoriť svoje krídla a vzlietnuť k nebesám .  Druhou možnosťou  je, že ich teda  nebudeme nasilu praskať, môžeme si poletovať vedľa seba spokojne a s porozumením. Aj tak je život každej bubliny veľmi krátky a jej zánik ani nepočuť.  Bubliny sú prirodzenou súčasťou nášho života a nemali by sme ich démonizovať.

 

Vedel by ste odpovedať na otázku, kde hľadať príčinu tohto všetkého?

Pomôžem si odpoveďou môjho známeho univerzitného profesora klimatológa, (len diskusia nám dovoľuje ostriť naše argumenty)  ktorý mi napísal: "Človek sa postupne vyprofiloval pred vyše miliónom rokov ako vrcholový predátor a toto máme stále vo svojej genetickej výbave. Kým bolo ľudí na Zemi málo, tak sme žili v harmónii s ostatnými biologickými druhmi a nebolo sa treba zamýšľať nad takými pojmami ako túžba po moci alebo láska k pravde. Moc bola daná prirodzene tomu, kto bol najsilnejší a najschopnejší, pravdu mal ten, kto mal aj moc. Prírodné zákonitosti iba určovali to, aby sa predátori nepremnožili viac ako ich obete. Preto sa predátori likvidujú navzájom aj v rámci svojho druhu (čo určite platilo aj o človeku). Civilizácia  zjavne zmenila tento vzorec správania človeka no stále platia z toho niektoré prvky. Stačí sledovať mienkotvorné médiá a čelných politikov menších krajín, ako sa prikláňajú k pravde toho, kto má práve najväčšiu moc na svete. Teraz je kľúčovým problémom človeka na Zemi významné premnoženie a ešte rýchlejšie zvyšovanie spotreby existujúcich zdrojov, čo deformuje všetky prirodzené zákonitosti z minulosti. Nie je teda žiadna šanca, aby sa ľudia na Zemi dohodli nekonfliktnou cestou o rozdelení moci a o všeobecnom prijatí „pravdivých" tvrdení, ktoré budú akceptovať všetci ľudia na Zemi. Neviem, že aké nástroje použije „príroda" na vyriešenie tohoto problému, v minulosti to boli epidémie, hladomory, vojenské ťaženia, masakre iných národov a konkurenčných skupín. Zrejme dôjde v blízkej budúcnosti k bolestnému riešeniu premnoženia a nekontrolovateľnej spotreby ľudí na Zemi, nedokážem ale odhadnúť, že ako bude prebiehať.„  A zjavne aj koronavírus sa radí k tým súčasným regulátorom počtu ľudí.

 

Na záver ešte múdre konštatovanie.

Podľa môjho názoru ak sa vytratí spoločný postoj k pravde a hodnotám, spoločnosť nezostane ničím iným ako istým celkom vedľa seba usporiadaných indivíduí. Kontrakt, ktorý ich spája, bude v takom prípade nevyhnutne vnímaný ako dohoda medzi tými, čo majú moc vnucovať svoju vôľu druhým. Preto je veľkým nebezpečenstvom pre štát, ak disponuje nekvalifikovanou a nepripravenou mocenskou elitou, ktorá chce prevziať moc a tak realizovať svoje predstavy bez ohľadu na realitu. Chýbajú nám myslitelia, ktorí by nám vedeli vyargumentovať alternatívy.

Súvisiace články

10.01.2020 20:56

Krátky rozhovor s riaditeľom IPR Dušanom Piršelom na Mokrohájskej 1 v Bratislave...

...tentokrát a kritickom myslení a využívaní rozumu a srdca
17.12.2019 10:35

Rozhovor s Katarínou Lazárovou, učiteľkou fotografického dizajnu na SŠUP animovanej tvorby

Mgr. Katarína Lazárová Po štúdiu Pedagogickej fakulty Komenského univerzity v odbore učiteľstvo výtvarného umenia pokračovala na VŠVÚ v Bratislave, kde absolvovala doplnkové dvojročné štúdium v ateliéri Laboratórium fotografie...