Späť na zoznam
Rozhovory
Autor: UCN
17.10.2016 17:35

V spoločnosti by malo vzdelanie získať späť svoju dôležitosť

Rozprávali sme sa s Veronikou Pavlíkovou Klindovou.

Veronika Pavlíková Klindová

BRATISLAVA - Veronika Pavlíková Klindová je absolventkou Filozofickej fakulty UKF v Nitre, kde vyštudovala odbor žurnalistika. Z jej pracovných skúsenosti môžeme spomenúť najmä dvojročné pôsobenie v programe Teach for Slovakia. Okrem toho má za sebou prax projektovej asistentky v Transparency International Slovensko a redaktorky v redakcii TREND, kde sa venovala zdravotníctvu. O tom, že Veronika žije školstvom a problematikou vzdelávania celým svojím srdcom niet pochýb, rozhovor nám totiž poskytla len pár dní po narodení synčeka Olivera. A prečo práve školstvo jej učarovalo natoľko, že v ňom plánuje zotrvať aj naďalej, nám prezradila v nasledujúcich riadkoch. Tiež porozprávala o svojich skúsenostiach priamo so vzdelávaním detí, ktoré majú náročnejšie podmienky pre svoj rozvoj a pomohla nám nazrieť za školskú oponu z druhej strany brehu.

zdroj: FB

Boli ste súčasťou programu Teach for Slovakia a učili ste na tých najproblémovejších školách na Slovensku. Čo Vás k tomu priviedlo? Aký bol Váš hlavný dôvod, vďaka ktorému ste sa rozhodli podať prihlášku?

Na úvod treba povedať, že školy, na ktorých som pôsobila, nevnímam ako najproblémovejšie. Určite však platí, že mnohé deti, ktoré ich navštevujú, pochádzajú z veľmi náročného prostredia – chudoba, kriminalita, drogy, nezáujem rodiny a podobne. K programu ma priviedla hlavne zvedavosť a potom túžba urobiť niečo viac pre svoju krajinu. Chcela som vedieť viac o podmienkach, kvôli ktorým štrajkovali učitelia v roku 2012 a zároveň ma zaujímali aj deti a ich svet.

V podstate ste sa dostali medzi štrnásť najšikovnejších študentov a absolventov univerzít, ktorí museli prejsť výberom - sitom. Mali ste nejakú prípravu predtým, ako ste si podali prihlášku?

Verím, že máme na Slovensku množstvo šikovnejších absolventov ako ja, no nie všetci sa zaujímajú o problematiku školstva a vzdelávania. Pred podaním prihlášky som nemala žiadnu špeciálnu prípravu, len som robila to, čo som považovala za správne.

Tým, že ste program absolvovali, zmenil sa Váš život?

Jednoznačne áno. Mala som šťastie, moja rodina mi od detstva vštepovala dôležitosť vzdelania. No až po dvoch rokoch v škole, medzi deťmi a ponorená v systéme až po uši, som si uvedomila, akú kľúčovú rolu hrá v našich životoch a vo vývoji krajiny. Bez vzdelaných ľudí, ktorí rozumejú dianiu okolo seba a ktorým nechýba čitateľská a matematická gramotnosť, nemá Slovensko budúcnosť. Možno som skončila ako učiteľka, ale odhodlanie prispievať k lepšiemu školstvu ide ďalej.

 

Aký najsilnejší moment ste za tie dva roky v Teach for Slovakia zažili?

Veľmi ma tešilo, ako sa moji žiaci naučili navzájom pochváliť za dobrú prezentáciu. Najviac ma však dojalo, keď ma môj žiak, veľký tvrďas, na konci školského roka objal.

Boli aj kritické momenty? Chvíle, kedy ste to už chceli vzdať?

Pamätám si prvý rok, ako po vianočných prázdninách na mňa prišla obrovská clivota. Pôsobila som na špeciálnej základnej škole v Levoči. Tam som bývala cez týždeň, cez víkendy sme mali školenia a manžel bol doma v Bratislave. Videli sme sa tak každý druhý týždeň počas víkendu. Bolo to veľmi náročné obdobie. Ale stále som si opakovala, že ak naši rodičia prežili dva roky na vojne, my to musíme zvládnuť tiež. No bolo to veľmi ťažké, vtedy som rozmýšľala aj o odchode z programu.

Boli ste v pozícii učiteľa, kedy sa deti učili od Vás. Bol niekedy moment, kedy ste sa učili niečomu Vy od detí?

Celý čas. Dali mi príučku z trpezlivosti a dôslednosti. Zároveň som sa musela naučiť, ako dávať jasné a pekne odkrokované pokyny.

Mali ste podporu rodiny? Zrejme ste sa na nejaký čas museli rozlúčiť so súkromným životom a zvykom, ktoré ste predtým mali. Bolo to náročné?

Keď som sa hlásila do programu v podstate som nevedela úplne do čoho idem. Ani môj manžel to netušil, no celý čas ma podporoval. Prvý rok, kým som bola v Levoči, sa môj život úplne zmenil. Zo zabehnutého rodinného pohodlia som sa zrazu vrátila, z môjho pohľadu, na taký internátny štandard. S kolegami z programu sme dokonca zvykli hovoriť o živote pred TfS. Pre mňa bolo najťažšie práve odlúčenie od najbližších a priateľov.

Zopakovali by ste si program opäť aj dnes?

Určite áno. Len by som sa asi lepšie pripravila na to odlúčenie. Možno by som s manželom vymyslela lepší plán s cestovaním cez polku Slovenska.

Po ukončení programu ste mali možnosť stážovať aj na ministerstve školstva. Čo presne ste počas stáže vykonávali? A ako hodnotíte svoje pôsobenie na ministerstve?

Na ministerstve som stážovala na komunikačnom odbore. Hlavnou náplňou preto bola tvorba tlačových príspevkov na stránku ministerstva, príprava a rešerš materiálov k mediálnym výstupom. S kolegom z programu Alexandrom Jakubčom sme sa zúčastnili aj porady s vedúcimi odborov a ministrom. Bolo celkom zaujímavé vidieť svet ministerstva z druhej strany.

Aký bol Váš život pred  a aký je teraz? Venovali ste sa školstvu už dlhšie, alebo ste sa začali o túto oblasť zaujímať až účasťou v Teach for Slovakia?

Predtým som sa o školstvo zaujímala len zbežne, netušila som o tom, v akých problémoch sa nachádza. Dnes to vnímam ako kľúčovú oblasť. Ak sa spoločnosť nezačne viac zaujímať o vzdelávanie a možnosti, čo a ako zmeniť na našich školách a prístupe k učeniu, tak sme ako národ stratení.

Plánujete zostať pri školstve naďalej?

Určite áno.

Momentálne je opäť aktuálna problematika štrajkov a štrajkovej pohotovosti. Práve teraz začiatkom septembra plánujú učitelia opäť štrajk. Ako to vnímate Vy?

Je dôležité, aby sa učitelia, a všetci, ktorých sa školstvo týka a angažujú sa v ňom, vo svojich požiadavkách zjednotili. Dobrým príkladom, ako dosiahnuť cieľ, je príklad z Čiech, kde sa tento rok podarilo učiteľom čiastočne presadiť svoje požiadavky, pričom ich podporila aj ministerka školstva.

Čo je podľa Vás nevyhnutné zmeniť na slovenskom školstve?

Postupne asi všetko. Od prístupu jednotlivcov, čím myslím rodičov, zriaďovateľov, učiteľov, cez prípravu budúcich pedagógov až po systémovú zmenu. Po celom Slovensku nájdeme v školách skvelých ľudí, ktorí sú svojou dlhoročnou službou tými skutočnými hrdinami. Často pracujú v podmienkach, kde chýba finančné ale aj spoločenské uznanie. No napriek byrokracii a zväzujúcemu systému sa sústredia na deti a denno denne ich dokážu naučiť viac, ako predpisujú učebnice. V školstve potrebujeme mať sebavedomých a kvalitných ľudí, v spoločnosti však potrebujeme, aby vzdelanie získalo späť svoju dôležitosť.

Ak by ste niečo mohli odkázať slovenským učiteľom, čo by to bolo?

Aby si viac verili. Aby sa nebáli robiť veci inak. Aby v prvom rade hľadeli na žiakov.

Súvisiace články

07.05.2016 06:15

V téme školstva musí byť v centre pozornosti kvalitné vzdelávanie

Pôsobil ako učiteľ na ZŠ a  MŠ v obci Svinia v okrese Prešov. 
08.05.2016 06:15

Nemám rád, ani maľovanie tragických obrazov v štýle, že tu nič nefunguje

Má pedagogické vzdelanie a pôsobil ako redaktor, moderátor a hovorca. 
07.03.2018 10:20

Prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc.

Prvotriedny vedec, dekan Fakulty matematiky, informatiky a fyziky Univerzity Komenského, predseda APVV a najmä, človek na správnom mieste.