Späť na zoznam
Rozhovory
Autor: UCN
27.12.2017 13:36

VIERA MÁŠA OROGVÁNI O POMOCI DEŤOM NA CESTE K VZDELANIU: JE TO DRUH PRÁCE, KTORÝ SI NOSÍTE STÁLE SO SEBOU

Na Slovensku dlhodobo pretrvávajú zásadné nedostatky vo vzdelávaní detí so zdravotným znevýhodnením. Odborníci, ale aj rodičia týchto detí neraz hovoria o popieraní ich práva na rovnaký prístup k vzdelávaniu. Jednou z prekážok ich začlenenia do bežných škôl je aj nedostatok asistentov učiteľa. Na jednu ZŠ pripadá 0,82 asistenta učiteľa, na stredných školách dokonca iba 0,05 na školu.

O tejto krásnej, ale aj náročnej práci sme sa rozprávali s Vierou Mášou Orogváni, ktorá pomáha vo vzdelávaní žiačke s Downovým syndrómom a dokazuje, že inklúzia nemusí byť len ilúziou.

 

Pôsobíte ako školská asistentka na ZŠ Alexandra Dubčeka. Prečo ste sa rozhodli práve pre toto povolanie?

To je otázka, nad ktorou veľmi nerozmýšľam a nezapájam rozum, ale skôr vnútorný pocit. To rozhodnutie išlo zvnútra. Keď nad tým uvažujem rozumom, nemám tú odpoveď. (smiech)

 

Čo musí človek splniť, aby sa stal školským asistentom?

Túto prácu robím tretí rok a popravde, nevedela som úplne presne, do čoho idem. Mám za sebou dve vysoké školy. Jednou je VŠMU, odbor filmová scenáristika a dramaturgia, a druhou špeciálna pedagogika na Karlovej univerzite v Prahe. Hneď po prvej vysokej škole som sa zamestnala v súkromnej materskej škole a až do svojej materskej som pracovala v škôlkach. Na Karlovej som štátnicovala, keď mal môj prvorodený syn 9 mesiacov. Doučovala som popritom a viedla tri roky jednu žiačku na ZŠ, ktorá mala všetky „dys", ktoré mohla mať. Mám za sebou veľa praxe s rôznymi deťmi, rôzne kurzy a vzdelávania (Sindelar, Feuerstein, Efektívne rodičovstvo – lektorka, Sociálny pracovník...).

 

Pripravilo vás štúdium dostatočne na túto profesiu?

Robila som aj osobnú asistentku imobilnému dievčaťu, ale školskou asistentkou som prvýkrát. Byť školskou asistentkou je veľmi komplexná pozícia. Je to práca, v ktorej sa nedá prísť do bodu, že si poviete: tak už ju „viem robiť". Rovnako aj deti a ich diagnózy sa menia. Dôležité je v tom neriešiť seba, ale zamerať sa na spoločný cieľ. Pomoc žiakom, aby im ostatní rozumeli a aby si rozumeli. Táto individuálna práca ma veľmi baví, pretože máte skutočne čas človeka spoznať a reálne mu pomôcť.

 

Ako vyzerá váš typický pracovný deň?

Niečo také ako typický deň nejestvuje. Každý je iný, netypický. Keď ja plánujem, Boh sa smeje. A učím sa smiať s ním. Práca asistenta je dôležitá a vážna, ale netreba sa brať vážne a mnohé veci osobne.

 

V čom je vaša práca špecifická?

Je to druh práce, ktorý mentálne neopúšťate, ale nosíte si ho stále so sebou. Pripravujem sa doma, v škole a vlastne všade. Snažím sa stále vzdelávať, inšpirovať, učiť. Je to práca o neustálom hľadaní, skúšaní a motivovaní. Na začiatku celého vyučovacieho procesu musím byť ja najväčším nositeľom impulzu a pozitívneho naladenia či motivácie. Je to potrebné, aby som tým mohla nakaziť aj žiakov, s ktorými pracujem. Je to o prenose informácií a emócií. A naladení a zladení sa. To sú veci, ktoré je dobré mať stále so sebou. Nezabudnúť si ich nabaliť, lebo v školskom bufete sa kúpiť nedajú.

 

Ako sa pripravujete na vyučovanie?

Na každý predmet a na každú hodinu mám pripravené materiály. Dôležité je počítať s momentálnym mentálnym stavom žiaka, sledovať a vystihnúť chvíľu, keď sa dajú v rámci progresu posúvať veci dopredu. Závisí aj s akou diagnózou pracujete. V triede mám celkom široký záber, lebo trieda je zložená z rôznych ťažkých i menej ťažkých „prípadov".

 

Koľko detí zvládne školský asistent?

Pracujete nielen s jedným žiakom, ale v podstate s celou triedou, s učiteľmi, s rodičmi. Snažíte sa ich prepájať a priblížiť a svoju energiu a kapacitu nasmerovať aj na nich. V triede je okrem môjho hlavného predmetu záujmu, ktorým je žiačka s Downovým syndrómom, ešte minimálne jedenásť žiakov, ktorí vedia zamestnať nielen učiteľa, ale aj asistenta. Snažím sa aj vďaka dobre nastavenej triede, v ktorej žiačka pôsobí už piaty rok, pracovať aj s ostatnými žiakmi podľa momentálnej potreby. Doslova sadám od jedného k druhému. Jeden potrebuje iba popchnúť a uistiť, niekto namotivovať a ukľudniť, niekto ukázať na nejakom príklade, niekto vysvetliť...  

 

Ako deti vnímajú prítomnosť školského asistenta?

Myslím, že nemajú problém prijať pomoc odo mňa, naopak, často si ju pýtajú. Stala som sa prirodzenou súčasťou osadenstva ich triedy. Máme pekné vzťahy a dôveru. Veľmi si to vážim, že ma tak berú a reflektujú. Snažím sa pristupovať ku každému zo žiakov rešpektujúco a partnersky. A funguje to.

 

Ako je školský asistent vnímaný ostatnými kolegami?

Dôležité je, aby bol asistent prijatý v pedagogickom kolektíve, aby ho vedenie školy uviedlo a zasadilo do daného prostredia. Aby bola asistentská funkcia a kompetencia jasne odkomunikovaná a pomenovaná a nebol priestor na dohady a špekulácie. Dobrý štart a uvedenie asistenta do pedagogického kolektívu je dôležitý moment. Aby sa na neho nikto nepozeral ako na mimozemšťana, lebo presne tak sa môže cítiť. Niečo o tom viem...

 

Doprajme deťom právo na vzdelanie

Súčasný vzdelávací systém neumožňuje vytvárať v školách flexibilné vzdelávacie prostredie, ktoré by bez problémov dokázalo absorbovať väčší počet detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v rámci individuálnej integrácie. Často sa vykonáva preventívna selekcia detí s odôvodnením „ochrany" detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. To vedie spravidla k ich vylúčeniu z bežných škôl a zaradeniu do špeciálnych škôl alebo sú rodičia nútení ostať s deťmi doma a vzdelávať ich formou individuálneho štúdia. Rodičia, ktorí sa aj napriek nevhodným podmienkam rozhodnú deti so zdravotným znevýhodnením integrovať do bežných škôl a tried, narážajú na nedostatočnú podporu zo strany zriaďovateľov škôl, riaditeľov, ale aj zo strany štátu. Prejavuje sa to nedostatkom financií na zabezpečenie rôznorodých vzdelávacích potrieb žiakov, absenciou metodického vedenia učiteľov, ako aj ich ďalšieho vzdelávania.

 

Podpora inklúzie detí so zdravotným znevýhodnením je hlavným charitatívnym poslaním nadchádzajúceho ročníka dobročinného Plesu v opere. Tento rok sa preto Ples v opere spojil s jednou z najväčších mimovládnych neziskových organizácií – Nadáciou pre deti Slovenska a s Koalíciou pre deti Slovensko, aby spolu prispeli k riešeniu situácie detí, ktoré sú už na začiatku svojho rozvoja oberané o primeranú šancu na vzdelanie. „Prístup detí so zdravotným znevýhodnením k vzdelávaniu je na Slovensku mimoriadne akútna a pálčivá téma. Mnohí si ani nedokážeme predstaviť, čo všetko musia tieto deti a ich rodičia na ceste za primeraným vzdelávaním absolvovať. O tejto téme potrebujeme nahlas hovoriť a najmä ju potrebujeme urgentne riešiť – na všetkých úrovniach našej spoločnosti," vysvetľuje Andrea Cocherová, riaditeľka Plesu v opere.

 

UCN

Súvisiace články

24.11.2016 06:30

Oľga Nachtmannová: Celoživotné vzdelávanie je nevyhnutnosťou

Novovymenovaná štátna tajomníčka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Oľga Nachtmannová poskytla krátky rozhovor bulletinu o vzdelávaní dospelých TOP EDU SK, ktorý vydáva slovenský EPALE tím pre Elektronická platfor...
21.07.2016 06:30

Hviezda filmu Páni kluci hovorí, že štastie praje pripraveným

Narodil sa v Sokolově, v Českej republike. Ako dieťa sa venoval športu a vôbec netušil, že sa stane hercom. Svet českého filmu obohatil už ako detská hviezdička. Bol tvárou mnohých filmov pre deti a mládež. Publikum si Michaela...