Späť na zoznam
Rozhovory
Autor: UCN
18.10.2016 09:14

Vzdelanie a hodnoty, ktoré odovzdávame študentom, sú odrazom toho, kam smerujeme

Prinášame vám rozhovor s prezidentom SR Andrejom Kiskom.

Na archívnej snímke prezident SR Andrej Kiska, zdroj: TASR

BRATISLAVA - O prezidentovi Slovenskej republiky Andrejovi Kiskovi je známe, že sa intenzívne venuje oblasti školstva a vzdelávania. Počas svojich prejavov a príhovorov sa často vyjadruje práve k tejto problematike. Učiteľské prostredie nie je pre neho neznámy pojem, pochádza totiž z učiteľskej rodiny. Študoval mikroelektroniku na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Univerzita Komenského v Bratislave mu pri príležitosti 95. výročia univerzity udelila pamätnú medailu. Sám tvrdí o tom, aké je dôležité vrátiť  úctu k učiteľskému povolaniu, inak sa učiteľmi nebudú stávať tí najlepší z najlepších.O svojom  pohľade na slovenské školstvo a vzdelávanie, na pedagógov  a o svojich skúsenostiach nám porozprával v nasledujúcich riadkoch.

Narodili ste sa v učiteľskej rodine. Pravdepodobne Vám bola oblasť školstva blízka od útleho veku. Pociťovali ste problematiku školstva už vtedy?

Myslím si, že ja, rovnako ako aj dnešné deti, som žil normálnymi detskými radosťami a starosťami. Deti si neuvedomujú aké dôležité je školské prostredie pre ďalšie pôsobenie človeka. A tak to má byť. Významnosť kvality vzdelávania si musia uvedomovať rodičia, učitelia a tvorcovia politík tohto štátu. To, ako bude vyzerať naša spoločnosť o tridsať rokov, záleží od toho, ako dobre ju budú pripravení viesť súčasní študenti. Vzdelanie, ktoré im dnes ponúkame, hodnoty, ktoré im vštepujeme, sú odrazom toho, kam smerujeme. A ja sa pýtam, či pre lepšiu budúcnosť Slovenska robíme dosť. Či je balík peňazí určený pre školstvo odrazom záujmu Slovenska rásť a stúpať v hodnoteniach kvality. Či sme na dobrej ceste.

Na základe toho, že ste boli obklopení učiteľmi aj doma, viete to teraz porovnať? Do akej miery sa podľa Vás zmenilo postavenie učiteľa v porovnaní s minulosťou?

Veľmi. Do spoločnosti musíme vrátiť úctu k učiteľskému povolaniu, inak sa učiteľmi nebudú stávať tí najlepší z najlepších, ako tomu niekedy bolo. Pedagogické fakulty sú dnes pre mladých ľudí často druhou až treťou voľbou pri výbere vysokej školy. Povolanie učiteľa sa stáva málo atraktívnym, a to je pre spoločnosť a kvalitu vzdelávania veľmi nebezpečný jav. Na druhej strane, treba tiež myslieť na to, že škola už nie je jediným prostredím, kde sa naše deti vzdelávajú, a tak prišla o časť úcty a rešpektu, ktoré v minulosti vyvolávala. Do škôl prichádzajú deti, ktoré sú iné ako pred dvadsiatimi, tridsiatimi rokmi, aj rodičia majú iné nároky ako predtým. Na toto všetko musia byť učitelia pripravení.

Ako vnímate nasledujúce mesiace, čo sa týka školstva a učiteľov?

Vidím dve dôležité veci, ktoré sa v najbližšom čase odohrajú. Čakám, ako bude vyzerať ministerský návrh programu rozvoja výchovy a vzdelávania na najbližšie roky.  A tiež som zvedavý, aké budú výsledky verejnej diskusie k tomuto návrhu a aká bude jeho záverečná podoba. Po druhé, rozprávame sa v čase, keď ešte nie je zrejmá finálna podoba rozpočtu na budúci rok a ja očakávam, že práve v ňom sa ukáže, akou prioritou tejto vlády školstvo naozaj je.

Čo je podľa Vás najväčší problém slovenského školstva?

Školstvo má viacero veľkých problémov. Z veľkej časti za to môže nedostatočný záujem politických špičiek povýšiť školstvo na prioritu našej krajiny. Dôkazom je 15 ministrov školstva, ktorí sa na Slovensku od samostatnosti vystriedali. Žiadny iný rezort nečelil toľkým personálnym zmenám, toľkým koncepciám a ad hoc predstavám politických lídrov ako tento. Od nástupu do funkcie opakujem, že toto musí skončiť a školstvo sa musí stať prioritou vlády. V konkrétnej rovine, v systéme vzdelávania, vidím problém v tom, že naše školy nie sú pripravené hľadieť na každého žiaka individuálne a podporovať ho. Súvisí to s tým, koľko peňazí v školstve je, či nám dobre funguje podporný systém v školách, s motiváciou učiteľov a s mnohými ďalšími vecami.

A naopak, v čom vidíte najväčší potenciál nášho školstva?

...že napriek všetkým problémom, o ktorých dnes vieme, sú v našom školstve zapálení riaditelia škôl, učitelia ochotní meniť seba samých, a aj školy, na ktorých učia.

Keby sa dala urobiť hneď zajtra jedna veľká zmena v školstve, aká by to bola?

Ťažká otázka, ale poviem to takto: dobrá dohoda v spoločnosti o tom, aké deti by mali vychádzať z našich škôl. To sa síce nedá spraviť „zajtra", ale viem si predstaviť, že aj k takejto dohode môžeme dospieť pomerne rýchlo. Určite treba viac peňazí; pre učiteľov, nepedagogických zamestnancov, na vybavenie škôl. A určite je potrebné dať viac slobody pre školy samotné; nie v tom, čo budú učiť, ale ako a akým tempom to budú učiť.

Aké sú Vaše skúsenosti pri stretnutiach s učiteľmi a zamestnancami škôl?

Veľmi rozdielne. Videl som školy, v ktorých učitelia, a aj žiaci sršali energiou. Pýtali sa, provokovali a skúšali ma. Ale videl som aj školy, v ktorých akoby prevládla rezignácia nad tým, čo sa dá spraviť inak alebo lepšie. Povzbudenie potrebujú jedni aj druhí. A nielen morálne, od prezidenta, ale aj konkrétne v podobe opatrení rezortu.

Je podľa Vás šanca na rýchle a okamžité zmeny v oblasti školstva a vzdelávania?

Je. Ale závisí to od mnohých vecí: ochoty, odhodlania, porozumenia a, samozrejme, od ľudí, a v tomto prípade určite aj od politikov, ktorí majú možnosti a právomoc veci meniť. Myslím si, že by sme sa nemali rozprávať o tom, či tu taká šanca je – ale o tom, že takéto zmeny vieme urobiť rýchlo, a koľko do toho musíme investovať.

Ako sa dívate na opakujúce sa štrajky učiteľov v uplynulom roku?

Štrajk považujem za hraničné riešenie situácie. Ale je to určite legitímna forma protestu, ak je situácia naozaj vážna alebo, ak sa tým, ktorých sa bezprostredne týka, nedostáva normálnych odpovedí.

Podporujete program Teach for Slovakia, ktorého myšlienka spočíva v pritiahnutí lídrov do slovenského školstva, ktorí by ho zmenili a zároveň by motivovali deti  k lepším výsledkom v škole. Je o Vás známe, že aktívne podporujete tento program a ste jeho veľkým fanúšikom. Môžeme hovoriť o tom, že je to Vaša „srdcovka"?

Teach for Slovakia je jeden z tých programov, ktoré si zaslúžia našu mimoriadnu pozornosť. Pretože prišiel, podobne ako napríklad Komenského inštitút, s myšlienkou, že do našich škôl potrebujeme dostať nadaných, nadšených a odhodlaných mladých ľudí, ktorí toto prostredie nielen pozdvihnú, ale majú ambíciu v tomto prostredí aj zostať.

Čím si Vás program získal a aké sú Vaše skúsenosti s týmto programom?

Bol som v júni na odovzdávaní diplomov prvým absolventom tohto programu. Videl som desiatku mladých ľudí, ktorí prešli veľký kus cesty. Majú dnes svoj vlastný názor a skúsenosť aj z druhej strany, a preto veľmi rád počúvam ich názor na naše školy, naše deti, a ich žiakov. A videl som radosť z toho, čo dokázali pre deti, s ktorými boli v takmer dennodennom kontakte, pre seba samých.

Čo by ste na záver odkázali učiteľom, pedagógom a zamestnancom škôl a školských zariadení, ktorým sa Učiteľské noviny dostanú do rúk?

Chcem im poďakovať za ich vzácnu prácu a popriať im, aby tak ako doteraz, živili záujem o to najcennejšie, čo táto krajina má, o naše deti. Chcem ich ubezpečiť, že rovnako ako doposiaľ sa o naše školstvo budem intenzívne zaujímať, budem sa pýtať, čo sa v ňom deje a ako posunúť dopredu, a spravím všetko preto, aby sa stalo prioritou tejto krajiny.

zdroj: TASR/Martin Baumann

Súvisiace články

07.03.2018 10:20

Prof. RNDr. Jozef Masarik, DrSc.

Prvotriedny vedec, dekan Fakulty matematiky, informatiky a fyziky Univerzity Komenského, predseda APVV a najmä, človek na správnom mieste.
03.04.2016 20:00

Iveta Radičová: Učiteľ je vlastne tiež len študent, skúsenejší a starší

Iveta Radičová študovala sociológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, v roku 1997 získala docentúru a v roku 2005 ju vtedajší prezident Ivan Gašparovič vymenoval za profesorku sociológie. V roku 1992 z...
07.05.2018 08:34

P. KOČNAR: Tradičné misky v Rwande pomáhajú integrovať znevýhodnených

Odletel do Rwandy, lebo sa chcel naučiť po francúzsky a pomáhať v sirotinci. Ani jeden z týchto plánov mu nevyšiel, no dnes riadi neziskovú organizáciu, ktorá pomáha fyzicky postihnutým zaradiť sa späť do spoločnosti.