Späť na zoznam
Učiteľské blogy
Autor: Emanuel Orban
18.02.2020 18:47

100 rokov Prvého knižničného zákona a Univerzitnej knižnice v Bratislave

V dňoch 25.01. - 25.03.2020 je inštalovaná vo Výstavnej sále Univerzitnej knižnice na Michalskej 1 v Bratislave výstava s názvom 100 rokov Prvého knižničného zákona a Univerzitnej knižnice v Bratislave a počiatky jej vzniku po roku 1919. Autormi výstavy sú knižná redaktorka, pracovníčka Knihovníckeho Inštitútu Národnej knižnice PhDr. Renáta Salátová a archivár, doktorand Katedry archívnictva a pomocných vied historických Filozofickej fakulty Univerzity Komenského Mgr. Matúš Kaščák. Na jej realizácii participovali významné kultúrne inštitúcie a združenia konkrétne ide o Univerzitnú knižnicu v Bratislave, Národnú knižnicu Českej republiky a Spoločnosť priateľov Univerzitnej knižnice v Bratislave. Vstup je voľný pre každého návštevníka.

Hlavným účelom organizovaného podujatia je sprístupniť verejnosti jednotlivé informácie historického charakteru vzťahujúce sa k okolnostiam vzniku Knižnice Univerzity Komenského v Bratislave(1919), ratifikovania legislatívneho návrhu Národným zhromaždením o obecných verejných knižniciach z júla 1919, vystihnutia cenného prínosu vedúcich osobností knižnice. Jednotlivé informácie sú k dispozícii na informačných paneloch, vo vystavovaných publikáciách a v sklenených vitrínach. Do roku 1900 významné knižničné fondy spravovali Kráľovská právnická akadémia v Košiciach, stará jezuitská škola v Bratislave a verejná Mestská knižnica v Bratislave. Jednotlivé kultúrne inštitúcie spravovali významné diela z rôznych spoločenskovedných odborov – dejepis, geografia, náuka o štáte, etnografia, filológia a medicína. Pozoruhodné sú aj tituly maďarských a nemeckých diel zo spomínaného obdobia. Začiatkom dvadsiateho storočia Univerzitná knižnica v Bratislave začala spolupracovať s nasledovnými kultúrnymi inštitúciami konkrétne s Knižnicou Slovanského ústavu v Bratislave, Štúrovou knižnicou, Knižnicou Ľudovíta Riznera(1921), Knižnicou Samuela Zocha(1922) a pod. Vzájomné partnerské kontakty boli aj zárukou budovania patričnej spoločenskej prestíže. Bohaté zásluhy na pozdvihnutí kultúrneho, či vzdelanostného povedomia knižnice mali jej prví riaditelia Ján Emler(akvizícia kníh slovacikálneho charakteru), Jozef SchÜtzner(nárast počtu čitateľov knižnice), ale aj radoví pracovníci Vilém Pražák a Ján Rypka. V dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia bola sprístupnená verejnosti aj Všeobecná študovňa a čitáreň vedeckých časopisov. V miestnosti sú vystavené nasledovné objekty, konkrétne ide o bustu prvého riaditeľa Jána Emlera, portrét olejomaľby od V. Knoteka a centrálny katalóg slovenských knižníc do roku 1937. Vo výstavných vitrínach sú k dispozícii viaceré úradné písomnosti - štatistika výpožičiek v Knižnici Univerzity Komenského(1922), zoznam zamestnancov(1931), zápisnica z porady(1931), správa o stave činnosti pre potreby rektorskej inštalácie a oznámenie o menovaní Jána Emlera za vládneho komisára.

Výstava dokumentuje výnimočné momenty z dejín Univerzitnej knižnice. Tematicky je vhodná pre študentov historických, knihovníckych vied, masmediálnych štúdií, no svojou pútavou koncepciou osloví aj bežného záujemcu o kultúru a históriu mesta Bratislavy.