Späť na zoznam
Učiteľské blogy
Autor: Helena Rusnáková
19.03.2017 10:00

Aj naši národovci prvej polovice 19.storočia oslavovali Jozefa

O tom, ako oslávili " Jozefa" v roku 1848 Jozef Miloslav Hurban a Jozef Karol Viktorin sa dočítame v knihe Od Zavaru po Visegrád .

Svoje spomienky na spoločné oslavy Jozefa popísal Viktorin vo svojom životopise: „Prišiel deň Jozefa a ja som jachal do Hlbokého. Ej, ale na to cestovanie tak ľahko nezapomenem. Okolnosti so sebou doniesli, že som sa len pred večerom z domu pustil, k tomu sa spustil dážď, že sa lialo ako z putni, tma bola ako v rohu, chybil som cestu ,až som sa nad strašným prepadliskom videl, do ktorého len že som sa i s vozom i koňmi nezrútil...Konečne sa nám pošťastilo pravú cestu nájsť a tak do Hlbokého doraziť. Nikdaj som si tuším tak neoddýchol, ako teraz, keď som videl, že som chvalabohu na mieste. … Spoločnosť bola utešená. Zabávali sme sa príjemno asi do tretej hodiny raňajšej, tu sme sa mužovia oddelili do osobitnej chyže, kde sme sa o nových európskych slobodách a zaraz i o slovanských záležitostiach rokovalo. Hurban, ako inak, tak aj tu do krajnosti zabehol, a ostatní k jeho náradám pristávali. [1]

Hneď po oslave odcestoval Viktorin spolu s Hurbanom do Prešporka . Viktorin sa tam zdržal dva dni. Tento deň sa natrvalo vryl aj do spomienok J. M. Hurbana. Oslavy opísal podrobne vo svojom diele Ľudovít Štúr (Kniha tretia) [2] : Bolo 18. marca, predvečer Jozefa [3] narodenín mojich, a tu dali si priatelia okolití heslo, že ako po iné roky, tak i teraz navštívia ma, aby mi želali všetko dobré; i zišlo sa ich plná fara, dajedni i s paniami. Všetci sme s túžobnosťou očakávali i Štúra, ktorý sa bol sľúbil. Už sa bolo riadne zmrklo, nebo potiahlo sa dookola hustými oblakmi a prvý jarný dáždik husto spúšťal sa na úbohú zem, majúcu toho roku vydávať podivné plody a prijímať do seba ešte šľachetnejší mok, nežli sú dáždiky - krv ľudskú… Spoločnosť bola veselá a dobrej vôle, no Štúr nechodil. Najnovšie chýriky, novinky, anekdoty, zprávy zo snemu, zo zahraničia cukrili zábavu. Z toho zas hádalo sa, či zavíta k nám Ľudovít, či nie .„Ten už nepríde,“ vetí jeden. „Ba veru príde, čo ako pozde; veď mne to prisľúbil, keď som bol onehdá v Bratislave,“ hovorí priateľ V. [4] „Ja tiež neverím, že by prišiel, má ten teraz rozrobené! Všetko letí naňho. Porád má vizity, porád on chodí po vizitách.... Viktorin mlčal, ale zblednutý po chvíli hovoril: „Ľudovít mal by niekam odísť!“.....Milí hostia moji bavili sa príjemne. Hostinský a Nosák museli rozprávať o Štúrovi, čo oni aj s ochotnosťou činili. Mladá chasa naša prekypovala v nádejach, hotujúc sa k dielu, a zapríčiňovala i častejšie dohádky s tými, ktorí pesimisticky dívali sa na svet. [5] .........

[1] Vlastný životopis …..c. d. s.32.

[2] HURBAN, J.M. : Ľudovít Štúr. Rozpomienky. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry,1959,s.961.

[3] Bolo 18. marca, predvečer Jozefa. Hurban sa tu pomýlil: išlo o 19. marca 1848, deň jeho menín ( Rapant ,D.: Slovenské povstanie roku 1848 - 49, I, 1, 223 -224).

[4] priateľ V., asi Viktorin, vtedy kat. kaplán v Nádaši. HURBAN, J.M. : Ľudovít Štúr. Rozpomienky, s.962.

[5] Hurban, J.M. : Ľudovít Štúr. c. d........s. 964.

Súvisiace články

12.10.2018 09:42

Tip na výlet: bratislavský Horský park si zamilujete na prvýkrát

Horský park sa rozprestiera v západnej časti Bratislavy. Je súčasťou mestskej časti Staré mesto. História vzniku prírodného areálu sa datuje do roku 1868, kedy začal prekvitať zásluhou vtedajšieho bratislavského mešťanostu Hein...