Späť na zoznam
Učiteľské blogy
Autor: vasabi
16.11.2017 21:55

Akú úroveň v školách očakávame???

Integrované deti. Nastupujúci učitelia zrejme netušia, o čo sa jedná, no prvý stret so žiakom s tzv. ADHD diagnózou ich nepochybne vytrhne z akejkoľvek snovej romantiky, ktorej pri výbere svojho povolania, zrejme podliehali.

ADHD je anglická skratka (Attention Deficit Hyperactive Disorder), ktorou označujeme klinický syndróm, pre ktorý je charakteristická narušená koncentrácia a pozornosť, porucha kontroly impulzov, kolísavé nálady, ako i ťažkosti ako extrémny nepokoj či hyperaktivita. 

V školách sa od istého času uplatňuje tzv. inkluzívne vzdelávanie, čo znamená, že sa do tried dostávajú aj deti, ktoré pre bežne nezvládnuteľné poruchy správania, patria pôvodne do nepočetných kolektívov v špeciálnych školách, v ktorých im špeciálny pedagógovia, v spolupráci s psychológmi, poskytujú vzdelanie, adekvátne ich schopnostiam a možnostiam.

Po preštudovaní množstva materiálu mám pocit, že otcovia myšlienky o inkluzívnom vzdelávaní majú oporu skôr vo vlastných prianiach, ako v skutočných poznatkoch z oblasti vzdelávania, a čo je naozaj zaujímavé, tí, na ktorých hlavu sa implementovanie týchto myšlienok do praxe hodilo, teda pedagógovia, nemajú do toho čo hovoriť. Teda aspoň na Slovensku nie. 

Prijal sa zákonný paškvil, o ktorom rozhodli zrejme ľudia, ktorí možno nikdy neučili v základnej škole, prípadne v nej učili, kým zákon o inkluzívnom vzdelávaní neexistoval, a teda si nevedia ani predstaviť, čo sa ním spáchalo. 

Ktosi mimo školy rozhodne, že dieťa, ktoré je zdravotne znevýhodnené sa môže integrovať do bežnej školskej komunity a názor toho, kto také dieťa dostane do opatery, teda toho, kto sa ako jediný vie konkrétne vyjadriť, či to funguje, či nie, nikoho nezaujíma. Ako je to možné? 

V praxi to znamená, že v dnešných triedach sa nachádzajú aj deti, ktoré počas hodiny skáču, behajú, vykrikujú, váľajú sa po zemi, či lezú pod stôl,… nereagujú na žiadne pokyny, príkazy, či usmernenia. 

A učiteľ sa môže???

Ako je možné, že sa nikto nepýta učiteľov, či to funguje v praxi? Či sa dieťa integruje, či je jeho integrácia vôbec v praxi uskutočniteľná? Či sa jeho posunutím do bežnej triedy nenarobilo viac škody ako osohu /či už preňho samotného, ale nemalo by sa zabúdať ani na zdravé deti a jeho vplyv na ich vývin, rovnako ani na aspoň minimálne právo učiteľa na pokojné a zdraviu vyhovujúce pracovné prostredie/? Ako je možné, že sa pedagogický kolektív, ktorý takéto dieťa dostane na starosť, k vhodnosti jeho začlenenia do bežnej triedy, nemusí /dokonca nemá právo/ vyjadriť? Že nemá rozhodujúce slovo v tomto procese?

V krajinách, v ktorých sa tzv. inkluzívne vzdelávanie praktizuje s pozitívnymi výsledkami, majú takéto deti asistentov, ktorých prítomnosť eliminuje, alebo aspoň do značnej miery obmedzuje rušivý vplyv takéhoto dieťať na vyučovací proces, prípadne zriadené špeciálne triedy, do ktorých sa odvedie dieťa, ak má len momentálny  problém prispôsobiť sa bežnému školskému režimu. na Slovensku sa však niekto rozhodol, že to bežný učiteľ zvládne aj bez asistenta, či iných nevyhnutných pomôcok. 

Samozrejme to nezvládne, ale o tom sa nesmie hovoriť a žiaľ, často ani nechce. 

 

Súvisiace články

04.01.2017 08:00

Vyskúšajme si, ako sa hrali rodičia na hodinách dejepisu

Na rozvíjanie i utvrdzovanie vedomostí žiakov v rôznych vyučovacích predmetoch máme možnosť výberu zo širokej škály IKT didaktických pomôcok. Dnešné deti ovládajúce najmodernejnejšie počítače a ich programy radi spoznávajú aj p...
26.04.2019 09:11

Doprava v Miléniovej Petržalke

Dňa 24.04.2019 odznela v priestoroch Miestnej knižnice Petržalka na Prokofievovej ulici v Bratislave zaujímavá takmer dvojhodinová prednáška na tému Doprava v Miléniovej Petržalke. Išlo o sprievodné podujatie k aktuálnej výs...