Späť na zoznam
Učiteľské blogy
Autor: Martina Slušná
04.07.2017 09:00

Budeme chlieb dovážať zo zahraničia? Mladí sa o štúdium pekariny nezaujímajú

Prognózy trhu práce uvádzajú, že v ďalších dvoch rokoch bude na Slovensku potrebných 96 pekárov a každý ďalší rok až do roku 2025 v priemere 13 ďalších. Záujem o štúdium pekariny je však minimálny. Za budúcich pekárov sa učí iba 50 žiakov. Naozaj máme poslednú generáciu pekárov?

#MojaPracaMaZmysel   #dualnevzdelavanie

 

Študoval síce strojarinu, ale srdcom je to pravý pekár. Po škole nastúpil na povinnú vojenskú službu. Po návrate z vojenčiny v roku 1991 jeho kroky viedli do pekárne. Pekárstvu zostal verný do dnešného dňa.

Ako sme sa dozvedeli, povolanie pekára však vôbec nie je len o samotnom pečení. Je to práca so živou hmotou. Ako sa zo strojára stane pekár a ako mu pekárstvo učarovalo nám už porozprával Juraj Dovalovský.

 

Poďme sa najskôr pozrieť na to, kde a na akej pozícii pracujete a ako dlho tu pôsobíte?

Som technológom v Prvej bratislavskej pekárenskej spoločnosti v Petržalke a na tejto pozícii som viac ako štyri roky. V pekárstve však pôsobím už od roku 1991, hneď po povinnej vojenskej službe som nastúpil do pekárne.

 

Čím ste si museli  v pekárni prejsť, aby ste boli mohli robiť technológa? Pravdepodobne to boli ťažšie začiatky?

Prvé roky som robil len ručnú prácu, robil som s cestom a tú ťažšiu prácu v pekárni. Postupne som sa dostal k peci, kde som vypekal jemné pečivo, chlieb a iné druhy pečív, postupom času som sa prepracoval k miešaniu a nakoniec som sa stal majstrom zmeny. Ďalej som už bol vedúcim výroby. Aktuálne je mojou hlavnou náplňou práce v prvom rade kvalita výrobkov, sledovanie technologických postupov a ich dodržiavanie, či úprava receptúr.

 

Vráťme sa trošku do  minulosti, konkrétne do obdobia, kedy si študenti vyberajú strednú školu. Ako ste sa rozhodovali vy?

Ja som sa rozhodoval srdcom. Pôvodne som chcel ísť za lesného hospodára a môj veľký sen bolo pracovať so zvieratami.  Vtedy som ešte netušil, že pôjdem robiť pekára. Nakoniec som však vyštudoval SOU strojárske.

 

Rozhodovali ste sa pre štúdium na základe svojich predstáv? Niekedy totiž pomáhajú s výberom napríklad aj rodičia, učitelia...

Rodičia určite boli tí, ktorí mi radili aj pomáhali s výberom školy. V tom momente a veku som ich zároveň musel počúvnuť. Bola to druhá alternatíva, keďže prvá nevyšla.

 

Dnes je duálne vzdelávanie v úzadí. Dalo by sa konštatovať, že študenti preferujú skôr gymnázia, obchodné akadémie či jazykové školy. Málo z nich si zvolí duál, možno aj preto, že o jeho možnostiach až tak nevedia.  Ako toto vnímate Vy? Stretávate sa možno so študentmi v rámci ich študentskej praxe?

V súčasnej dobe naozaj len v malej miere, pretože tých študentov je oveľa menej. Keď môžem povedať za seba a porovnať to na základe toho, ja osobne som tiež v podstate študoval duálne. Týždeň sme mali prax, týždeň sme chodili do školy. A tá prax mi dala podstatne viac ako teória. Samozrejme, aj teória je dôležitá, ale čo sa týka života a ďalšieho napredovania, je tá prax dôležitejšia.

 

Prečo by mali ísť dnešní žiaci študovať práve za pekára? Čo im to môže dať?

V prvom rade je to zaujímavá práca a nikdy neviete, čo vás tu čaká. Je to práca so živou hmotou, kde niečo tvoríte a nakoniec vidíte hotový výrobok. Vidíte proces od samotnej suroviny, ako sa cesto mieša, vypeká, ako to tu krásne vonia a nakoniec s tým aj možno niekoho potešíte na raňajky. Upiecť totiž kvalitný chutný chlebík je umenie samo o sebe.

 

Vaša práca vám prináša veľa pozitívnych momentov. Povedzte nám, ako ste sa napríklad dostali k myšlienke upliesť rekordnú vianočku?

Počas vianočných sviatkov sme chceli našou vianočkou potešiť aj ostatných. Ja som sa podieľal na prípravách  priamo v pekárni. Musel som prísť na to, ako takúto rekordnú vianočku, ktorá vážila 66 kilogramov, správne upliesť, aby som ju dokázal aj upiecť. Skúšal som ju upiecť niekoľkokrát. Ak sa nemýlim, tak to bolo asi päťkrát. Najskôr sme uplietli meter vianočky a dali sme ju do pece. Prvú som spálil a samozrejme aj dotrhal, druhú som už nespálil, ale sa opäť roztrhala. Takto sme skúšali pliesť v určitej tuhosti a potom piecť dovtedy,  pokým sa nám nepodaril spomínaný rekord.

Z tohto pohľadu to bola pre mňa výzva, aby sme niečo takéto dokázali. Bolo to dosť zložité upliesť a upiecť celistvú vianočku dlhú desať metrov. Náročné na pozornosť a sústredenie.

Je to tiež určitý pocit zadosťučinenia, keď za tou pecou je desať metrov krásneho výrobku, ktorý je určitej farby, tvaru a chuti. A zároveň,  keď ho ľudia ochutnajú, tak povedia, že im chutí ako domáca vianočka.

 

Opäť sa vrátime k duálneho vzdelávania na Slovensku. Zaujímajú sa podľa Vás o túto možnosť naši študenti? Máte vo Vašej prevádzke žiakov na praxi? Chcú ísť študovať remeslo?

Je to minimálne množstvo, vôbec tu nemôžeme hovoriť o desiatkach študentov. Naopak, keď aj sa tu nejaký žiak objaví, tak je to jeden, dvaja, maximálne traja. Čo sa týka pekárstva, tak je takáto situácia dlhodobá, za posledných desať rokov sa žiaci o štúdium nezaujímajú.

Žiaľ, pekárstvo je na úpadku.  Ja som posledná generácia, ktorá sa dostala do pekární.  Keď my, čo momentálne sme tu, ako pekári skončíme, tak už pekárstvo ako také pravdepodobne na Slovensku zanikne, skončí. Mladých ľudí v pekárni nevidíte a ak náhodou aj áno, tak sú na pozíciách, ktoré sú pomocné. Sú to vlastne také prestupové pozície. Ak tu aj je mladý človek, nie je tu preto, aby sa ďalej vzdelával, postupoval, išiel vyššie.

Keď som nastupoval do pekárne, tak ma to naozaj veľmi bavilo a postupne som išiel hore. Neodradila ma ani tá ťažká robota. Keďže však v budúcnosti nebude u nás dostatok pekárov, je tu ďalšia otázka. Nebudeme potom skôr dovážať pekárske výrobky zo zahraničia? Nastáva tu možno problém, že na Slovensku nebudeme mať slovenské výrobky.

 

Ste so študentmi v rámci ich praxe v kontakte? Ako vnímate to, že počas štúdia prichádzajú do kontaktu so zamestnávateľom? Kam ich to môže posunúť?

Čiastočne som v kontakte aj s nimi. Čo sa týka budúcnosti takéhoto študenta, tak ho to určite posúva ďalej. Má väčší rozhľad, spoznáva jednotlivé procesy od prípravy až po samotnú výrobu a distribúciu výrobkov. Získava skúsenosti priamo z praxe.

 

Nie ste vyučený pekár a napriek tomu pracujete v pekárstve už od roku 1991. Čo rozhodlo, že ste zostali pri tejto práci taký dlhý čas?

Tak najmä ma práca napĺňala. Bavilo ma učiť sa nové veci a sledovať celý výrobný proces. Tiež mi ponúkla stabilitu. A nakoniec to bolo aj o tom, keď niekto povedal, že dnes je na zmene Dovalovský. Pozrite sa, aký je chleba, aký je krásny. Keď som toto počul, to bolo ono.

 

To sú naozaj krásne slová uznania, ktoré môžu motivovať mnohých žiakov k tomu, aby uvažovali práve nad povolaním pekára. Čo by ste  na záver odkázali žiakom, ktorých čaká dôležité rozhodnutie v ich živote?

Dobre si vybrať, určite si zvoliť vhodnú a zaujímavú prácu, ktorá ich bude napĺňať.

 

Až 80% opýtaných rodičov uviedlo, že informácie o možnostiach stredoškolského štúdia získava od svojho dieťaťa a pre 76% rodičov sú zdrojom informácií i osobné rozhovory a priateľmi i známymi. Vedeli ste však, že 32% vysokoškolsky vzdelaných ľudí pracuje na stredoškolskej pozícii a až 60% stredoškolských absolventov nepracuje v odbore?

Video: https://youtu.be/rSpSyppxBBE 

www.dualnysystem.sk

 

Súvisiace články

14.04.2016 12:30

9. ročník celoslovenskej súťaže Mladý zvárač na Strednej odbornej škole technickej v Tlmačoch

Študenti Strednej odbornej školy technickej v Tlmačoch opäť úspešní.
04.01.2017 08:00

Vyskúšajme si, ako sa hrali rodičia na hodinách dejepisu

Na rozvíjanie i utvrdzovanie vedomostí žiakov v rôznych vyučovacích predmetoch máme možnosť výberu zo širokej škály IKT didaktických pomôcok. Dnešné deti ovládajúce najmodernejnejšie počítače a ich programy radi spoznávajú aj p...