Späť na zoznam
Učiteľské blogy
Autor: Kornélia Ďuríková
02.11.2016 12:30

Charakter, škola a budúcnosť vzdelávania na Slovensku

V čase, keď prebiehajú intenzívne diskusie o budúcnosti vzdelávania na Slovensku, možno by stálo za pozornosť zamyslieť sa nad podstatou toho, čo vlastne chceme rozvíjať a „pestovať“ v našom vzdelávacom systéme. Malo by byť cieľom zvyšovanie inteligencie a rozvoj tradičného vzdelávania cez vedomosti? Alebo by to malo byť o koncentrácii na potreby detí? Čo tak formovanie hodnôt, charakteru a osobnosti?

Každý z nás môže preferovať niečo iné. Vzdelávanie by malo byť v konečnom dôsledku kombináciou všetkého. Na Slovensku máme silnú tradíciu v rozvoji vedomostí. Mnohí z nás, ktorí okúsili vzdelávanie v zahraničí potvrdia, že sme častokrát „ohurovali“ kvantom a kvalitou vedomostí získaných doma. O potrebách detí, ich pochopení a podpore sa vedú dlhé diskusie. Myslím si ale, že v tejto oblasti sa za posledné roky urobil obrovský kus práce. Práca s deťmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, práca s deťmi z marginalizovaných komunít, práca s nadanými deťmi a mnoho iných, s danou témou spojených oblastí, už nie sú neznámou. Máme veľa skvelých učiteľov, ktorí sa týmto deťom venujú zo srdca. 

Vieme ale rozvíjať, učiť a systematicky pracovať s charakterom človeka? Rozumieme čo to je charakter a ako ho škola ovplyvňuje? Uvedomujeme si, že prapodstatou spoločnosti je práve charakter

Čo teda rozumieme pod pojmom charakter? Ako na neho škola vplýva? Prečo je dôležitý a ako sa dá na ňom systematicky pracovať?

Pojem charakter môže znieť na prvý pohľad nepríjemne – moralisticky. V skutočnosti to tak ale vôbec nie je. Musíme si uvedomiť, že ide o základný kameň spoločnosti. Ak sa venujeme rozvoju charakteru jednotlivca, ovplyvňujeme tým celé smerovanie a rozvoj spoločnosti.

Pod pojmom „charakter“ môžeme rozumieť skupinu morálnych a etických vlastností človeka, ktoré ovplyvňujú jeho rozmýšľanie, rozhodovanie a správanie. Charakter bol dlhé roky zabudnutý a bol vytlačený len do oblasti filozofie. Dnes zažíva znovuzrodenie, a to aj vďaka pozitívnej psychológii. „Učenie sa - a učenie charakteru“ má svoju reálnu podobu v školách v podobe tzv. „character education“, ktoré sa posledné roky uplatňuje vo veľkej miere (a s veľkým úspechom) vo Veľkej Británii. Ide o plánované, koncepčné a cielené vzdelávanie s dôrazom na rozvoj charakteru žiaka, učiteľa, školy, spoločnosti.

Východiskom je Aristotelovo učenie, ktorý cnosť definuje ako schopnosť rozpoznať, čo je dobré a podľa tohto cieľa riadiť svoje rozhodnotia. Cnosť ale nie je človeku daná. Vzniká vplyvom výchovy a štátu. Aristotelov citát “dobrými sa stávame konaním dobra, dobrých skutkov, cvikom a zvykom.“, je presne to, čo by malo obsahovať moderné vyučovanie.

Pozitívna psychológia vytvorila „Manuál dobrého charakteru“, ktorý definuje 24 silných stránok osobnosti a cností. Je to akýsi protipól „klasifikácie chorôb a psychických porúch“.

Rozvíjať silné stránky charakteru dieťaťa a mladého človeka je našou povinnosťou. Aj keď je primárnym miestom jeho rozvoja rodina, škola má nezastupiteľné miesto. Učiteľ, školská komunita má na dieťa zásadný formatívny vplyv.

Autori „The Character strengths and virtues“ Seligman a Peterson - tvorcovia spomínanej klasifikácie a zároveň predstavitelia amerického vnímania charakteru, rozdelili 24 silných stránok - kreativita, zvedavosť, kritické myslenie, láska k učeniu sa, vhľad a múdrosť, statočnosť, vytrvalosť, čestnosť, vitalita, láska, láskavosť, sociálna vnímavosť, tímová práca, spravodlivosť, vodcovstvo, odpustenie, pokora, obozretnosť, sebakontrola, zmysel pre krásu, vďačnosť, nádej, humor, spiritualita - do 6 základných skupín. - Múdrosť a poznanie, Odvaha, Ľudskosť, Spravodlivosť, Umiernenosť, Transcendencia.

The University of Birmingham - The Jubilee Centre for character and virtues vo Veľkej Británii rozdelila týchto 24 silných stránok do štyroch skupín a hovoria o Morálnych cnostiach, Civilných cnostiach, Výkonnostných cnostiach a Intelektuálnych cnostiach.

  • Morálne cnosti sú napr. vďačnosť, láskavosť, čestnosť, úprimnosť,pokora, sebakontrola, odvaha, statočnosť...
  • Civilné cnosti sú napr. občianstvo, sociálna zodpovednosť, lojalita...
  • Výkonnostné cnosti sú napr. vytrvalosť, vitalita, nadšenie ...
  • Intelektuálne cnosti sú napr. zvedavosť, láska k učeniu, kritické myslenie, otvorenosť mysle ....

Ako vplýva škola na rozvoj charakteru a ako sa dá rozvíjať?

Je úplne jasné, že škola ovplyvňuje myslenie, správanie a prežívanie žiakov, učiteľov, rodičov, každého kto je do „školy“ zainteresovaný. Škola je prostredie, ktoré okrem rodiny existenčne ovplyvňuje charakter človeka. Rozvoj charakteru vždy prebiehal a prebieha v nejakej forme na škole. Každá škola, vedome alebo nevedome podporuje rozvoj istého charakteru. Cieľom „character education“ je koncepčná, plánovaná a systematická podpora a rozvoj dobrého charakteru človeka a spoločnosti. Na to, aby mal tento cieľ efekt a zmysel musí byť vzdelávanie o charaktere súčasťou učebného plánu a kultúry školy.

„Učenie sa charakteru“ poskytuje učiteľom a žiakom jazyk, nástroje, argumenty a fakty. Existujú samostatné programy alebo aj „jednoduché“ spôsoby, ako na to. No „učenie sa charakteru“ bez podpory v reálnom každodennom živote je len ďalšie učenie, ďalší predmet, ďalšia „starosť“. A to nikto nechce.

Je preto nevyhnutné „charakterom na škole aj žiť“. V tomto prípade hovoríme o učiteľoch ako o vzoroch, o medziľudských vzťahoch – vo všetkých smeroch, o konkrétnych „maličkostiach“ v správaní na škole (úsmev, pozdrav, pochopenie, .....) – hovoríme teda o kultúre a klíme školy.

Výskumy ukazujú, že character education (vzdelávanie o charaktere) má obrovský dopad aj na tradičný cieľ vzdelávania – vedomosti. Položme si teda na záver otázku, čo naozaj chceme dosiahnuť našim vzdelávaním? Múdrych ľudí alebo múdrych a morálne silných? Odpoveď asi vieme všetci.

 

 

Zaujímavé videá – (len v anglickom jazyku):

The virtues of character:

 https://www.youtube.com/watch?v=Fe0_bZC9IKU&feature=youtu.be

A question of character : https://www.youtube.com/watch?v=NvOI6riltzw