Späť na zoznam
Učiteľské blogy
Autor: Dušan Piršel
22.06.2020 12:42

Čo ďalej po Vrútkach?

Tragická Udalosť, ktorá sa odohrala vo štvrtok 11. 6. 2020  vo vrútockej škole, predstavuje pre všetkých zúčastnených silnú stresovú situáciu.

Ťažko mi je  hodnotiť túto tragickú udalosť. Byť v koži ktoréhokoľvek aktéra či poškodeného, vždy by bol náš pohľad i prežívanie iné. Aj tie deti, ktoré zažili to besnenie, ktohovie, ako sa to podpíše na ich psychickom zdraví. V tejto situácií ma zaujal email môjho priateľa publicistu, ktorý mi napísal: "mám tam na úrade viacero známych a tí spomínali, aký až hyenistický prístup niektorých médií tam zažívali. A že najhorší pocit bol, keď na ďalší deň išli tú školu aj s nejakými mestskými pracovníkmi čistiť, takže krvavé stopy presne hovorili, čo sa to tam dialo. Našli otlačky zakrvavených rúk páchateľa aj na dverách, ktoré stihli duchaprítomné učiteľky zamknúť. No jednoducho tragédia a hrôza. A brutálne bolo, ako niektorí doslova tancovali na hrobe a bolesti obetí z Vrútok. No jednoducho - s prepáčením - na vracanie.„

Súhlasím s názorom, že  Smrť pána Budza v každom prípade otriasla celou spoločnosťou. Zjavne menej úderne ako smrť novinára a jeho snúbenice, ale minimálne v učiteľskom mikrosvete zarezonovala, ako zbytočná a šokujúca. Žiaden systém asi nebude schopný zachytiť všetky rizikové osoby tak, aby boli sústavne pod kontrolou. Asi nikdy nedokážeme  tie „rizikové osoby identifikovať a vyselektovať". Človek je tak jedinečný a nečitateľný, že v zlomku sekundy sa úplne pohodová osoba môže zmeniť na rizikovú. Každý jedinec má osobnostnú štruktúru ovplyvnenú príhodami zo života, má mechanizmy kontroly, svoj pohár trpezlivosti a aj svojskú reakciu na podnety. Večných nespokojencov a negativistov je vždy dosť a krízou ich počet rastie. Médiá to len zhoršujú jednostranným pohľadom, konštruktívny dialóg nikto nesleduje, videá s násilím majú vysokú sledovanosť (máme to v génoch). Tak málo si všímame jeden druhého, tak málo empatie máme voči druhým, že takéto hrôzy sú často  výsledky nahromadených problémov, ktoré sme nedokázali zachytiť a riešiť v čase, keď sa možno ešte riešiť dali. A potom sa len čudujeme a hľadáme vinníka na ktorého by sme to mohli zvaliť, lebo tak sa odľahčí naše vlastné svedomie. Táto tragédia však môže naznačiť aj iný skrytý fenomén, a síce ako sa pedagogický pracovníci správajú, či si všímajú náznaky a dlhodobé šikanovanie na svojich pôsobiskách medzi deťmi, či ich v zárodkoch riešia. Z tohoto môže po rokoch potláčaného a neriešeného problému, vzniknúť takýto incident, ako vo Vrútkach. Každý túži po láske, podpore, potvrdení užitočnosti vlastného Ja, nie degradácii, posmievaní, aj ak má nejaký viditeľný handicap, či zdravotné postihnutie. Osobne mi je veľmi ľúto pozostalých po pánovi zástupcovi, ale je mi ľúto aj rodičov mladého muža, ktorý celú tragédiu spôsobil. Som otcom dvoch detí  a neviem si ani len predstaviť, aký by bol môj ďalší život po takejto tragédii. Ten, čo to celé spôsobil tu už nie je. Ostalo po ňom len more sĺz a pokazené životy druhých. On sám si svoj problém už vyriešil. A spoločnosť?  Ako hovorí moja kolegyňa tá sa otrase, zase sa obuje do starých osvedčených topánok a pôjde si svojou cestou ďalej. Možno aj v ústrety ďalším nešťastiam.  Obávam sa, že ani väčšie pohromy (napr. černobyľ alebo atómové bomby) nedokázali s ľudstvom intenzívne a hlavne na dlhú dobu zatriasť. Nechcem zľahčovať ten útok, ale ani vojny s miliónovými obeťami nezabezpečili totálne odzbrojenie. Keď sa pozrieme, čo sa rieši na Slovensku, ako pomaly jediná priorita, je to ekonomika. Ekonomika je dôležitá, ale nespasí nás a nezrekonštruuje naše narušené vzťahy. Aj preto sme nepoučiteľní.  Mňa  mrzí,  že sa často vztýči vlajka ľudskosti  a práve ňou sa zakrýva neľudská chamtivosť, bezohľadnosť a osobné „záujmy". A týmto spôsobom sa zvyšuje hladina negativity v spoločnosti.  A ešte niečo k politikom smerom do budúcnosti. Zastávam názor, že všetci politici by mali pri svojich rozhodnutiach – myslieť na dôsledky. Mnohí si zjavne neuvedomujú, že svet je kauzálny, že každý jav, každý skutok má príčiny a že každý jav je príčinou ďalších javov. Ťažké situácie sa nesmú riešiť tým, že sa spôsobia ťažké situácie nasledujúcim generáciám.  Pre mňa osobne je  najvyššou hodnotou  „VYŠŠÍ PRINCÍP MRAVNÍ". V akomkoľvek kontexte s (našou) politickou scénou, reprezentáciou, aktérmi  sa často cítim frustrovaný Je totiž málo ľudí, ktorí ctia a vedia morálne domyslieť kauzalitu svojich (politických) rozhodnutí. Kiež  by som sa mýlil .

Súvisiace články

05.02.2020 17:40

Ferdinand Hložník a jeho prínos do sveta výtvarného umenia

V dňoch 29.01. - 03.05.2020 je k dispozícii návštevníkom Galérie Nedbalky v prízemných priestoroch výstava umeleckých diel významného predstaviteľa moderného výtvarného umenia Ferdinanda Hložníka(1921-2006). Ferdinand Hložník b...