Späť na zoznam
Učiteľské blogy
Autor: Emanuel Orban
31.10.2018 22:48

Dráma slobody ako téma konferencie

Mesto Trnava „ slovenský Rím“ si tento rok pripomenulo 780. výročie udelenia slobodných kráľovských výsad (1238). Na spomínaný výnimočný historický medzník poukázali aj organizátori vedeckého podujatia. Dňa 25. 10. 2018 sa na pôde Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave pod taktovkou Katedry etiky a morálnej filozofie uskutočnila medzinárodná vedecká konferencia pod názvom Dráma slobody v slovanskom svete 20. storočia. Hlavnú záštitu nad vedeckým podujatím prevzali rektor Trnavskej univerzity v Trnave prof. JUDr. Marek Šmid, PhD. a dekan Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave doc. Dr. Erik Hrnčiarik, PhD. Konferenciu poctili svojou aktívnou účasťou vedecko-výskumní pracovníci z ruských (Petrohradská štátna univerzita), poľských(Univerzita kardinála Štefana Višinského vo Varšave), českých (Jihočeská univerzita v Českých Budějoviciach) a slovenských (Univerzita Komenského v Bratislave, Prešovská univerzita, Trnavská univerzita) univerzít.

Hlavnými garantmi medzinárodnej vedeckej konferencie boli prof. ThDr. Mgr. Helena Hrehová, PhD., prof. Dr. Ryszard Moń, PhD., prof. PhDr. Pavol Dancák, PhD., prof. Dr. Josef Dolista, PhD., prof. PhDr. Zlatica Plašienková, PhD. a prof. PhDr. Jaromír Feber, CSc.

Tematický diapazón konferenčných príspevkov bol veľmi pestrý. Účastníci sa zameriavali na kontextový súvis slobody ako významného fenoménu, nachádzajúceho bohaté uplatnenie v jednotlivých sférach spoločnosti, napr. šport, literatúra, politika, filozofia, médiá, náboženstvo a pod. Zainteresovaní aktéri, ktorí participovali na konferencii, poukazovali na zachovanie posolstva idey slovanskej vzájomnosti, ktorá je aktuálnou výzvou najmä pre dnešnú mladú generáciu. Slovania ako mierumilovné a hrdé národy si vždy vedeli vážiť slobodu v pravom slova zmysle, a preto je len na nás, či si dokážeme zachovať tento drahocenný poklad. V tejto súvislosti zaujímavé a podnetné myšlienky vyslovila Helena Hrehová: „Sloboda je krehká záležitosť, preto vážme si ju, dokiaľ ju máme." „Beda človeku bez domoviny" „Beda Slovákovi bez Slovenska"... Uvedené citáty nás vyzývajú k hlbokému zamysleniu nad životom a jeho hodnotovými prioritami. Názov konferencie Dráma slobody je logicky premyslený, pretože poníma slobodu ako motív dilemy a následného prijateľného rozhodnutia, napr. možnosti voľby menšieho zla, nájdenie zlatej strednej cesty, s čím sa však väčšinou stretávame v hraničných životných situáciách. Uvedené nosné piliere načrtla vo svojom príspevku aj Zlatica Plašienková: „Sloboda ako formálna(deontologická) kategória, ktorá kladie dôraz na povinnosť nájdenia zlatej strednej cesty", „Sloboda ako voľba", „Sloboda a s ňou následne spojené podľahnutie vlastným túžbam a experimentom." Dilemové situácie riešili vo svojich dielach jednotliví slovanskí spisovatelia, prozaici a lekári dvadsiateho storočia napr. Vikentij Vikentjevič Veresajev, Michail Bulgakov, Pavol Strauss. Sloboda je hodnota, ktorá je človeku prirodzene daná, no jej hlavným určujúcim kritériom je svedomie plniaceho status dialogického prvku vnútornej konfrontácie ľudskej bytosti napr. pre akú vec sa mám rozhodnúť, zvažujem pozitíva a negatíva riešenia, je to v súlade so svedomím, s Božou vôľou a pod. Svedomie môže byť dobré, aj mylné, no všetko závisí od mravného charakteru ľudskej bytosti. Na fenomenálny vzťah slobody a náboženstva upozornil vo svojom príspevku Pavol Dancák na príklade osobnej skúsenosti počas svojich doktorandských štúdií v Krakove, počas nich bol v neustálom kontakte so svojím školiteľom Karolom Tarnowskim, v rámci ktorých skúmal diela poľských filozofov J. Tischnera, K. Wojtylu a iných. V pamäti mu utkvel biblický citát z Evanjelia podľa Jána: „Pravda vás vyslobodí.", ktorý sa stal neskôr aj obľúbeným mottom Karola Wojtylu neskôr slovanského pápeža Jána Pavla II. Jaromír Feber poníma slobodu v dvoch dimenziách materialistickej, ktorá je demonštrovaná na príklade vzťahu človeka k spoločnosti a náboženskej, súvisiacej s transcendentnou skúsenosťou človeka ako ľudskej bytosti, a Boha. Ryszard Moń upriamil pozornosť v príspevku na prelomový dejinný úsek spoločnosti, ide o obdobie osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia, ktorý súvisel s revolučnými aktivitami odborového hnutia, politickej strany Solidarita v komunistickom Poľsku. Josef Dolista poníma vzťah moderného človeka ako ľudskej bytosti k náboženstvu v súvislosti s českým filozofom, sociológom, neskôr prvým prezidentom ČSR(1918-1935) T. G. Masarykom a jeho osobným vzťahom ku katolicizmu a husitstvu. Celý program konferencie je prístupný tu: http://ff.truni.sk/sites/default/files/program_konferencia_18_0.pdf S podrobným znením konferenčných príspevkov sa oboznámime v plánovanom katedrovom zborníku Acta Moralia Tyrnaviensia, ktorý by mal byť publikovaný tlačou začiatkom roka 2019.

Príjemnú atmosféru konferencie v pozitívnej miere spestrila aj kultúrna vložka umeleckého charakteru (báseň Heleny Hrehovej Pod Lipou v poetickom podaní Zlatice Plašienkovej) a hudobného charakteru ( hra na gitare v podaní študenta Bc. Martina Súkeníka). Veľká vďaka patrí aj moderátorom jednotlivých sekcií konferencie, menovite ide o prof. PhDr. Zlaticu Plašienkovú, PhD., prof. PhDr. Jaromíra Febera, PhD. a doc. PhDr. Petra Rusnáka, PhD, doktorandom, mladým vedeckým pracovníkom a všetkým tým, ktorí prispeli svojím úsilím k vynikajúcemu medzinárodnému kolektívnemu dielu.

Text: Emanuel Orban

Foto: Barbora Likavska

 

Súvisiace články

22.08.2016 11:30

Zásadný faktor ovplyvňujúci kvalitu života odhalený

Viac ako 70 rokov realizuje Harvard Medical School unikátny výskum, ktorého cieľom je zistiť čo nám v priebehu života prináša šťastie a spokojnosť. Ide o jednu z najdlhších a najfascinujúcejších štúdii na svete.
11.07.2016 16:15

Beznádej a sklamanie nepedagogických zamestnancov

Zatiaľ čo učitelia zaslúžene oddychujú počas dlhých letných dovoleniek, nepedagogickí zamestnanci škôl a školských zariadení majú dovolenky naplánované tak, aby bol zabezpečený chod škôl aj počas letných prázdnin.