Späť na zoznam
Učiteľské blogy
Autor: Jozef Smida
03.07.2018 10:36

FÍNSKE ŠKOLSTVO – VZOR ALEBO MOTIVÁCIA?

FÍNSKE ŠKOLSTVO – VZOR ALEBO MOTIVÁCIA?

Naši školskí reformátori našli zaľúbenie vo fínskom školstve. Prečo by nie? Prečo by nie napríklad(!) vo fínskom? Ale čím a ako v slovenskej realite? Provokujúce je, že výsledky fínskych žiakov v medzinárodných meraniach výsledkov vzdelávania ho udržiavajú už desiatky rokov na najvyšších priečkach rebríčkov. Slovensko máva svoje šteblíky na opačnom konci. Bojím sa, že veľrybu by bolo veľmi ťažké naučiť plávať v koryte.

Vo Fínsku je školstvo zacielené a organizované veľmi odlišne ako v iných európskych štátoch. Fíni rešpektujú rozdielne potreby detí a deti sa rešpektujú navzájom. Učitelia ich dokážu povzbudiť a vydolovať z nich maximum. Fínski žiaci nepoznajú stres a nesnažia sa medzi sebou súťažiť. Ani medzi jednotlivými školami nejestvuje konkurenčná súťaživosť, nemajú tu v našom ponímaní školských inšpektorov, žiaci nemôžu prepadnúť a v prvých ročníkoch ani nedostávajú známky. A napriek tomu (alebo práve preto?) dosahujú fínski žiaci dlhodobo jedny z najlepších výsledkov v medzinárodných meraniach výsledkov školovania.

Vzdelávanie je od škôlky až po univerzitu bezplatné. Do šestnástich rokov veku dieťaťa sú všetky náklady na vzdelávanie hradené z verejných prostriedkov (z „kasy" štátu a obce). Vrátane doučovania, zdravých obedov v školskej jedálni, návštev u lekára a dopravy do školy. Vláda nepodporuje otváranie súkromných škôl (tvoria menej ako dve percentá všetkých školských zariadení) ) okrem niektorých, ktoré používajú alternatívne metódy vzdelávania. Jednotný verejný školský systém pritom nevyjde vôbec draho: na žiaka dáva Fínsko z verejných prostriedkov menej ako je priemer štátov OECD a oveľa menej ako napríklad Spojené štáty alebo Veľká Británia. Fínsky systém klade dôraz na kvalitu vyučovania, množstvo učiteľov a ich vzdelanie. Byť učiteľom sa stalo veľmi rešpektovaným a žiadaným povolaním, napriek tomu, že príprava si vyžaduje aspoň päťročné štúdium a finanční ohodnotenie je skôr priemerné. Od učiteľov sa očakáva veľké pracovné úsilie, a tak je bežné, že učiteľ dá rodičom žiaka svoje telefónne číslo alebo emailovú adresu.

Každá rodina je počas celej školskej dochádzky dieťaťa „sprevádzaná" pedagogickými pracovníkmi, ktorí majú za úlohu odhaliť prípadné ťažkosti s učením. Vo všetkých školách sa preto raz za týždeň schádza komisia zložená z učiteľov, školského psychológa, sociálnej asistentky, zdravotnej sestry a riaditeľa školy a všetci spoločne hľadajú najlepšie riešenie každého prípadu. Pedagogickí pracovníci sa môžu stretnúť s rodičmi problémového žiaka alebo ich rovno pozvú na zasadnutie komisie. Učitelia potom vybrané deti po skončení riadneho vyučovania „doučujú". Ak je problém vážnejší, môže pomôcť špeciálny pedagóg a pre trvalé nedostatky bol vypracovaný celý program, pri ktorom zasahuje zvláštny asistent priamo na hodine alebo v malých skupinkách po vyučovaní. Tento osobný spôsob doučovania sa podľa potreby neustále upravuje a celkom tak vylučuje opakovanie ročníkov, ktoré je nákladné, neúčinné, ponižujúce a diskriminačné.

Kým väčšina štátov má záľubu v ukazovateľoch výkonnosti, auditoch a rebríčkoch, fínski pedagógovia majú iný názor. Všetky hodnotenia musia viesť k neustálemu zlepšovaniu vyučovacích postupov, rozvoju učiteľov i deti. V žiadnom prípade sa hodnotenie nesmie stať nástrojom kontroly alebo konkurencie. Preto sa vo Fínsku len zriedka robí zisťovanie a porovnávanie na celoštátnej úrovni. Každá škola pozná svoje výsledky, ale nepozná tie, ktoré dosahujú iní. Jednoducho ‒ nemožno si nevšimnúť, že deti nechodia do školy, aby sa učili na písomky, ale aby sa naučili životu a našli ním svoju vlastnú cestu. Ale aj náš súčasný školský topmanažment sa nadchýna našimi celoplošnými testovaniami a nestihol si všimnúť (ignoruje), že špičkové Fínsko nemá žiaden celoplošný oficiálny kontrolný mechanizmus a výsledky neoficiálnych kontrol ostávajú dôverné.

Fíni oddávna tvrdohlavo tvrdia, a podľa toho aj konajú, že kvalita „produktov" žiadnej vzdelávacej sústavy nemôže prevýšiť kvalitu učiteľov, ktorí v nej pôsobia. Oni na učiteľovanie dokážu získať najkvalitnejších absolventov vysokých škôl, a keď takýto absolvent nastúpi, nečakajú, že si sám vo všetkom poradí. Učitelia rovnakých predmetov sa často na vyučovanie pripravujú spoločne a v úväzku na to majú každý týždeň zarátaný poldeň. Vo Fínsku sa nemôže stať, aby sa vydával, a navyše za štátne peniaze, učebnicový brak. Na počet žiakov je tu najviac učiteľov - špeciálnych pedagógov, ktorí sa venujú zaostávajúcim žiakom. V niektorých školách je ich až pätnásť percent. Riaditelia škôl len v malej miere plnia úlohu manažérov, svoju pozornosť sústreďujú na pedagogické usmerňovanie svojich kolegov. A podiel fínskeho školstva na čerpaní verejných finančných zdrojov? Radšej sa neporovnávajme, aby sme si závisťou neublížili.

Ešte dve veci. V rebríčkoch medzinárodných meraní najväčší „výskok" v predchádzajúcich rokoch zaznamenalo Poľsko. Nestálo by za to, odskočiť si po poučenie aj tam? Máme to za rohom. Viem, že do viacerých ázijských štátov, kde nebývajú horšie výsledky ako vo Fínsku, je to ďaleko. Najmä myšlienkovo. Druhá vec je preveľmi vážna. V tomto čase (jún 2018), keď sa náš reformný manažment nadchýna fínskymi školskými úspechmi a fínsky vzdelávací systém je preň idolom, majú severania pripravené dokumenty, ktoré obsahujú návrhy na rozsiahle zmeny zacielenia, obsahu a organizácie svojho školského vzdelávania. Čo ak sa naši reformátori nadchýnajú tým, čo sa vo Fínsku onedlho zmení?

Súvisiace články

02.11.2015 16:30

Zdravotne postihnuté deti

Prečítala som si http://www.ucn.sk/skoly/zakladne/skola-musi-opatovne-posudit-prijatie-zdravotne-postihnuteho-dievcata
18.08.2017 20:45

Zaujímavosti z archívu

Okrem toho, že archívne dokumenty sú cenným historickým prameňom, ponúkajú aj množstvo zaujímavostí, ktoré sú pre nás neraz impulzom k porovnávaniu, k analýze...