Späť na zoznam
Učiteľské blogy
Autor: Helena Rusnáková
17.08.2020 20:48

K 155. výročiu narodenia vychýreného rómskeho primáša, huslistu Ľudovíta Kolompára Komlósiho

V mesiacoch júl a august,  po uvoľnení protiepidemických opatrení, ožilo mesto Nové Zámky – Mesto kultúry 2020 mnohými zaujímavými kultúrnymi podujatiami, ktoré sú organizované  v rámci projektu Vzdušné Zámky.

Dňa 14. augusta  sa v Kine Mier uskutočnilo podujatie organizované k  155. výročiu narodenia vychýreného  rómskeho  primáša,  huslistu Ľudovíta Kolompára Komlósiho. Toto zaujímavé  podujatie nám počas rozhovoru priblížil pán Ladislav Dráfi st., garant oblastí folklór, menšiny, vzdelávanie a komunitný život, Mesto kultúry 2020 – Vzdušné Zámky .

Môžete nám priblížiť, kto vlastne bol  Ľudovít Kolompár Komlósi

 

„Ešte predtým, ako vám poviem, kto vlastne bol Ľudovít Kolompár Komlósi dovoľte mi, aby som sa poďakoval  primátorovi mesta Nové Zámky Otokarovi Kleinovi, riaditeľovi a všetkým zástupcom Fondu umenia v Bratislave, programovému riaditeľovi Pavlovi Strážaimu, koordinátorke projektu Denise Felixovej a programovej rade - Vladimírovi Ballovi, Magdaléne Klobučníkovej, Agáte Albrechtovej, Kataríne Hozlárovej, Petrovi Takáčovi, Veronike Madarász, ako aj  poslancom mesta, ktorí  stáli pri zrode a podpore  projektu Vzdušné Zámky. Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí prišli do sály Kina Mier zaspomínať  si na  rómsku históriu slávnych hudobníkov.

Tento program z verejných zdrojov  podporili: Fond na podporu umenia, Mesto Nové Zámky a Združenie pre vzdelávanie detí, mládež. Ďakujeme Novozámockej televízii za odvysielane tohto programu. Je dôležité a potrebné aj v súčasnosti zaspomínať na vychýreného  rómskeho primáša  huslistu Ľudovíta Kolompára Komlósiho, muzikantov jeho doby a ich pokračovateľov od 19. storočia až po súčasnosť, poukázať  na účinkujúcich, ktorí sa predstavili verejnosti prekrásnymi melódiami ľudových piesní a drobnými skladbičkami veľkých majstrov folklórneho a hudobného umenia.

Rómsky primáš Ľudovít Kolompár  Komlósi bol príbuzný rómskeho kráľa Bihariho. Od roku 1885 mal svoju kapelu, s ktorou vystupoval v Budapešti, Viedni, Trenčianskych Tepliciach, ale i v Londýne, v Berlíne a Drážďanoch. V roku 1903 získal na hudobných pretekoch v Bratislave zlatú medailu, v roku 1921 v Komárne 1. miesto a titul rómskeho kráľa Slovenska. Jeho cimbalová kapela  bola neodmysliteľnou  súčasťou železničnej stanice v Nových Zámkoch pri vyprevádzaní a vítanie vlakov, ktorá najčastejšie interpretovala „Rákociho pochod".

O staničnej hudbe v Nových Zámkoch sa traduje:  „V našom regióne, keď  po  poľovačkách   páni oslavovali svoje úlovky, k zábave si volali rómskych  hudobníkov.  Primáš musel vedieť všetko zahrať. Na jednej slávnosti si zavolali primáša  Ľudovíta Kolomprára Komlósiho.   Po zábave  ho požiadal maďarský zemepán  aby mu  jeho cimbalová  kapela   vyhrávala až do odchodu  vlaku.   Bolo mu vyhovené a kapela  mu  hrala až do odchodu vlaku.  Rezká hudba sa páčila  všetkým  cestujúcim,  zemepán a viacerí cestujúci  obdarovali hudobníkov  peniazmi. Muzikantom sa páčilo, že mali veľký úspech, požiadali výpravcu stanice, aby mohli hrať  častejšie na stanici. Dostali povolenie a stali sa  „Staničnou hudbou železničnej stanice", kde vyhrávali nielen pri vyprevádzaní vlakov, ale aj v staničnej reštaurácii. 

      Hudobníkov si vypočuli viaceré známe osobnosti danej doby : africký cestovateľ Samuel Teleki - založil im nadáciu,  z ktorej  finančne zabezpečovali  „Staničnú hudbu"; muzikanti zahrali aj perzskému šachovi  perzskú hymnu;  vyhrávali  kráľovnej „Sisi", ktorá ich  pozvala hrať do Viedne.

 

Ľudovít Kolompár Komlósi  zomrel 3. januára 1933,  je pochovaný v novozámockom cintoríne sv. Jozefa. Žiaľ, jeho hrob je v zlom stave a preto  naše Združenie pre VDAM,  požiada MK SR  o povolenie na zbierku na úpravu hrobu vychýreného primáša a na vydanie pripravovanej knihy „Slávni novozámockí  hudobníci v minulosti, prítomnosti a v budúcnosti".

 

V rámci tvorivých dielní dňa 14.augusta  vyhrávala na novozámockej železničnej stanici ľudová hudba Alexandra Rikoňa /Pepes/, kde sa zišli hudobníci z Budapešti Horváth Zoli,  Hoszú Ferenc, Matyas Tibor,  Lakatos Nandi,  Ungri Ferenc a primáši st. a ml.  Rikoň Alexander, ktorí si pripomenuli prekrásnymi ľudovými piesňami  spomínaného novozámockého primáša zvaného aj Lajosa. Podujatie sa stretlo s veľmi kladným ohlasom verejnosti."

 

Prečo ste tvorivým dielňam dali názov „V šľapajach novozámockého primáša"?

Názov je jednoduchý a výstižný, mnohí muzikanti pokračovali naozaj v šľapajach Ľudovíta Kolompára  Komlósiho  aj po skončení  II. svetovej vojny - primáši:  Virágovci, Patkoloví, Dráfiovci , Lakatošovci, Žemberiovci, Farkasovci, Kotlárovci, Končekovci a ďalší. V druhej  polovici 20. storočia  viacerí  hudobníci, pretransformovali svoje cimbalovky na populárne kapely. V týchto kapelách ako mladík účinkoval  aj   začínajúci  spevák Karel Gott. Hudobníci rozdávali radosť na rôznych zábavách mesta Nové Zámky a širokého okolia na Slovensku a v zahraničí.

Všetci hudobníci mali vzorný rodičovský prístup k svojim deťom.  Chlapci pokračovali v šľapajach svojich otcov – stali sa hudobníkmi, mamičky naučili  dievčatá upratovať, piecť, variť, starať sa o rodinu.

Rómski hudobníci hrali  v Csemadoku,  spolupracovali s vynikajúcim režisérom Elemírom Záhorským sprevádzaním operety slávnych maďarských skladateľov, kde  vykazovali veľké úspechy nielen na domácej scéne, ale  aj v regiónoch Slovenska a v Maďarsku.

V roku 1993 -1998 pomohli  MO Matice slovenskej pri zakladaní detského folklórneho súboru Matičiarik a v roku  1995 pomohli založiť rómsky súbor Kereko, ktorý pôsobil  pri Špeciálnej škole Nové Zámky. Žiaľ  z finančných dôvodov sa súbor neudržal.

V súčasnosti sa z Nových Zámkov rómske cimbalovky vytratili, nahradili ich populárne a jazzové kapely, ktoré účinkujú v rôznych regiónoch Slovenska a v zahraničí.

Názov Tvorivé dielne Ľudovíta Kompára Komlósiho sme dali preto, aby sme mohli poukázať na pestrofarebnosť  repertoáru, čo hrali, čo  hrajú jeho pokračovatelia. Účinkujúci  sa predviedli aj v galaprograme v Kine Mier. O príjemnú atmosféru sa postaralo vyše 30 účinkujúcich nielen z Nových Zámkov, ale aj zo širšieho okolia a zahraničia."

 

 Aké skladby zazneli  v galaprograme?

 

„V úvodných taktoch zaznela v mojej úprave ľudová pieseň Gélem, Gélém, kde sme súbežne premietali profily slávnych  novozámockých primášov a ľudové a populárne kapely, hudobníkov pokračujúcich  v šľapajach Ľudovíta Kolompára Komlósiho, rozdávajúcich radosť Novozámčanom, v rôznych regiónoch Slovenska a v zahraničí.  Žiaľ, už viacerí nie sú medzi nami.  Ich pamiatku sme si uctili minútou ticha . Na pódiu zahral môj syn Ladislav Dráfi, ktorý reprezentoval svojho nebohého dedka, novozámockého primáša, Jána Dráfiho /poznaného pod menom Tüdő/. Novozámčania si ho dodnes   pamätajú. Stál so svojim otcom pri   zrode novozámockého Csemadoku, kde  okrem hry na husliach maľoval priestory budovy so svojimi synmi Jánom a Aladárom. Vystupoval na  rôznych kultúrno-spoločenských podujatiach nielen v meste Nové Zámky, ale i v širokom okolí, hral na rómskych a maďarských svadbách a tiež na pohreboch. Všetku činnosť vykonával bez nároku na finančnú odmenu.

Jeho vnuk Ladislav Dráfi ml. zahral najmilšiu skladbu svojho dedka od skladateľa Weinera Leó Líščí tanec- Rókatánc. Traduje sa, že Tüdő sa stretol s Weinerom na zábave, kde počul ako si vypiskuje istú melódiu, čo zaznamenával na kus papiera. Tüdő jeho piskot počul, skladateľovi urobil radosť tým, že mu zahral melódiu piskotu - Rókatánc, hudobníci sa pridali a hrali jeho dielo „ako diabli". Weinerovi sa sprievod  hudobníkov páčil, zaznamenal ho. V súčasnosti toto drobné dielo je možné počuť v rôznych úpravách,  interpretuje ho s veľkými orchestrom  husľový rómsky virtuóz Mága Zoltán z Budapešti a iní významní virtuózi a umelci na celom svete.

Pri klavíri prevádzal Dávid Balázs najmladší vnuk Alexadra Anyalaiho zvaného Pepes,  vychýreného primáša, nositeľa  ocenenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorý dlhé roky hral na najvýznamnejších zábavách v rôznych regiónoch Slovenska a v Maďarsku. Dnes ho zastupujú  okrem Dávida aj ďalší vnukovia: ml. primáš Alexander Rikoň a klarinetista Ladislav Lanský, tiež aj  jeho zať Alexander Rikoň st., ktorí robia radosť so svojim umením nielen na Slovensku ale aj v zahraničí.

Vystúpila aj Ľudová hudba Alexandra Rikoňa (Pepes), ktorá hrala  tvorivých dielňach  na  novozámockej stanici  repertoár  primáša Ľudovíta Kolompára Komlósiho. V galaprograme mali sme možnosť počuť  maďarské čardáše , Anonym - Hora v podaní ml. a st. Alexadra Rikoňa.

Tvorivosť, zážitky a radosť z hrania autentických ľudových piesní nám predviedli aj spojené ľudové hudby   pod vedením  ľudovej hudby  Jozefa Kotlára /Bocska/ml. Účinkovali  Štefan Kozma - viola, Ladislav Lanský- klarinet, Štefan Kozma  - basa, Ladislav Kozma – cimbal, ktorým sa pridali aj najstarší členovia ľudovej hudby Arany Oroszlány /Zlatý lev/ 85. ročný Alexander Dráfi, nositeľ Ceny primátora a mesta Nové Zámky, ktorý hral v SĽUKU, v Slovkoncerte, účinkoval vo viacerých  mestských,  regionálnych cimbalových a populárnych kapelách v meste Nové Zámky, ale aj  v rôznych kútoch Slovenska a zahraničia. Ladislav Gyӧngyár – akordeón, ktorý účinkoval vo viacerých kapelách na Slovensku a v zahraničí, svojou interpretáciou sa mu dostalo uznanie  od viacerých popredných  muzikantov, dlhé roky hral aj s vychýrenými Končekovcami. Odzneli prekrásne regionálne ľudové piesne, spievala Vivien Kotlárová a hralaj najmladší primáš na husle  Christopher Kotlár. Obecenstvo zaujali aj  vychýrené rómske speváčky Rigó Monika a Gitana – Adrika Dráfiová.  Spievali známe ľudové  piesne, kde  obecenstvo spievalo a deti a mládež  tancovali. No najväčším prekvapením bolo, že na pódiu objavili   spontánni tanečníci Leó  Kolompár – praprapravnuk Ľudovíta Kolompára Komlósiho a  Štefánia Kolompárová, ktorá je prapravnučka Vojtecha Dráfiho, ktorý v Nových Zámkoch režíroval prvé rómske hudobné divadlo na Slovensku. V súčasnosti takého divadlo  je  Košiciach  pod názvom Romathan. Do zábavy sa  pridali aj ďalšie deti vychýrených novozámockých primášov a primášov zo širokého okolia."

 

Ako vidíte budúcnosť pokračovateľov rómskeho folklóru

„ Aj v 21. storočí nájdeme pokračovateľov vychýreného  novozámockého primáša Ľudovíta Kolompára Komlósiho  v Nových Zámkoch – primášov, speváčky, hudobníkov, učiteľov hudby a pod; prezentujúcich  prekrásne folklórne a hudobné umenie. Žiaľ, musím konštatovať že mnohí Rómovia sa hanbia za svoj pôvod, nehlásia sa k svojej identite, zabudli  na svoj materinský jazyk, menia svoje priezviská, akoby sa báli aj v súčasnosti majority, čo im povedia že sú „Rómovia". Boja sa, že  budú vyradení z umeleckej činnosti a nebudú mať pracovné príležitosti.

 Napriek tejto fóbii sa našli aj odvážlivci, ktorí sa nehanbia odkiaľ pochádzajú, čo preukázali aj  v tvorivých  hudobných dielňach, kde predviedli svoje majstrovstvo.

   Verím, že tradície a zvyky sa zachovajú aj  v 21. storočí pomocou   vzdelávania a výchovy,  prostredníctvom profesionálnych hudobníkov, učiteľov hudby a najmladších interpretov a  bude urobené  všetko preto, aby prekrásne rómske ľudové, populárne a jazzové melódie sa preslávili nielen na Slovensku ale aj  na celom svete."

Foto: ľudová hudba Alexandra Rikoňa /Pepes/ počas vystúpenia na železničnej stanici / 14. august 2020,Nové Zámky/ 

 

Súvisiace články

14.05.2016 11:00

Skalickí strojári úspešní v rozvojovom projekte

Piatok trinásteho sa potešili skalickí strojári pri zverejnených výsledkoch vyhodnotenia rozvojových projektov na podporu budovania centier odborného vzdelávania a prípravy na rok 2016. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a šp...