Späť na zoznam
Učiteľské blogy
Autor: Kornélia Ďuríková
28.01.2017 15:30

Kam zmizla vďačnosť a pokora?

Všetci intuitívne vieme, čo sa pod týmito slovami schováva. Vďačnosť si spájame so slovom, ďakujem a pokoru so slovom, skromnosť. Je to v poriadku, no obidva pojmy obsahujú v sebe oveľa viac. Bohužiaľ sme dnes svedkami aj toho, že tieto vzácne pojmy sú vytlačené na okraj nášho slovníka a mladá generácia ich často nesprávne chápe.

Pozitívna psychológia, edukácia či znovuzrodená teória o charaktere vníma vďačnosť a pokoru ako významné črty dobrého charakteru človeka. Obe patria medzi 24 VIA silných stránok charakteru. Vďačnosť je opísaná ako schopnosť uvedomiť si dobré veci, ktoré sa dejú. Vďačnosť chápe aj ako prežívanie a umenie vyjadriť vďaku. Pokoru opisuje ako nepovažovanie sa za výnimočného, nesnažiť sa byť vždy stredobodom záujmu a nechať hovoriť za seba svoje činy.

Výskumy, ktoré sa zaoberajú kvalitou života či mentálnym zdravím považujú vďačnosť za jednu z kľúčových cností a hovoria o nej ako o mimoriadne dôležitej schopnosti človeka pre budúcnosť ľudstva. Obyčajné – ďakujem, uvedomenie si toho, čo mám a nie koncentrácia na to, čo nemám, pripomenutie si ľudí, ktorí mi pomohli dostať sa tam, kde som, prípadne tých, ktorí stáli pri mne, ktorí ma formovali, nás drží pri zemi a má zásadný dopad na naše fyzické a psychické zdravie. Vďačnosť ovplyvňuje subjektívne prežívanie kvality života, ako aj medziľudské vzťahy. Medzi jedno z najfascinujúcejších zistení patrí aj to, že vďačnosť pomáha pri liečbe depresie či iných psychických problémov. Intervencie zamerané na podporu vďačnosti zlepšujú zdravie človeka a pomáhajú zlepšovať medziľudské vzťahy.

Nie nadarmo Cicero, ako aj iní filozofovia kedysi povedali: „Vďačnosť nie je iba najdôležitejšou cnosťou človeka, ale je aj matkou i otcom všetkých ostatných.“

Prežívanie vďačnosti priamo súvisí s prežívaním pozitívnych emócií ako láska, radosť .... Ak na ňu zabúdame, koncentrujeme sa nedostatky a to spôsobuje prežívanie negatívnych emócií ako napr. smútok, hnev a iné...

Psychológovia, vedci si uvedomujú, že vďačnosť je komplexný jav. Kladú si otázky ako napr. „Musíme byť vďační, vždy za niečo, prípadne niekomu? Musí to byť vždy priamo napojené na konkrétneho človeka alebo vec? Alebo dokážeme vnímať vďačnosť aj v abstraktnejšom, širšom ponímaní? Dokážeme byť vďační aj keď sa nám vďačnosť neopätuje? Má vďačnosť aj svoju odvrátenú stránku? Je vďačnosť iná ak je adresovaná konkrétnemu povolaniu – lekár, učiteľ atď...? Je veľa nezodpovedaných otázok. No jedna vec je jasná, vďační ľudia sú šťastnejší ľudia.

V tomto príspevku sa venujem téme vďačnosti viac ako pokore. No aj pokora je „nedostatkovým tovarom“ medzi dnešnou mladou generáciou. Neustále pútanie pozornosti na seba, spôsobené mylným prezentovaním hodnôt, úspechu a šťastia v živote má za následok to, že si deti myslia, že v dnešnom svete neuspejú ak neupútajú na seba pozornosť čímkoľvek, naozaj čímkoľvek a takmer za akúkoľvek cenu. Hlbšie zamyslenie sa nad obsahom, charakterom samotného činu a následný dopad absentuje. Deti si tiež mýlia pokoru s nízkym sebavedomím. Osobne si myslím, že neexistuje iná cesta ako opätovné otvorenie týchto tém, doma, v spoločnosti, škole a diskusie s deťmi.

Existuje niekoľko intervencií ako podproriť vďačnosť v živote človeka. Aj školy môžu veľmi príjemne a nenútene realizovať aktivity, ktoré pomôžu deťom, kolektívom, škole, medziľudským vzťahom.

Jedna z veľmi príjemných aktivít sa volá List vďačnosti. Je skôr pre staršie deti a môže sa zrealizovať aj v rámci napríklad slovenského jazyka. Zadanie pre deti znie, vybrať si jedného človeka, ktorému sú za niečo vďační a napísať mu list. Skutočný efekt a prínos prichádza ale neskôr. Keď dieťa list napíše, musí ho osobne prečítať adresátovi. Dotyčný ale nesmie vedieť dopredu nič. Verte mi, efekt je výnimočný. So žiakmi som aktivitu realizovala. Ako dôkaz, že to skutočne urobili, si mali urobiť selfie s osobou, ktorej list čítali a potom mi ju mali ukázať. Výrazy tváre hovorili za všetko. Mnohé oči boli zaslzené ale tá radosť z prežitej chvíle sa nedala zakryť.

Táto aktivita bola podrobená aj serióznemu výskumu a ukázalo sa, že mala dlhotrvajúci pozitívny efekt na kvalitu medziľudských vzťahov, ako aj osobnú pohodu oboch aktérov. Medzi ďalšie intervenčné techniky patrí napr. Denník vďačnosti – písanie toho, za čo sme v konkrétny deň vďační alebo Návšteva vďačnosti – návšteva kohokoľvek v komunite ale aj na škole (napr. kuchárky) a prejavenie vďačnosti za to, čo pre nás robia.

Medzi príjemné aktivity, ktoré môžu robiť aj menšie deti patrí napríklad Strom vďačnosti. Nakreslí sa veľký strom, deti dostanú farebné lístočky, na ktoré napíšu komu z triedy, či školy (podľa témy) sú vďační, a za čo a nalepia ich na konáre stromu. Tento strom môže byť vystavený v triede, či škole... Na inšpiráciu spomeniem aj Stenu vďačnosti – môžu sa tam pripínať/lepiť odkazy, komu sme za čo vďační a to aj priebežne – počas istého obdobia... Može to byť súčasťou kultúry a klímy školy. Je ale vždy vhodné pred takouto aktivitou začať s diskusiou a opýtať sa žiakov, čo rozumejú pod slovom vďačnosť a uviesť ich do problematiky.

Kreativite sa medze nekladú. Foriem prejavenia vďačnosti je množstvo a je len na nás, pre čo sa rozhodneme.

 

Foto zdroj: www.freepick.com

Súvisiace články

18.04.2016 14:15

Prekvapení a zároveň veľmi sklamaní

Viac ako učitelia sa cítia byť dlhodobo finančne podhodnotení nepedagogickí zamestnanci, ktorí zabezpečujú každodenný chod školy. Tým už niekoľko dlhých rokov zostávajú oči pre plač. Sklamaní a znechutení rozmýšľajú nad tým, ak...