Späť na zoznam
Učiteľské blogy
Autor: Žaneta Sirková
05.05.2016 14:30

Keď je toho na mňa priveľa

Prvé roky vo funkcii riaditeľky strednej školy boli pre mňa školou manažérskeho života. Stále sa mám čo učiť. Dôležité je obklopiť sa správnymi ľuďmi a nepodľahnúť neprofesionálnemu nátlaku. Vlastná intuícia, zdravý rozum a pohotové rozhodovanie ma posúvajú ďalej.

Do funkcie riaditeľky školy som nastúpila z pozície učiteľky cudzích jazykov. Nikdy to nebolo ľahké a teraz už viem, že ani nebude. Náročná práca manažéra školy ma oberá o čas a pracovné nasadenie musí byť niekedy nad moje sily. Sama som prekvapená, koľko toho znesiem a vydržím. Práca s ľuďmi, spolupráca s rôznymi subjektmi a niekedy nereálne požiadavky žiakov, rodičov a zamestnancov školy, rôzne nepredvídané situácie, riešenie problémov so žiakmi a rodičmi, naháňanie sa za financiami pre školu, projektová činnosť,...

Práca riaditeľa školy je veľmi náročná a často veľmi vyčerpávajúca. Čím viac dobrých nápadov, tým viac práce. Keď je toho na mňa v riaditeľni priveľa, idem radšej za žiakmi do školských dielní alebo do podniku, kde vykonávajú odborný výcvik. To je pre mňa útek od kancelárskej záťaže. Sledujem, ako prebieha odborný výcvik žiakov a odborná príprava dualistov v partnerskom podniku. A vždy ma niečo privedie na iné myšlienky a dobré nápady. Počúvam žiakov a majstrov odbornej výchovy, pozerám, čo treba zlepšiť a čo treba kúpiť, na čo sa zamerať pri ďalšom investovaní. Najradšej diskutujem so zamestnancami, ktorí majú reálne požiadavky, racionálne rozmýšľajú a sú si vedomí, čo treba robiť, aby sme sa dostali ďalej. V kancelárii sa nedá pracovať non-stop. Telefonáty, maily, návštevy, riešenie rôznych situácií a problémov. A tie „papierovačky“!. Niekedy si hovorím: „Kedy to konečne skončí?“.

Keď som pred pár rokmi nastúpila do funkcie riaditeľky SOŠ strojníckej v Skalici, myslela som si, že moja predstava o pracovnej náplni riaditeľa je dostatočne reálna. Žiaľ, zďaleka sa nepribližovala tomu, čo ma čakalo. Po pár mesiacoch som si uvedomila, že bojujem na pedagogickom a administratívnom poli, kde ma každý deň čaká nejaké prekvapenie. A najhoršia je nevďačnosť ľudí, pre ktorých urobím viac než dosť. Pri nich musí byť riaditeľ školy vybavený dostatočnou dávkou optimizmu, kreativity, flexibility a hlavne trpezlivosťou. Riešenie niektorých problémov si vyžaduje ovládanie zákonov, vyhlášok a nariadení. Pokiaľ sa nedočítam to, čo potrebujem k vyriešeniu problémov, musím podstúpiť konzultácie s odborníkmi na telefóne. Konzultácie ma posilňujú v riadiacej práci.

Najviac ma napĺňa efektívna spolupráca, ktorá vedie k pozitívnym výsledkom v ekonomickej a pedagogickej oblasti. Ak narazím na nejaký problém, vždy sa niečo nové naučím. Reakcie ľudí sú rôzne. V práci ma najviac brzdia tí, ktorí si myslia, že sa im vo všetkom vyhovie. Nereálne požiadavky stopnem hneď medzi dverami. Hlavne vtedy, keď vychádzajú z nevedomosti o financovaní školy. Inak som naklonená každej reálnej požiadavke, ktorá vychádza z potrieb zamestnancov a žiakov školy s cieľom zlepšenia podmienok a klímy na pracovisku.

V pedagogickej práci som stále učiteľka a moji žiaci ma často inšpirujú k zlepšovaniu podmienok vo výchovno-vzdelávacom procese. Stále ma oslovujú pani učiteľka na mojich vyučovacích hodinách a práve vtedy, keď zabudnú, že som riaditeľka školy, sú viac otvorení, produkujú viac dobrých nápadov, podávajú návrhy na zlepšenie vyučovacieho procesu. Komunikačné schopnosti niektorých žiakov sú obdivuhodné. Páči sa mi, keď prídu s požiadavkami a majú veľa argumentov. A pri tom nezabúdajú na rešpekt a osobnosť učiteľa.

Ako sa hovorí: „Kto nevyskúša, ten nevie.“

Niektorí učitelia si myslia, že riaditeľ školy má neobmedzené právomoci a kompetencie k rozhodovaniu k všetkému, s čím prídu do riaditeľne. Neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje. Požiadavky sú často nadštandardné a nad rámec možností školy. Úlohou riaditeľa je nájsť riešenia a rozhodovať tak, aby to neobmedzilo každodenný chod školy.

Keď prídu úspechy a ocenenia, je to ako regeneračný balzam. Vtedy zabudnem na všetko zlé a myslím len na to dobré. Ocenenia ma napĺňajú a potom neviem, kedy prestať a kedy oddychovať. Naštartuje ma to do ďalšej práce, ktorá je väčšinou náročnejšia ako tá predchádzajúca. Nikdy som sa nešetrila a nikdy som si nepovedala, že to alebo ono netreba. Všetko je potrebné, čo školu posunie ďalej. Nemôžem stáť na jednom mieste. Musím ísť stále dopredu. Asi aj preto som školu priviedla k dvom cenám ministra hospodárstva za posledné tri roky. Práve toľko som vo funkcii riaditeľky SOŠ strojníckej v Skalici.