Späť na zoznam
Učiteľské blogy
Autor: Žaneta Sirková
20.03.2020 14:59

Kooperatívne vyučovanie v školách absentuje

Rozvíjanie občianskych kompetencií a kompetencií k celoživotnému vzdelávaniu žiakov nie je možné uplatniť pri frontálnom vyučovaní s monologickým prejavom učiteľa. Dnes už vyučovanie nemôže byť realizované bez inovatívnych metód a metód na podporu všestranného rozvoja osobnosti žiaka s ohľadom na jeho sociálny rozvoj. Pasívny žiak, ktorý len počúva učiteľa a odpisuje si poznámky do zošita z tabule alebo učebnice, nemá možnosť plnohodnotne aplikovať svoje vedomosti a rozvíjať svoje zručnosti pri praktických úlohách z praxe. Dôležitá je skupinová práca žiakov s formovaním a využitím interpersonálnych a skupinových zručností. To je možné dosiahnuť pri kooperatívnom vyučovaní.

Aktivizovať žiakov vo vyučovacom procese je možné len metódami a koncepciami vyučovacieho procesu, pri ktorých si žiak uvedomí potrebu vzdelávania. Nestačí žiakov rozdeliť do skupín a zadať im úlohu. Aj práca v skupinách musí mať svoje pravidlá. Ak chceme, aby práca žiakov bola efektívna a navzájom spolupracovali, je potrebné, aby pracovali v malých skupinách s 3-4 žiakmi. Cieľom je riešenie úloh na úrovni rôznych praktických činností s ohľadom na vzájomnú interakciu a spoluprácu žiakov. Žiak by si mal uvedomiť, že je v skupine potrebný. Aj jeho činnosťou má skupina dospieť k riešeniu zadaných úloh. To je možné docieliť vzájomnou pomocou, komunikáciou, vyjadrením a presadením názorov členov skupiny, plánovaním, osvojením zručností, kontrolou jednotlivých krokov práce a aj hodnotením a analyzovaním medzivýsledkov práce. Kým sa skupina dostane k výsledným záverom, jej členovia racionálne myslia, vzájomne na seba pôsobia, spolupracujú pri dosahovaní stanovených cieľov, vedú diskusiu na problémové úlohy. Žiaci hodnotia pri činnosti nielen seba, analyzujú prácu aj ostatných členov skupiny a zároveň výsledok práce celej skupiny.

Kooperatívne vyučovanie je náročné pre učiteľa na prípravu vyučovacej hodiny. Ak má byť zmysluplné a efektívne, je potrebné zohľadniť pri príprave viacero aspektov. V každej vytvorenej skupine by mali byť žiaci, ktorí budú schopní spolupracovať a dospieť k spoločnému záveru pri riešení zadanej úlohy. Mali by mať spoločné ciele a s komplexným riešením zadanej úlohy by sa mali stotožniť všetci členovia skupiny. K tomu dospejú len vtedy, ak sa budú v skupine rešpektovať, budú schopní vyjadriť svoje názory, postoje, presadiť čo najlepšie riešenia a stotožniť sa s vybranými postupmi riešenia. Formovanie  vzájomného rešpektu a tolerancie vedie žiakov k zodpovednému prístupu a potrebám uvedomenia si postavenia každého člena skupiny. Učiteľ by mal vedieť zostaviť skupiny žiakov tak, aby v nej pracovali žiaci na rôznych vedomostných a intelektových úrovniach, pričom by nemal zabúdať na potrebu začlenenia žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Ďalším aspektom je zohľadnenie vzájomnej interakcie členov skupiny, ich schopnosť nadviazať kontakty v skupine, komunikovať otvorene o problémoch, ktoré sa vyskytnú pri riešení problémov. Každý člen skupiny má byť zapojený do riešenia zadaných úloh. Učiteľ musí vedieť eliminovať správanie žiakov, ktorí majú tendenciu byť len poslucháčmi. Pasívny prístup žiaka je potrebné zamedziť už v počiatočnom štádiu pri výbere členov jednotlivých skupín. Učiteľ by mal zohľadniť aj charakterové vlastnosti žiakov, ich úroveň vedomostí a zručností, nevyžadovať od žiakov činnosti, ktoré nie sú schopní urobiť. Je potrebné postaviť komplexnú prácu žiakov na ich schopnostiach, ktoré môžu uplatniť pri skupinovej práci. Adaptácia žiakov v skupine umožňuje aj rozvoj verbálnej a neverbálnej komunikácie, schopnosť niesť zodpovednosť za svoju činnosť, naučiť sa rozhodovať, prijímať kritiku a pri riešení konfliktov nájsť cestu k spoločnému úspechu. Učiteľ vedie a usmerňuje žiakov v ich práci tak, aby dosiahli stanovené ciele, priebežne hodnotí prácu jednotlivých členov a celej skupiny a formuluje otázky k zhodnoteniu práce žiakov a skupín. Každá práca má svoj výstup, ktorý je potrebné vyhodnotiť. Žiaci by mali vedieť zhodnotiť pozitíva a negatíva ich práce, mali by vedieť vyjadriť, čo urobili dobre a čo zle, ako by mohli dosiahnuť lepšie výstupy ich práce. Súčasťou spätnej väzby je zhodnotenie práce učiteľa ako poradcu pre skupiny.

Organizácia takejto činnosti žiakov pri kooperatívnom vyučovaní si vyžaduje dobré plánovanie jednotlivých činností, výber vhodnej témy a vypracovanie zadaní pre skupiny zo strany učiteľa. Ak učiteľ nie je dostatočne pripravený po didaktickej a metodickej stránke, môže sa stať, že pri realizácii skupinovej práce nedosiahne očakávaný výstup počas vyučovania. Potom väčšina žiakov ako pozorovatelia čakajú, čo niekto v skupine urobí a čo na záver odprezentuje. Je potrebné sa zamyslieť, kedy a s kým pripraviť prácu pre žiakov v rámci kooperatívneho vyučovania. Často sa stáva, že učiteľ chce realizovať túto koncepciu vyučovania, ale počas hodiny zistí, že žiaci to vnímajú ako voľnú hodinu, kedy nemusia nič písať, hovoriť a hlavne nebudú skúšaní. Ale aj počas skupinovej práce sa realizujú rôzne formy hodnotenia a žiak by mal o nich vedieť hneď na začiatku vyučovania.

Súvisiace články

23.02.2018 18:13

Príďte si pozrieť skvostné umelecké diela Michala Ďurovku

V dňoch 05.02.-28.02. 2018 je inštalovaná v priestoroch Univerzitnej knižnice výstava Lesy a roviny slovenského akademického maliara žijúceho v Srbsku Michala Ďurovku. Na jej realizácii participovala Univerzitná knižnica spolu ...