Späť na zoznam
Učiteľské blogy
Autor: Beáta Ravingerová
19.06.2020 21:26

Mám sen

Namiesto úvodu

Narazila som na zaujímavý článok. Otvorene poviem, šokoval ma. Viď:

Black, Howard-Jones; Charakteristika zlého učiteľa

Osobnostné vlastnosti:
• je sarkastický, zosmiešňuje študentov, zastrašuje ich,
• nezaujíma sa o problémy študentov, nerešpektuje ich,
• je veľmi prísny, vytvára atmosféru strachu a napätia,
• odmieta názory iných, považuje sa za najmúdrejšieho, musí mať vždy pravdu,
• má negatívne myslenie, je arogantný,
• robí protekcie, má svojich obľúbencov,
• v prípade potreby študentom nepomôže,
• je rasista alebo sexista,
• je nečestný, nespravodlivý,
• nedokáže študentov pochváliť, povzbudiť...

Charakteristické vlastnosti jeho výučby:
• ako metódu výučby používa iba monológ,
• neupozorňuje študentov na dôležité, podstatné veci v učive,
• nedostatočne spája teóriu s praxou, učivo nespája s reálnymi životnými situáciami, neuspokojivo ho aplikuje,
• nevie dobre zorganizovať (štruktúrovať, riadiť) vyučovaciu jednotku,
• nie je flexibilný,
• robí výučbu nudnou, nezaujímavou.

Pokračovanie môjho článku

Koľkí sme sa stretli s učiteľmi, ktorí majú nielen z týchto vlastností, vyučujú toxickou zmesou sarkazmu, nadradenosti a opovrhovaním tých najzraniteľnejších.

Ako povedal Martin Luther King - I have a dream… Veru aj ja mám sen. Naplniť môj sen sa dá, avšak to potrvá. Vidím nádej, vidím snahu a prosím o zamyslenie. Každý nad samým sebou. Ako nás vidia naši študenti? Kde je priestor na moje zlepšenie? Kto ma v poslednom čase inšpiroval? Aký nápad ma posunie? Odhodím strach a zábrany a skúsim niečo nové. Ak to nebude úspešné, poučím sa z mojich chýb!

Začneme od seba a predstavím Vám môj osobný názor ako zmeniť môj  mikrosvet k lepšiemu. Pevne verím, že mnohí sa inšpirujú a pripoja a bude to mať efekt prívalovej vlny.

A ak by som sa mýlila, tak aspoň pre mojich študentov sa pokúsim urobiť z hodín výučby radosť, ktorú cítim, keď odovzdávam svoje vedomosti a schopnosti.

Začnem najdôležitejším, poslednou vetou. Nuda ubíja, uspáva, nepozdvihuje. Výučba je účinná, ak je zapamätania hodná. Ako reklama. Každý sme iný, ale všetci chceme zábavu, záhadu a ukázať, čo v nás je. Ako na to? Intuícia, metóda pokus-omyl, čo fungovalo u iných… Hľadať a nevzdávať to. Tu funguje princíp: študenti vidia snahu o zmenu. Reagujú na snahu. Akcia - reakcia. Dostanú možnosť spolupodieľať sa na ich vzdelávaní a potom oveľa ľahšie sami preberú zodpovednosť za ich výsledky. Dajme im šancu pomôcť nám! Budeme sami prekvapení ako to vlastne študenti chcú.

A to je o tej flexibilite, aj ja sa musím vedieť prispôsobiť im, v pozícii moderátora, usmerňovateľa - skôr ako čisto vodcu. Hybrid. Dávkovanie. Balancovanie.

To predpokladá naozaj prepracované plánovanie a viaceré možnosti do zálohy. Extra príprava, ale aké dobré je ju mať!

Kto sa chce učiť len preto, že sa musí? Ja nie. Každý z nás chce vedieť prečo, začo, načo? Kde to využijem? A to chce ukázať, kde sa to využíva v reálnom svete, ako sa tá myšlienka zrodila, aplikovala, čo spôsobila - aj dobré, aj zlé. Omyly, vynálezy, kradnutie a zdieľanie nápadov. Nebojme sa im dať protiklady, šokovať, elicitovať u nich kritické myslenie!

Príbehy predávajú. Klasická poučka marketingu. Vytvorme príbehy, nadchnime ich, aby písali oni príbehy svojím životom! A chváľme ich!

Oceňme úsilie, akokoľvek malé. A postupne pridávajme na nárokoch. U niektorých študentov to môže znieť bizarne - "ako dobre, že si si dal/a námahu a neskopíroval/a si to." aj keď ide o podpriemernú prácu. "Mám radosť, že si sa tomu venoval/a, skús vymyslieť ako by si to vyšperkoval/a, zjednodušil/a, dal/a tomu pridanú hodnotu. Kto z Vás má nejaké nápady?"

Synoným na chválu je veľa, nebojme sa ich zapracovať do našich odpovedí, hodnotení. Ako dobre sa to počúva. Presný opak ponižovania, vysmievania, zosmiešňovania. Koľko rán na duši spôsobujeme, hoc aj nevedome. A ak by aj, nájdime v sebe silu sa ospravedlniť, požiadať o odpustenie!

Ako matka, učiteľka a lektorka viem, že je to beh na dlhú trať. Veľa námahy. V prvom rade musím zapracovať na sebe, ísť im príkladom. Ukázať im, že mi na nich záleží a že som tu, aby som im pomohla, dodávala odvahu, sprevádzala pokiaľ sa sami neodrazia. A tú najväčšiu radosť mi urobia, keď budú lepší, mať viac vedomostí, schopností a ukážu to svetu.

O tom je naše povolanie.

Súvisiace články

20.02.2017 16:00

Klub riaditeľov spoločnej školy – spoločne cestou spolupráce

V posledných týždňoch začal do povedomia učiteľskej verejnosti intenzívne prenikať nový subjekt – Klub riaditeľov spoločnej školy (KRSŠ). O jeho činnosti sa dozvedáme aj z rozhovoru pani RNDr.Heleny Vicenovej s predsedom KRSŠ...